Slovensko potrebuje reformu zdravotníctva. Zn: urýchlene

Na Slovensku je momentálne zavedený systém verejného zdravotníctva, teda rozumej socialistický “rovný” zdravotnícky systém. Rovný je však len za znamienkom rovnosti, teda na strane toho, čo každý z tohto systému dostane, nie na ľavej strane, na ktorej každý do zdravotníctva prispieva.

Každý, kto má len trocha kritického myslenia, musí vidieť, že momentálny systém nie je udržateľný a pokiaľ vláda nezvýši hodnotu pred imaginárnym znamienkom rovnosti, tak skončíme ako Venezuela. Alebo tú hodnotu zvýšia a budeme platiť do systému za službu na otrasnej úrovni krajín tretieho sveta.

Vybalansovať fungujúci zdravotný systém je veľmi zložité, na svete neexistuje žiaden “dokonalý” systém, no inšpirovať by sme sa mali krajinami, ktoré majú vysokú úroveň zdravotnej starostlivosti a práve krajiny so socialistickým prístupom to nebudú.

Ja osobne verím v protrhový zdravotný systém, len vtedy je zabezpečená najlepšia kvalita za najlepšiu cenu a každý má možnosť zvoliť si možnosť, ktorá by mu vyhovovala čo najlepšie. Zdravotné poistenie je momentálne povinný si platiť každý pracujúci občan Slovenskej republiky. Zdravotné poistenie a starostlivosť je však produkt a nevidím ako môže vláda donútiť fyzickú osobu, aby si povinne zakúpila akýkoľvek produkt a navyše nemá ani možnosť výberu.

Fakt, že zdravotníctvo je na neudržateľnej úrovni, podporuje aj najnovšia novela zákona  o sociálnom poistení, ktorá zvyšuje maximálny vymeriavací základ z 5-násobku priemernej mesačnej mzdy na 7-násobok. Teda odvody pôjdu hore a čistá mzda pracujúcich a živnostníkov sa zníži. Svoje výpočty pre zjednodušenie vykonávam mzdovou kalkulačkou, ktorá sa však pre mnohých ľudí líši. Mzdovú kalkulačku si môžete pozrieť tu (momentálne však umožňuje iba výpočet za I. a II. polrok roku 2016 a funkcia na rok 2017, kedy sa odvody zvýšia, nie je aktívna).

Ako som sa už snažila niekoľkokrát na svojom blogu zdôrazniť, a o čom nemá veľa bežných ľudí vedomosť, je superhrubá mzda. Teda úplna suma, ktorú zamestnanec stojí mesačne svojho zamestnávateľa. Mnoho ľudí sa s pohŕdaním pozrie na svoju výplatu na účte a sú nespokojní. Kto chce robiť za 500 eur mesačne? Za všetko však môžete viniť svoju socialistickú vládu, ktorá vás okráda o takmer polovicu mzdy a nehospodárne tieto finančné prostriedky rozhadzuje (bez akýchkoľvek dôsledkov).

Takže prejdime si ešte raz túto superhrubú mzdu a postupne sa prepracujeme k zdravotnému poisteniu. Zoberme si teda, že zamestnanec má v pracovnej zmluve uvedených 500 eur. Na účet mu každý mesiac príde 415 eur, teda to je jeho čistá mzda. To ale nie je toľko, koľko zamestnávateľ zamestnancovi platí. V skutočnosti štát účtuje zamestnávateľovi odvody a dane ešte pred tým, než dostane hrubú mzdu. V skutočnosti zamestnávateľ platí za tohto zamestnanca mesačne 662 eur, čo je značný rozdiel.

Rovnaký príklad môžeme uviesť v prípade mesačnej mzdy vo výške 1000 eur, kedže s vyššou mzdou sa tento rozdiel zvyšuje a štát sa nabaľuje ešte viac. Ak je hrubá mzda 1000 eur mesačne, zamestnanec dostane čistú mzdu vo výške 762 eur a superhrubá mzda, ktorú vlastne zamestnávateľa za zamestnanca platí je 1352 eur mesačne. 762 eur a 1352 je obrovský rozdiel, že? Som si istá, že každý by túto sumu dokázal minúť účelnejšie, než banda politických zbojníkov.

