Politická strana VZDOR – analýza programu a pokrytectvo strany

Už počas posledných parlamentných volieb som mala možnosť sledovať politickú debatu strán, u ktorých nebol predpoklad, že by prekročili hranicu 5%. Medzi nimi sa nachádzala aj komunistická strana VZDOR, reprezentovaná Stanislavom Pirošíkom, a to, čo som videla v priamo prenose, mi takmer vyrazilo dych. Od tohto momentu je strana VZDOR na mojom radare a prekvapuje ma, že aj napriek volebnému výsledku v podobe 0,3% sa na politickej scéne neustále organizujú a angažujú.

Narozdiel od prístupu masmédií, ktoré zastávajú úplne iný prístup voči Kotlebovi, a tento prístup má presne opačný účinok, kedže Kotleba naberá na podpore, som osobne zvolila inú taktiku. Prístup médií je jednostranné očierňovanie. Už len samotný fakt, že Kotlebu úplne ignorujú a nevedú konštruktívnu debatu, vedie k tomu, že ho ľudia budú podporovať. Rovnako sa tomu udialo v prípade redaktorov SME, ktorí odmietli diskusiu s Rostásom. To poukazuje už len na jeden samotný fakt. Že sa ho boja. Inak sa to vysvetliť nedá. Viete, ak máte všetky tromfy v rukáve a viete, že stojíte na tej správnej strane, prečo by ste sa báli ísť do otvorenej debaty s niekým, kto má iný názor? Ak už nič, tak aspoň by ste umožnili ľuďom, aby videli perspektívu a urobili si názor na základe tejto debaty. Ak máte naozaj nepriesteľné fakty, tak by ho mohli v diskusii položiť za dve minúty. A potom by to ostalo už len na zdravom rozume a súdnosti ľudí, aby si vytvorili svoj vlastný názor. Ak za vami príde vaša šesťročná dcéra a povie vám, že dva plus dva je päť, neutečiete z miestnosti, ale vysvetlíte jej, že to nie je pravda.

Ja verím, že moje názory sú správne a pravdivé, zakladajú sa na faktoch a zdravom úsudku. Preto sa nebojím napísať tento blog a vyvrátiť bludy, ktoré strana VZDOR šíri na svojej stránke.

Začnime teda s analýzou ich loga:

banner-web2

Klasický znak reprezentujúci komunizmus. Zovretá päsť červenej farby, dnes často používaná ľavicovými organizáciami ako Black Lives Matter (zobrazuje černošskú silu). Mne osobne táto päsť pripomína silu, násilie, čo je presne symbolizmus ľavice. Ľavica sa nebojí použiť akúkoľvek formu násilia a terorizmu na dosiahnutie svojich cieľov.

Kto sme

“Sme marxisticko-leninskou stranou, ktorá si plne uvedomuje, že súčasné kapitalistické zriadenie je tu len v prospech triedy vykorisťovateľov, vidíme, že napriek pokroku v technológiách sa ľudstvo nemá lepšie, ale naopak, prudko rastie počet ľudí v sociálnej núdzi . Aj ten, kto pracuje je chudobný. Vidíme, že kapitalizmus potrebuje na svoje funkcie vyvolávať celosvetové konflikty. Výsledky našej práce sú odsávané svetovým kapitálom a naša práca sa teda neprejavuje v raste životnej úrovne.”

