Prečo jeme odpadky?

Dlho diskutovaná a neobjasnená téma, na koreň ktorej sa akosi nevieme dostať. V tomto blogu poskytujem niekoľko skromných názorov a vysvetlení, prečo je tomu tak.

Cena

Cena potravín na Slovensku je neúmerne vysoká v pomere k príjmom domácností. Jediný, koho môžeme z tohto viniť, je vláda. Čím viac daní bude štát vyťahovať v celom procese, tým drahšie budú potraviny. V prvom rade musí štát prestať okrádať pracujúcich ľudí o takmer 50% mzdy. Ďalej musí štát znížiť, v ideálnom prípade úplne zrušiť, daň na všetky potraviny. 20%, teda takmer štvrtina zo zaplatenej ceny každej potraviny, ide priamo štátu. Teda okrem tých pár potravín, ktoré vláda úzkostlivo vyselektovala a znížila na 10%.

Slovenská mentalita

Slováci radi nakupujú to, čo je lacné. Národ, ktorý si poláme nohy a precestuje 5 kilometrov navyše, len aby kúpil kilo banánov o 10 centov lacnejšie. Nezáleží na tom, čo to je, ako je to zabalené, aké staré to je alebo čo to obsahuje. Ak by mali na výber dva výrobky rovnakého druhu, jeden nekvalitný a lacnejší a druhý vysokokvalitný a drahší, trebárs iba o jedno euro, väčšina Slovákov si vyberie ten lacnejší, pretože Slováci nenávdia doplácať za kvalitu. Niekedy sa treba zamyslieť aj nad tým, či nie je lepšie uprednostniť kvalitu nad kvantitou. Ako príklad by som uviedla dva produkty z produkcie Tesco, ide o cookies, teda sušienky. Presne si už nepamätám, tak ma prosím necitujte, ale práve tieto cookies sú skvelým príkladom ako kvalita prevažuje nad kvantitou. Tesco ponúka vo svojej sušienkovej selekcii Cookies, ktoré predávajú pod svojou značkou. Je to plastová rolka plná sušienok s čokoládou, môže ich tam byť asi 20 kusov za asi 60 centov. Ak si správne pamätám, možno je to viac, ale môžem povedať, že sú naozaj lacné. A chutia otrasne. Potom majú cookies dostupné aj vo svojej prémiovej selekcii – Tesco Finest, kde si môžete zakúpiť cookies v krabičke, vo vnútri je ich tuším 9 kusov, ale majú väčší priemer ako tie lacné cookies. Ponúkajú ich v niekoľkých príchutiach, ja som osobne kupovala tuším triple chocolate. Tieto cookies boli pripravené z rôznych druhov skutočnej čokolády, vrátane belgickej, nie tej mydlovej vody, ktorá sa tvári ako čokoláda. Tieto kvalitné Tesco Finest cookies stáli asi 3€, v zľave niekedy 2,50€. Aspoň v našom malom Tescu, kde som chodila nakupovať som si istá, že som bola jediná, ktorá tieto prémiové cookies kupovala. Radšej si zakúpim lepší a kvalitnejší tovar, ktorý chutí ako skutočná čokoláda a cookies a zjem ich 9 kusov, než by som do seba mala naládovať nejakú napodobeninu a zjesť ich 20 len pre lepší pocit a fakt, že stáli 60 centov.

Lenivosť

Ruku na srdce, koľko ľudí poznáte, ktorých zaujíma, čo ich výrobky obsahujú? Výrobcovia neuvádzajú zložky na zadnú časť obalu len tak zo srandy. Slovenský zákazník je vycvičený na to, aby sa spoliehal na štát. Štát predsa najlepšeie vie, čo je pre jeho obyvateľa najlepšie. Hlavne aby obyčaný človek nemusel svoju malú hlavičku zaťažovať študovaním niečo o zdravej výžive, potom by mu už predsa neostala kapacita na sledovanie Farmy. Väčšinu ľudí nezaujíma, čo konzumujú. Napríklad taký aspartám – umelé sladidlo. Ako to už v potravnárstve býva, nájdete rozchodné štúdie, ktoré buď považujú jeho účinky na ľudské telo škodlivé, alebo ho považujú za úplne bezpečnú látku. Aspartám vzniká vylučovaním baktérií a ich následným spracovaním a môže byť v organickej alebo geneticky modifikovanej podobe, ktoré sa bežne pridáva aj do malinoviek, ako napríklad ľadový čaj, diétne nápoje, žuvačky a podobne. Kedykoľvek sa firmy snažia predať niečo sladené a nechcú do toho nasypať kopu cukru a zároveň aj kalórií, pridajú do toho aspartám, čím bude jedlo/nápoj extrémne sladké s nízkym obsahom cukru. Podľa nových výsledkov konzumácia diétnych nápojov práve naopak eventuálne vedie k zvyšovaniu hmotnosti. Aspartám som uviedla len ako ako príklad, v spracovaných potravinách, hlavne mrazených, sa nachádza veľa škodlivých látok, nehovoriac o geneticky modifikovaných potravinách a najnovšie aj palmový olej, ktorý sa nedávno dostal do mainstreamu. A čo taký gltuaman sódny, teda zvýrazňovač chute? Môjmu manželovi napríklad spôsobuje migrénu, hlavne po číne, kde ho pridávajú veľa v podobe sójovej omáčky a iných korenín.