No a pozrime sa ešte teda na nejakých zamestnancov AT&T, ktorí pracujú poobednejšie zmeny, na ktorých nechce nikto pracovať a majú prisľúbenú mzdu “až” do výšky 1400 eur. Z hrubej mzdy 1400 eur mesačne dostanú zamestnanci čistú mzdu 1042 eur a ich superhrubá mzda, ktorú musí AT&T mesačne zaplatiť je takmer 1900 eur! Štát z ich výplaty zhabal 851 eur.

Takže pri najbližšej príležitosti, kedy sa budú robotníci na Facebooku sťažovať, že by im mali dať poriadne mzdy a platiť im “aspoň” tisíc eur, mali by sa zamyslieť nad tým, že im zamestnávateľ tých tisíc eur aj platí, ale štát im ich špinavými rukami ihneď ukradne, bez toho, aby o tom vôbec vedeli.

Toto bola taká podkapitola, ktorá mala viesť k tomu, koľko si vlastne za tento špás menom verejné zdravotníctvo platíme. Každý pracujúci odvádza mesačne odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, no v tomto blogu sa budem venovať len zdravotným odvodom. Momentálne je to 4% z výšky mzdy. Teda vlastne to, čo zamestnanec uvidí na svojej výplatnej páske. Čo sa možno nezdá veľa, no čo už zamestnanec nevie je fakt, že zamestnávateľ odvádza do zdravotnej poisťovne aj ďalších 10% zo superhrubej mzdy. Znova použijem mzdovú kalkulačku, ktorej výpočty sa od januára 2017 však môžu líšiť, kedže zdravotné a sociálne odvody sa budú zvyšovať.

Zamestnanec, ktorý dostáva mesačnú mzdu 500 eur odvádza do zdravotného poistenia 14,40 eur mesačne a zamestnávateľ za neho (z jeho superhrubej mzdy) odvádza 36 eur, teda dokopy 50,40 eur. Ročne táto čiastka tvorí 604,80 eur.

Zamestnanec s hrubou mzdou 1000 eur odvádza do zdravotného poistenia 40 eur a zamestnanec za neho odvádza 100 eur, čo je dokopy 140 eur. Ročne je táto čiastka odvedená do systému vo výške 1680 eur.

No a pozrime sa ešte na zamestnanca s hrubou mzdou 1400 eur, ktorý mesačne odvádza do zdravotného poistenia 56 eur a zamestnávateľ za neho odvádza 140 eur, čo je dokopy 196 eur mesačne, ročne to je 2352 eur.

Takže pre porovnanie, zdravotný systém nie je až tak celkom spravodlivý. Vlastne by som sa mala opraviť, tento systém nie je vôbec spravodlivý. Človek, ktorý zarába mesačne 500 eur platí ročne do systému 604 eur a človek, ktorý zarába mesačne 1400 eur platí do systému 2352 eur. Zdravotná starostlivosť, ktorú však dostávajú je nanešťastie rovnaká. Zlá.

Koľko medzinárodných hodnotení na konci rebríčkov Slovensko musí dostať, koľko matiek si aj napriek plateniu verejného zdravotného poistenia radšej bude musieť doplatiť za pôrod v Rakúsku a koľko príbehov o zanedbanej starostlivosti budeme musieť počuť, aby si ľudia konečne uvedomili, že súčasný systém je zlý a nefunguje?

Myslím si, že by to malo byť na zodpovednosti každého dospelého jednotlivca sa rozhodnúť ako chce so svojimi peniazmi naložiť a či momentálne potrebuje zdravotné poistenie alebo tieto financie môže využiť efektívnejšie a zaobstarať si poistenie v neskoršom veku, prípadné výdavky si vykryje z vlastného vrecka.

Ľudia majú pocit, že zdravotníctvo je zadarmo. To však môže platiť len pre systémových príživníkov a chronicky celoživotne nezamestnaných ľudí, za ktorých hradí zdravotné poistenie štát, takže ho naozaj dostávajú zadarmo. Inak za celý tento špás menom zdravotníctvo a la banánová republika Slovensko, platí každý pracujúci občan tejto krajiny. Veľkými hráčmi v tejto celej pyramídovej schéme sú však živnostníci, tí spravidla platia do systému najviac. Prečo by sa štát nepriživil na schopných jedincoch, ktorí majú originálny nápad, vedia ako organizovať úspešnú firmu, podnik, prípadne ponúkajú službu a navyše pravdepodobne aj zamestnajú ďalších ľudí. Tých vyžmýkame extra.