Zastavím sa hneď pri prvom odseku tohto komunistického manifesta, sprevádzaného komunistickým symbolom. Za prvé, reality check, na Slovensku nemáme kapitalizmus, ale socializmus. Pochopenie tomuto je kľúčom pochopenia všetkého, čo sa na Slovensku deje! Podrobnejšie si môžete prečítať v mojom blogu. Dovolím si priblížiť definíciu socializmu, lebo chlaloši zo VZDORu túto kapitolu asi preskočili. Socializmus je štádium medzi kapitalizmom a komunizmom. Po 89.-tom sme neprešli priamo na kapitalizmus, ale ponechali sme si veľmi veľa z predchádzajúceho režimu. A rokmi sa to už len zhoršuje. Prvým znakom je vlastníctvo štátu, na Slovensku je to napríklad SPP, štát má monopol na železnice a prepravu, prevádzkovanie poštových služieb, rovnako mu patrí aj školstvo a zdravotníctvo. Všetky tieto oblasti sú jedna veľká pohroma a sú vedené ľuďmi, ktorí nemajú záujem o prospech týchto firiem, nie sú vedení ku konkurencii, prípadne ku zlepšovaniu kvality služieb, znižovaniu cien. Potom to tak aj vyzerá. Štát nikdy nebude najlepším vlastníkom firiem a nebude ich viesť najefektívnejšie, pretože sú financované z daní a ak je štát v strate, tak si tieto straty jednoducho vynahradí vyššími daňami. Áno, už vidím ako sa nadychujete a hneď mi odpovedáte, že ako sa na Slovensku kradne a že ak by ste boli pri moci vy, bolo by tomu inak. A teraz dajte tú o červenej čiapočke. Ďalším znakom socializmu je plánovaná produkcia, kľudne si to pomenujte aj kvótami, ktoré k nám prišli zo socialistickej EÚ. Štát je zodpovedný za základné služby potrebné k životu. Myslím, že to som dostatočne jasne popísala v provom bode (školstvo, zdravotníctvo,…). Socializmus poskytuje rovnaké príležitosti pre všetkých. Zamyslite sa, všade vo vyspelých krajinách existujú vrstvy obyvateľov. Máte chudobu, strednú triedu a bohatých ľudí. Neustále máte možnosť sa vypracovať z chudoby do strednej triedy, prípadne vyššie. No aký je rozdiel, ak sa mzdy na Slovensku líšia od 700 do 1300 eur? Dve triedy hádam medzi sebou nemôžu mať 600 eurový rozdiel! Na Slovensku toto neexistuje. Je to rovnako ako za komunizmu – komunistickí papaláší, tí nadradení a zbytok pracujúci za približne rovnaké mzdy. Pri mzdách ešte ostanem, socializmus je charakteristický vysokým zdaňovaním. Na Slovensku každý zaplatí štátu zo svojej výplaty takmer polovicu, a to nerátam nehorázne výpalné v podobe 20% DPH a rôzne iné dane, registračné poplatky a pod. 50% zo mzdy za služby štátu, ktorý ich vyberá pod hrozbou basy a poskytuje otrasné služby, ktoré sú na úrovni krajín tretieho sveta. Pretože to je socializmus/komunizmus, krajiny tretieho sveta. Takže si dovolím zhrnúť, na Slovensku nemáme kapitalizmus, ale korporátny socializmus (nakoľko korporácie vďaka dostatočne veľkému kapitálu dokážu na Slovensku podnikať, ale domáce obyvateľstvo nie.

1.Nie späť, ale vpred k socializmu

“Kedže výsledky práce celých národov sú odsávané svetovým kapitálom, na zabezpečenie životnej úrovne neostáva mnoho peňazí. Jediná možnosť ako zmeniť súčasnú situáciu, je dostať sa do konfliktu s vládnucou triedou kapitalistov. A preto politické strany, ktoré sú poskokmi kapitalistov, nikdy nepriniesli a ani neprinesú zlepšenie životnej úrovne. Kapitalistické zriadenie založené na vykorisťovaní človeka človekom musí byť nahradené socialistickým zriadením , v ktorom spoločne pracujeme pre seba, nie spoločne pre vrchných 5%.”