Nezáujem

A tým mám na mysli nezáujem zákazníka o to, čo konkrétna spoločnosť predáva. V obchode môže byť vystavené organické mandľové mlieko, vyrobené z prémiových surovín, ktoré je vhodné občas konzumovať, no Slovák ho nikdy nekúpi, lebo však on o tom v živote nepočul a kto by to kedy videl piť nejaké mlieko okrem kravského. Malomeštiactvo a zadubenosť vládne Slovenskom. Ľudia nikdy nepočuli o toľkých potravinách, prísadách, produktoch, nemajú záujem o nič nové, zaujímavé, netradičné a zdravé. Ľudia nemajú záujem o experimentovanie s varením a s jedlom, dookola varíme tie isté jedlá, ktoré varili naši rodičia a starí rodičia z časov, kedy rozmanité potraviny neboli dostupné. Nikto si nikdy nevyhľadáva recepty na zdravé alebo “exotické” jedlá. O tomto som sa už čiastočne zmienila aj v mojom predchádzajúcom blogu, prečítať si ho môžete tu. Z potravín bežne dostupných v potraviných sa dá urobiť skvelá a zdravá guacamole, namiešaná zo zdravého avokáda, jalapeno papričiek, cibuľky, koriandra a limetky alebo citróna. Také jednoduché, zdravé a nikto na Slovensko to doma nepripravuje. Teda nezáujem, budem variť len to, čo varili moji predkovia, keď žili v povojnovej Európe – prívarky a kaše.

Tlak zákazníka a bojkot

Zákazník si nikdy neuvedomuje, že práve on je dôvodom, prečo sa majú veci tak ako sa majú. Ak by výrobcovia cítili tlak zo strany spotrebiteľov a bola by tam šanca, že ich tržby pokelsnú, museli by sa prispôsobiť, inak by skrachovali. Lenže nikto si nezmení svoju rutinu a vyberie sa tou najjednoduchšou cestou, teda bežným nákupom tradičných potravín v Tescu alebo inom reťazci. Ľudia nekontaktujú výrobcov – v dnešnom svete internetu je takmer každá spoločnosť na Facebooku a dostať s ak ich zástupcom je pomerne jednoduché. Ak sa takto spojí sto, alebo tisíc, alebo desaťtisíc spotrebiteľov a budú od výrobcu vyžadovať zmenu, výrobca by ich mal vypočuť. Pretože som si istá, že ak by nejakého výrobcu zámerne bojkotovalo desaťtisíc zákazníkov, pocítili by to na ich zisku. Slováci sa neodkážu spojiť v spoločnom záujem a bojkotovať. Ešte nikdy bojkotom nedocieli, aby spoločnosť zmenila svoje konanie v ich prospech (a teraz hovorím o vzťahu spoločnosť-zákazník).

K napísaniu tohto blogu ma donútili posledné tri roky strávené na USA a medzi tým jeden rok pobytu na Slovensku. Väčšina ľudí si myslí, že Američania jedia iba McDonalds. To podľa mňa skôr charakterizuje 90.-te roky. Situácia sa diametrálne zmenila. Keď som sem prišla, nemala som poňatia o potravinách, čo obsahujú, bolo tu množstvo nových produktov, obrovská selekcia, keď som prvý krát videla chodbičku s cereáliami, tak som skoro odpadla – asi milión rôznych druhov a značiek, v živote som toľko cereálií pokope nevidela. Ako som si postupne privykala, začala som si všímať rastúce hnutie s organickými potravinami (na Slovensku známe skôr pod pojmom bio). Fast foody sa začali pretekať o to, kto bude ponúkať zdravšie jedlo, kto bude mať hovädze z kráv kŕmených na pastvinách bez napichaných hormónov. O to, kto nebude použivať geneticky modifikovanú kukuricu od Monsanta. Na Facebooku som našla iniciatívy, kde sa začali ľudia dobrovoľne a svojvoľne združovať. Pretože ich to už nebavilo, že ich výrobcovia zavádzajú, neoznačujú GMO v potravinách, používajú názvy ako “100% prírodné” alebo “bez kalórií”. Títo ľudia sa spojili a vznikol napríklad aj skvelý projekt ako “NON GMO Project Verified”, ktorého značku dnes nájdete na mnohých produktoch. Je to vlastne organizácia, ktorá vydáva túto známku s motýľom výrobcom, ktorí sa rozhodli nepoužívať geneticky modifikované potraviny. Preto je ich jednoduché na policiach v supermarkete rozoznať.