Pred tým, než odprezentujem môj názor, chcela by som ešte pripomenúť moje osobné súsenosti, s ktorými som sa stretla.

Keď manžel prišiel na Slovensko, kedže dostal udelený tralý pobyt, musel uzavrieť zdravotné poistenie. Hneď po príchode musel absolvovať všeobecné vyšetrenie hradené z vlastného vrecka (s čím nemám ani najmenší problém, len podotýkam, aby si niekto nemyslel, že to bolo hradené poisťovňou). Toto vyšetrenie poskytuje len niekoľko nemocníc a v našom okolí stálo všade vyše 250 eur, len v martinskej univerzitnej nemocnici, ktorá by mala byť inak naša “pýcha”, kedže tam študujú za štátne budúci doktori, z ktorých väčšina zrejme do 10 rokov emigruje do zahraničia, pretože tam zarobia lepšie. Budova schátraná, jednotlivé pavilóny roztrúsené, zastarané vybavenie, zastarané obklady, nehygienické prostredie, sestrička mu odoberala krv bez umytia rúk, bez rukavíc. O prístupe pokladíčky ani nehovorím. V rámci areálu sme videli ako sestrička prevážala dievča vo veku asi desať rokov medzi pavilónmi. Zrejme šla na vyšetrenie, no dievča sa ani nehýbalo, len ležalo. Len tak. Na posteli na kolieskach. Čo keby pršalo alebo by bola búrka? Sneh? Ľad? Keď sme čakali na röntgen, klasika čakanie v stiesnenej chodbe, staré nepohodlné lavičky. Sestrička priniesla starú pani na posteli, ktorá čakala takisto na röntgen. Myslím, že toto bol pre môjho manžela dosť veľký reality check a donútil sa ma zamyslieť nad tým, že ak sa rozhodneme na Slovensku zostať, je možné, že aj my raz skončíme tak, že nás budú viezť na posteli na kolieskach, nechajú nás len tak čakať v špinavej miestnosti, kde nie sú ani zapálené svetlá? V systéme s verejným zdravotným poistením iná možnosť nie je. Človek by si aj priplatil, ale nedá sa. Zaoberať sa tým už nemusíme, pretože po roku strávaného na Slovensku sme sa rozhodli vrátiť do USA.