Hneď na začiatok sa vás opýtam, či ste si všimli, čo je spomenuté druhej vete. “Jediná možnosť ako zmeniť situáciu, je dostať sa do konfliktu s vládnucou triedou kapitalistov.” Komunisti slovo konflikt milujú a ako som už spomenula, nebránia sa ani fyzickému násiliu. Rovnako násilie naznačuje aj banner, ktorý sa nachádza na ich webstránke a hlása: “Čo si nevybojujeme, to nikdy nezískame.” Pred týmto je potrebné byť veľmi ostražitý. Komunisti milujú zneužívanie emócií, hlavne u ľudí s nižším IQ, ktorí vedecky viac podliehajú émóciám a uprednostňujú ich pred faktami. K téme IQ sa ešte vrátim. Hovoria o vykorisťovaní človeka človekom. Aké vykorisťovanie? Núti týchto ľudí pracovať tam, kde pracujú? Sú k montážnemu stolu priviazaní? Držia im pri hlave pištoľ? Ja som mala pocit, že voľba kariéry a zamestnanie funguje na dobrovoľnej báze. Všetci sme strojcami svojho vlastného šťastia a aj ten najposlednejší chudák sa môže vždy pozbierať a zmeniť kariéru, prípadne kariérne postúpiť. Nepáči sa mi, že pracujem ako predavačka a musím ísť v nedeľu do práce? Tak prečo by som dokelu chcela byť predavačkou?! Ľudia sa absolútne nevzdelávajú a nemajú záujem o zlepšenie, nie sú hladní po informáciách. Na čo má samozrejme vplyv aj výška IQ. Ak máte človeka s podpriemerným IQ, zoberiem vám ilúzie, neurochirurg z neho nebude!

V krátkosti sa vyjadrím k volebnému programu z roku 2015 (aktuálnejší som nenašla).

1. Človek žijúci v zdravom životnom prostredí.

Pre zdravý vývoj človeka je dôležité zdravotné životné prostredie v ktorom sa nachádza.
Preto zdravé životné prostredie je jednou zo základných ľudských potrieb na ktorých treba stavať zdravý vývoj celej spoločnosti. Vo vzťahu človek príroda musí existovať vyvážený stav. Človek má právo využívať nerastné bohatstvo ako aj všetky dary prírody na uspokojenie svojich základných potrieb. Nemá však právo prírodu drancovať z
cieľom vytĺcť z darov zeme a prírody osobné bohatstvo a nepotrebný prepych a luxus. Ekonomika štátu musí fungovať v súlade so zdravým životným prostredím.

Áno, zdravé životné prostredie je dôležité. No hovoriť o nejakom vyváženom stave je bizardné. Všimnite si, ako definujú “človek má právo využívať nerastné bohatstvo, nemá však právo prírodu drancovať za cieľom osobného obohatenia a nepotrebný prepych a luxus.” Už vidím, ako sedí ich samozvaný ekológ a podpredseda pre domáce záležitosti v teplej kancelárii a pečiatkuje, čo je pre koho dosť. Inak toto je priamo v konflikte s ich podporou robotníckej vrstvy. Čím viac environmentálnych regulácií a obmedzení, tým menej pracovných miest. A pokiaľ vieme, z čistého vzduchu sa ešte nikdy nikto nenajdeol. Alebo je ich plánom vziať všetkých ITčkárov, vziať im 80% príjmu a prerozdeliť ich robotníkom, ktorí budú sedieť doma, aby neznečisťovali ovdzušie a neničili prírodu? Takisto si všimnite slová ako nepotrebný prepych a luxus. Rada by som počula ich definovanie tohto slovného spojenia. Pre babku môjho manžela je napríklad voňavka nepotrebný prepych a luxus. Pre niekoho je to jachta. Už v politickej debate sa Pirošík ukázal v plnej kráse, keď vypustil perlu v nasledovnej podobe: Povedal, že ak by vyhrali, tak by chceli zastaviť “nehorázne odmeny umelcov a športovcov”. On si určil, že to, čo dostávajú umelci a športovci, nie je “spravodlivé”, že zarábať milióny je “nehorázne”. V jeho vlastných slovách “nikto nemá právo mať toľko peňazí”. Na otázku, čo je “správna odmena” len prekrútil očami a odpovedal slovami “Čo ja viem… pfúúú, záleží na… dvetisíc eur, napríklad. Podľa toho kto jaký. Umelec je tu na to, aby slúžil národu a nie na to, aby sa obohacoval a vyváral primitivizmy, aké môžeme dnes sledovať v telvízii.” Takže ak by som sa napríklad dostala k moci, mohla by som povedať, že podľa mňa je luxus automobil a každý by mal jazdiť na bicykli. Takže, Stanko, pekne okamžite odovzdaj svoje auto štátu a šup na bicykel, pretože ja si myslím, že mať auto je nemorálne, je to luxus, špiní to prostredie a je mi jedno, aký budeš mať protiargument. Poďme, pekne, podaj mi kľúče, áno, aj papiere, všetko pekne, lebo inak ťa pošlem do väzenia. No a tu máš, nech sa páči, tu je tvoj nový bicykel, je to model Favorit z roku 1992, ale poslúži, nie? Taký… ekologický a spoľahlivý.