values-in-action-non-gmo-logo

Kedže výrobcovia vedia, že momentálne je po takýchto produktoch dopyt, neváhajú si za licenciu na používanie tejto známky zakúpiť. Zároveň existuje aj federálna licencia, ktorú vydáva vláda a označuje organické potraviny bez GMO pod názvom USDA Organic.

organic4colorsealgif

Ešte v roku 2012  si pamätám, že to nebolo tak veľmi rozšírené, no dnes už nájdete bežne v regáloch aj klasický Heinz kečup a jeho organickú verziu, je to len na spotrebiteľovi, ktorú sa rozhodne zakúpiť.

hzk_3d_14oz_organicketchup-small

Príležitosti na trhu sa uchopili aj siete supermarketov, ktoré sa špecializujú len na organické produkty, ako napríklad Mom’s organic market, kde ovocie a zelenina pochádza od organických farmárov, predávajú aj každodenné produkty bez GMO, vrátane čipsov a koláčikov, potraviny zamerané pre vegánov a vegetariánov, raw pochúťky a majú aj rozsiahlu organickú sekciu drogériového tovaru. Niekoľko krát do roka len v oblasti niekoľkých štátov otvárajú nové predajne, pretože ľudia majú zvýšený záujem o tieto potraviny. Netvrdím, že spoločnosti by mali byť donútené k používaniu lepších ingerdiencií zákazom alebo prostredníctvom zákona, malo by sa to stať organickou cestou prostredníctvom tlaku zákazníkov, ktorí podradné produkty vytlačia z regálov tým, že ich nebudú kupovať, prípadne donútia výrobcov zmeniť ich receptúru alebo im ponúknuť alternatívu.

Na Facebooku existuje mnoho skupín lobujúcich a združujúcich zákazníkov, ktorí sa zaujímajú o kvalitu a pôvod ich jedla.GMO free USA ma napríklad vyše 800 000 fanúšikov, kde sa snažia tlačiť na politických zástupcov, farmárov a dokonca aj potravinové koncerny. Medzi ich najznámejšie iniciatívy patrí napríklad bojkot firmy Kellogs a ich dcérskych spoločností, ktorá predáva a produkuje najrozličnejšie potraviny – od cereálií, cez mrazené potraviny, až po slané krekre. Už roky sa snažia dotlačiť spoločnosť k tomu, aby upustila od používania GMO a RoundUp vo svojich produktoch. Za úspech sa napríklad považuje, keď obrovský koncern General Mills, ktorý takisto vyrába rôzne potraviny, vrátane cereálií, upustil od používania GMO v jednom zo svojich cereálií – klasických Cheerios.

Osobne si myslím, že situácia na Slovensku sa v dohľadnom čase k lepšiemu nezmení. Všimla som si, že hlavne vo veľkých mestách ako BA a KE vzniká nová generáciá, ktorá sa zaujíma o zdravé, organické (bio), vegánske, prípadne raw produkty, generácia, ktorá upúšťa od používania múky a cukru, margarínu a nahradzuje ich lepšími a zdravšími variantami. No vo všeobecnosti si nemyslím, že tento trend ovplyvní celkovú populáciu a ich zmýšľanie. Slovensko ostane slovenské a ľudia budú mať možnosť sa sťažovať o kvalite potravín, zatiaľ čo si pravidelne na desiatu kupujú tresku v majonéze s dvoma rožkamia čas si budú vyplňovať sťažovaním v anonymných diskusiách o tom, aké nekvalitné potraviny konzumujú. Keď sa rozhodneme niečo kritizovať, musíme hlavne začať od seba a ja by som asi na to šla týmto spôsobom – nepáči sa mi, čo jem, pozrela by som si na možnosti, urobila by som si nejaký prieskum na internete, naštudovala si čosi o ingedianciách a rozhodla sa, kde chcem svoje ťažko zarobené peniaze minúť, či to bude v miestnom supermarkete, ktorým mám po ruke a budem podprovať tie isté spoločnosti, ktoré ma kŕmia odpadom, alebo si vyberiem malého predajcu, ktorý ponúka lepšie potraviny a tým podporím výrobcov, ktorí mi túto možnosť ponúkajú.

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s