2.Dostatok zdravej stravy – potravinová sebestačnosť
Každodennou základnou potrebou človeka je nasýtiť sa. Preto je potrebné, aby každý človek mal dostatok zdravej stravy a aby v 21storočí nikto nemusel trpieť hladom. Preto je potrebné zvyšovať produkciu potravín z cieľom zabezpečiť 100%nú potravinovú sebestačnosť v pestovaní produktov, ktoré sa na našom území dajú dopestovať a
su nedeliteľnou súčasťou stravy v našej krajine.

Nemám pocit, že by hlad bol na Slovensku problémom. Dokonca ani “marginalizovaní” Rómovia v osadách nevyzerajú, že by trpeli hladom, súdiac podľa toho, že mnohí trpia obezitou, a vždy sa nejaké eurká zvýšia aj na cigaretky, aj na vínko. A viete prečo nie sme potravinovo sebestrační, aj keď by sme mohli byť? Po prvé, to bolo zničenie farmárskej/roľníckej kultúry po vpáde komunistov, ktorí malým svedomitým roľníkom zhabali pozemky a vymazali tak komplet celú generáciu drobných farmárov. Za druhé sú to neuveriteľné regulácie a dane, ktoré brzdia produkciu.

3. Dostupnosť strechy nad hlavou
Potrebou každého človeka je mať strechu nad hlavou. Žijeme v 21 storočí a je neprípustné, aby spoločnosť túto úlohu nedokázala vyriešiť. Aby sme na uliciach museli stretávať ľudí spávajúcich po kanáloch, na lavičkách v parkoch či v akýchkoľvek iných nedôstojných podmienkach. Preto je potrebné aby každý občan mal moţnosť získať cenovo dostupné bývanie, bez toho aby sa musel na 30 rokov zadlžiť.

Bez ohľadu v akej dokonalej spoločnosti sa nachádzame, asociáli, alkoholici, drogovo závislí ľudia a ľudia s mentálnymi problémami, ktoré im bránia sa zaradiť do normálneho života, budú súčasťou nášho života. Sú to veci, ktoré štát ovplyvniť neodkáže. Iba ak by sa rozhodol vziať peniaze od pracujúcich ľudí s rodinami a živil by z toho týchto asociálov. Ozaj, zaujímalo by ma, ako sa sami angažujete v oblasti charity! Štát by nemal vymáhať výpalné od občanov, aby financoval asociálov a ich prežívanie zo dňa na deň, to by mala byť dobrovoľná záležitosť a súčasť charity. Čo sa týka bývania, možno keby štát neustále neokrádal občanov a uvoľnil by regulácie, ekonimka by sa pohla napred a ľudia by si nemuseli brať pôžičky na bývanie. Ale kedže väčšinu svojho zárobku dajú štátu, nikto nie je schopný si vytvárať úspory. To je základným pravidlom komunizmu – nikto nesmie mať úspory. A tie humusácke králikárne si môžete strčiť niekam. Najlepší spôsob ako centralizovať a kontrolovať populáciu je v panelákoch. Nehovoriac o otrasnom zjave týchto ohyzdných “od štátu prenajatých/pred tým ukradnutých” ubytovní.

4, Dostupnosť, kvalifikovanej bezplatnej zdravotnej starostlivosti
Zdravie nemôže byť tovarom, pretože je základnou prirodzenou potrebou človeka. Preto každému občanovi musí byť poskytnutá celoživotná kvalifikovaná a bezplatná zdravotná
starostlivosť. Zdravie spoločnosti musí byť na prvom mieste. Zo zdravotníctva musia byť
odstránené všetky skupiny ktorých cieľom je parazitovať a priživovať sa na ňom.

To už náhodou nemáme? Bezplatné? Ale veď to hádam nie je bezplatné. Prečo potom na výplatnej páske píšu, že niečo ako “zdravotné odvody”? Ako je to potom zadarmo, keď to zrážajú z výplaty každému človeku a ľudia, ktorí neplatia nič, dostávajú rovnakú zdravotnú starostlivosť ako tí, ktorí mesačne odvádzajú stovky eur? Viete, z ľudskej nátury… čo je “zadarmo” ľudia zneužívajú. Volajú si zbytočne sanitky, chodia k lekárom s nádchou, zvyšujú náklady na fungovanie. Zdravotníctvo môže byť, a faktom je, že vždy bolo aj bude, tovarom ako každý iný. Pre kvalitné zdravotníctvo potrebujete kvalifikovaných lekárov, skúsený personál, čisté a moderné prostredie, vedu a výskum a hlavne zdravotnícke prístroje. To nie je socializmus/komunizmus schopný zabezpečiť za vhodnú cenu. Inak by som sa s vami stavila o čokoľvek, že ak by sa Slovensko pretransformovalo na súkromný model zdravotníctva a zdravotné poisťovne by si mohli plne konkurovať v rámci voľného trhu, cena poistenia by šla nadol. Darmo, zákony voľného trhu nepustia. Nerozumiem ako môže byť niekto núteny k tomu, aby si platil zdravotné poistenie, ak ho v danom momente nepotrebuje a peniaze by mohol pokojne minúť inak! Pozrime sa na opačný príklad, ktorý vám dokáže, že tento zákon funguje. Ako určite viete – veď vy ako mladý proletariát ste takí rozhľadení, tuto súdruh Obama zaviedol Obamacare. Socialistický model zdravotníctva. Áno, 40 miliónov ľudí sa dostalo k biednej zdravotnej starostlivosti “zadarmo”. Ale zvyšných 281 miliónov za to dopláca, zdravotníctvo kolabuje, pretože takýto systém je kdekoľvek na svete neudržateľný. Poisťovne hromadne opúšťajú jednotlivé štáty, znižuje sa konkurencia a v niektorých štátoch je medziročný nárast poistenia až o 117%. Moja svokra pred Obamacame platila mesačné prémiové poistné vo výške 360 dolárov. Dnes platí 570 a aj naďalej sa očakáva zvyšovanie.

5. Dostupnosť vzdelania
Vzdelanie je prirodzenou základnou potrebou človeka. Preto každý občan musí mať prístup ku vzdelaniu. Pre zdravý vývoj jednotlivca i celej spoločnosti je neprijateľne aby na ceste ku vzdelaniu stáli neprekonateľné finančné prekážky, ktoré by bránili rovnakému prístupu každého občana ku vzdelaniu.

Vy beťári, že vy viete, že škola je najlepšia forma indoktrinácie detí a mládeže a je to jeden z najobľúbenejších nástrojov komunistov na kontrolu populácie? Ako znalcovia Lenina som si istá, že poznáte jeho dva citáty:

Daj mi štyri roky, aby som učil deti a semeno, ktoré som zasial, nikdy nebude vykorenené.”

Daj mi len jednu generáciu mládeže a pretransformujem celý svet.”

Radšej ani nechcite, aby som sa vyjadrila k vysokým školám a koľko peňazí ročne míňame na to, aby sme produkovali ľudí s titlumi ako sociálna práca a sedia za pokladňou v supermarkete.

Mnoho mladých ľudí sa prihlási na vysokú školu a po roku alebo dvoch sa na to jednoducho vybodnú. Okrem toho, že počas tohto obdobia jednak nepracovali, nezískali žiaden titul, štát do tohto vrazil neuveriteľné množstvo peňazí. Chcela by som vedieť, koľko stojí jeden študent a rok jeho štúdia – platba škole, koľko platí štát za substitúciu dvoch jedál vo vysokoškolskej jedálni, koľko stojí dotácia štátu internátom a koľko stojí preprava študenta železnicami (momentálne úplne zadarmo, kedysi to bolo s 50% zľavou). Študenti sa húfne hlásia na vysokú školu. Tí nadaní sa snažia o lepšie tituly – právnik, manažér, ľudské zdroje, marketing a pod. Ako sa môže na Slovensku uplatniť toľko právnikov, ak niekoľko univerzít naberá na jeden program aj 100-200 študentov? Z ktorých polovica bude vyhodená alebo odíde z vlastného rozhodnutia. Každému musí byť jasné, že toľko ľudí sa jednoducho neuplatní. A to už nespomínam odbory ako sociálna práca, tá sa hádam študuje vždy, všade a za každých okolností. Budete argumentovať, že máme prijímacie skúšky a vždy sa vyberú len tí najlepší z najlepších. Čo nie je vždy ten prípad. Aj človek s podpriemerným IQ a príšernými študíjnymi výsledkami si nájde odbor minimálne na jednej škole, kde prijímajú aj žiakov s veľmi zlým prospechom a na školu sa dostane. Absolútne nevidím dôvod na to, aby daňoví poplatníci za toto platili. Ak chce niekto ísť študovať na vysokú školu a má nejaký zámer a chce byť v niečom dobrý a niečomu sa venovať, mal by si to platiť z vlastného vrecka. Nie je absolútne problém si cez leto zarobiť a popri škole mať flexibilnú brigádu. Ale na to by museli študenti menej žúrovať. Momentálne štát platí študentom päťročnú žúrku a vo väčšine prípadov vychádzajú zo školy rovnako vymletí ako pred piatimi rokmi, s titulom, ktorí zistili, že buď nie až tak dobre platovo ohodnotený, alebo sa s ním ani nemajú kde zamestnať. Takže, vysoké školstvo zadarmo – nie. Ale som si istá, že vy ako komunistická strana nebudete mať problém znížiť počet študentov, zriadiť na to osobitnú komisiu, posúdiť každého jedného žiaka, pozrieť sa na jeho rodinu, na to, či je vzorným mladým komunistom a potom mu doprajete štúdium.

A len tak okrajovo zabŕdnem do školstva na úrovni základných a stredných škôl. Centralizovaný byrokratický komunistický model, ktorý momentálne máme, produkuje priemerné až podpriemerné výsledky. Nekonečné bifľovanie a v podstate je to babysitting. Tento model absolútne nevedie k žiadnej samostatnosti, obratnosti, logike, vlastnému kritickému mysleniu a kreativite. Pretože to je to posledné, čo politici/socialisti/komunisti chcú – samostatne mysliaci voliči. Viem, že si to nedokážete ani predstaviť, ale pozrite sa na fínsky školský model, kde deti excelujú. Učitelia operujú na samostatnej báze, nič centralistické neexistuje, učitelia majú s deťmi voľnú ruku. Triedy sú malé, v triede sa diskutuje, rozpráva, robí sa brainstorming, deti sú nútene sami nad problematikou rozmýšľať, pracovať na projektoch v skupinkách. To u nás nehrozí, pretože štát nikomu v ničom nedôveruje.

6. Práca pre každého
Práca je základnou tvorivou činnosťou človeka. A preto mať prácu je základnou ľudskou
potrebou. Práca musí byť dostupná každému občanovi. Každý občan musí dostať prácu
primeranú jeho vedomostiam, schopnostiam, fyzickým či psychickým možnostiam. Práca
musí byť dostatočne ocenená, aby pracujúci človek mohol zo svojej práce slušne žiť. Hodnoty vytvorené ľudskou prácou, musia slúžiť celej spoločnosti a nie majiteľovi fabriky. Majiteľmi fabrík musí byť totiž celá spoločnosť a nie jednotlivec ako je to v
súčasnosti. Rovnako prirodzenou potrebou človeka su dôstojné pracovné podmienky. Ich zmyslom má byť, zlepšovanie a skvalitňovanie pracovného prostredia, znižovanie pracovného zaťaženia a skracovanie pracovného času. Stroj má slúžiť človeku a nie človek stroju. Prácu a dôstojné pracovné podmienky pre každého. Človek pre spoločnosť, spoločnosť pre človeka. Stroj slúžiaci človeku a spoločnosti. Nie spoločnosť slúžiaca stroju.

Preskočím úvod a citujem “Práca musí byť dostatočne ocenená, aby pracujúci človek mohol zo svojej práce slušne žiť.”. Čo to vlastne znamená? Máte pocit, že dnešná práca nie je dostatočne ocenená? Hmmmm…. prečo támto úbožiakom nepoviete, že im polovicu výplaty berie štát a že v skutočnosti zarábajú dvakrát toľko, než dostanú na ruku? A čo chcete povedať tým, že ľudia nežijú slušne? Dnes má takmer každá domácnosť televíziu, počítač, prístup na internet, teplú vodu, práčku, mikrovlnku a mobil. Nedefinujete to vy v predchádzajúcom paragrafe ako luxus? Keď sa pozrieme na dostupnosť produktov v kapitalistickom USA v 70.-tych rokoch – bežne bolo, že každý mal TV, minimálne jedno auto, umývačku riadu, mikrovlnku, práčku, sušičku, klimatizáciu. Čo mali ľudia v socialistickom Slovensku? Auto bola rarita, telku tiež nemal každý, o nejakých vymoženostiach sa hovoriť nedalo. Takže to z ľudí nerobte nejakých mučeníkov. Ak si niekto narobí päť detí, nemá stabilný vzťah a nevie si udržať stabilnú prácu a nedokončil ani strednú školu, tak bohužiaľ, čo by ste od tohto človeka očakávali? Že by mal slušne žiť? Ja ani neviem, čo to vlastne znamená, vy tú podhadzujete tieto pojmy, ktoré sú tak široko otvorené interpretácii, že to ani nie je vtipné. Čo je pre jedného slušný život a luxus nemusí byť pre druhého. A čo to znamená pre vás? Stanko sa už chystá na nejakú sofistikovanú definíciu, čo si on myslí, že je luxus v štýle: “Uhmmmmm…to je tááák… viete…. si myslím, že by tak možno by mohli mať telku, telefón, nejaoé základné vybavenie a auto.”

Ja by som vám odporúčala vlastniť takú fabriku, aby ste si vyskúšali, či je to také jednoduché, ako si myslíte. Vy si asi myslíte, že to sa robí samo. Ja nemám ani slov. Som zvedavná, čo sa stane, ak začnú robotníkov nahradzovať roboty. Čo potom? Kde týchto robotníkov zamestnáte? Som si istá, že vy určite niečo vymyslíte.

7. Pokojná staroba
Prirodzenou potrebou človeka je aby svoju jeseň života prežil dôstojne, bez strachu
o budúcnosť. Do dôchodku má človek odchádzať vo veku ktorý mu umožní svoju starobu
prežívať aktívne. Je nemysliteľné, aby bol vek odchodu do dôchodku neustále zvyšovaný.
Vek odchodu do dôchodku sa musí vrátiť na úroveň spred „reformy“ Teda na 60 rokov
u mužov a 55 rokov u žien. Je to totiž optimálny vek na odchod do dôchodku. Výška dôchodku musí odrážať pracovné zaradenie človeka a jeho prospešnosť pre spoločnosť. Súčasne však musí dosahovať takú úroveň aby dôchodca ktorý celý ţivot pracoval nepociťoval biedu a nedostatok. Úctu a dôstojnosť tvorcom hodnôt v jeseni ich života.

Okej, chalani, tento volám BULLSHIT. Toto je absolútne emocionálne klamstvo, ktoré má presvedčiť starších voličov a nikdy by sa vám naplnenie tohto bodu nepodarilo. Súčasný model je založený na pracujúcej populácii, ktorá financuje dôchodcov. Už len z demografického hľadiska je jasné, že na ľudí, ktorí pôjdu do dôchodku o 30 rokov nebude dostatok pracujúcich ľudí. Takže to je absolútne nemožné. Iba že by ste vzali ešte viac daní z pracujúcej populácie a prerozdelili ich dôchodnom. Ale zatiaľ len beriete a beriete a prerozdeľujete, ono eventuálne už nebude z čoho brať. Mám návrh! Čo takto znížiť daňové zaťaženie pracujúcich ľudí a motivovať ich na samostatné sporenie na ich vlastný dôchodok počas života. Ale kedže vy nechcete, aby si ľudia vytvárali úspory (nemáte nič také spomenuté v ani jedinom bode, všetko je zamerané len na momentálne prežitie vašej hypotetickej komunistickej populácie a je to jasne preto, lebo komunisti nenávidia úspory), tak sa automaticky musia spoliehať na štát. A štát kontroluje ich mesačný prídel.

8. Mierové spolužitie
Mier patrí taktiež medzi základné prirodzené potreby človeka. Preto si zaslúži spoločnosť
bez vojenských blokov, vojen, vojnového štvania a rozsievania nenávisti. Človek si zaslúži spoločnosť tolerantnú ku všetkým národom a štátom, presadzujúcu mier a porozumenie. Mierový svet pre každého, stop vojnovým štváčom.

Jediný bod, v ktorom s vami súhlasím. Ja som pacifistka. Ale navodzuje sa tu otázka. Ak by sa vám podarilo presadiť komunizmus, ktorý principiálne nerešpektuje slobodu jednotlivcov, slobodné rozhodnutia a osobnú zodpovednosť, čo by ste robili s odporcami režimu?

***

 

Z histórie vieme, že socializmus nefunguje. Komu sa nechce loviť v histórii, stačí sa pozrieť na Venezuelu, o ktorej som písala ešte v čase, kedy to nebolo v mainstreame. A rovnako pravdivým faktom je, že každý socializmus eventuálne predjde do komunizmu. Komunizmus je režim, ktorý je netolerantný. Akokoľvek sa na začiatku snaží prezentovať tolerantne, ako každá revolúcia, sa nakoniec sama zožerie. Model komunizmu je neudržateľný. A zakaždým sa nájde nejaký sociopatický psychopat, ktorý tvrdí, že pod jeho vedením to tentokrát fungovať bude. Možno ak by sa vám podaril nejaký projekt, v ktorom by ste nabrali všetkých ľudí, ktorí s vami súhlasia a vytvorili samostatnú krajinu, rada by som si takýto experiment pozrela. Bolo by to niečo ako sledovanie Hier o život. Ale tu pracujeme so skutočnými ľuďmi a musíte brať od úvahy, že každý jeden človek sa narodil ako jedinečná bytosť, slobodná osoba, ktorá má právo sa vyjadrovať, kritizovať, písať, spievať, aj keď sa vám nemusí páčiť, čo hovorí, tejto človek má na to plné právo. A to je práve ten paradox komunizmu a demokracie. Vy máte právo sa združovať, aktivizovať, organizovať, publikovať vaše myšlienky, mať vlastnú stránku, nosiť komunistickú vlajku (ktorá je inak taká červená z nasiaknutej krvi obetí komunizmu), a je vám to tolerované. Ak by to bolo naopak, vy by ste odstránili všetkých kritikov. Bola by som veľmi rada, ak by ste sa presťahovali do Venezuely, na Kubu alebo – ešte lepšie – Severnej Kórei. Vezmite si aj vašu rodinu a pošlite mi pohľadnicu, že ako sa vám darí v tej vyspelej komunistickej spoločnosti. Možno si vás tam zvolia za lídra.

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s