Druhý príklad, ktorý by som rada uviedla, je zubár. Neviem ako v iných častiach Slovenska, ale na východe je zubár obrovský problém. V našom osemtisícovom meste máme troch zubárov. Všetci sú vyťažení, ja som mala šťastie, že som si u môjho zubára zaviedla kartu ešte pred rokmi, no pokiaľ nie ste objednaní, tak musíte čakať. O siedmej ráno otvárajú čakáreň, zväčša sú ľudia zoradení už pred budovou aj skôr. Najbližší voľný termín na objednanie je o pol roka. Takže pekne si vziať voľno v práci a čakať do jedenástej. Prísť k zubárovi o tretej poobede, po práci, je na smiech, pretože zubár už dávno neordinuje. Čakáte opäť na nepohodlných lavičkách, v rohu stojí jeden úbohý vešiak a podlaha má linoleum, ktoré má minimálne tridsať rokov. Chcela som, aby môj zubár vzal môjho manžela a pozrel sa mu na niekoľko kazov. Nič vážne, ani akútne, len dlhodobo podcenil prevenciu a zubnú hygienu. Zubár dvakrát odmietol s tým, že možno o rok alebo dlhšie. A pritom by si všetko hradil priamo na mieste z vlastného vrecka. Tak sme museli ísť k druhému zubárovi, prízvukujem po známostiach, s tým, že “nič nesľubuje”, ale pozrie sa mu na kazy. Prišli sme, pozrel sa. Zub, o ktorý sme sa báli najviac, ani nespravil. Len tak mu zbúchal dve plomby. Navyše mu do nich dal amalgám! Bez pýtania, bez možnosti, bez vysvetlenia! Zaplatili sme v hotovosti a peniaze neboli problém, boli by sme si priplatili za bielu plombu, ak by nám bol vôbec povedal, že mu bude vkladať amalgám. Ďakujeme pekne za takú robotu. Tak som si vygooglila súkromného zubára v okresnom meste. Dohodla som si termín, voľní boli ihneď, tak sme šli o týždeň. Na objednávku sme prišli presne na čas. Žiadne čakanie tam nebolo, mladá a príjemná zubárka nás vzala hneď. Najprv mu prezrela zuby a potom sme sa začali rozprávať o možnostiach a cenách. Hneď mu opravila jeden zub a povedala, že ten najzložitejší prípad bude potrebovať zubnú hygienu a čistenie, pretože mu krváca ďasno, takže na to sme sa objednali na inokedy. Počas celej práce používala nové gumené rukavice, rovnako aj sestrička, bez problémov mu umŕtvila oblasť, na ktorej pracovala, pričom ja môžem povedať, že iní zubári umrtvujú len v prípade silnej bolesti a nepamätám si, kedy naposledy som dostala injekciu na umŕtvenie. Za jednu bielu plombu sme zaplatili 60 eur, to bolo všetko. V hotovosti, za tú cenu sme dostali komfortnú službu, povedala by som na západnej úrovni, príjemny prístup, dokonca majú aj recepciu a na čakanie pohodlný gauč, čo je bežné v každej normálnej vyspelej krajine, pretože sestrička by nemala byť zároveň aj recepčnou a ak máte akékoľvek otázky, môžete sa spýtať priamo na recepcii, nemusíte klopať na dvere, ktoré sú vlastne magickou hranicou medzi vami, lekárou a super vytočenou sestričkou. A hádajte čo, do tejto zubnej ambulancie sa môžete objednať aj v poobedňajších hodinách, teda po práci, takže si na návštevu zubára nemusíte brať dovolenku a čakať hodiny na ošetrenie. Toto bol len drobný príklad na porovnanie súkromného a verejného zdravotníctva.

Vláda nepomáha s ničím, nesúhlasím so Zajacovými poplatkami, pretože ľudia, ktorí už platia do systému by nemali platiť ešte viac, namiesto toho by sa mali odvody zrušiť a zaviesť súkromné poistenie, aj keď každá ambulancia by mala mať právo stanoviť si svoje poplatky,  či už za služby alebo úkony. Absolútne nesúhlasím so zrušením prednostného objednania, ďalšia obrovskí facka od socialistických súdruhov plebsu, ktorý ich zvolil. Pri súčasných ordinačných hodinách nemôže každý sedieť celý deň v oridnácii a čakať. Preto by ľudia mali mať právo sa objednať prednostne! Raz som videla anketu tuším Nového času a samozrejme, jediní opýtaní, ktorí s týmto súhasili, boli dôchodcovia. Ak by som mohla takémuto dôchodcovi odpovedať, tak by som mu povedala, že narozdiel od neho ja nemám toľko času a chcem si priplatiť, aby som sa mohla vrátiť do roboty a makať na jeho dôchodok.

Kadže na Slovensku je zdratovníctvo “zadarmo”, každý Slovák sa k tomu aj adekvátne správa a snaží sa získať z tohto čo najväčší úžitok, teda letí k lekárovi s nádchou, na pohotovosť s jednodňovým zvracaním, Rómky si robia zo sanitiek taxislužbu a pred pôrodom len zavolajú sanitku, ktorá ich odvezie do nemocnice. Na druhej strane môže niekomu kolabovať srdce, bohužiaľ, sanitka je na hodinu zablokovaná rodičkou, ktorá sa vraj nemala inak ako do nemocnice dostať, a “zrazu” to na ňu prišlo. Ako som už vyššie napísala, koľko blízkych bude musieť umrieť na základe nesprávne stanovenej diagnózy, koľko ľudí bude trpieť na to, že pacientovi neurobili všetky potrebné testy a tým pádom nezistili skutočnú chorobu, pretože nechceli zbytočne míňať peniaze. Moja babka v máji umrela na dôsledky akútnej pankreatitídy. Za tri dni v bolestiach jej nevedeli prísť na to, čo jej ich spôsobuje v oblasti brucha. Po hospitalizácii mojej mame povedali, že nevedia, čo to je. Moja mama povedala, že už v minulosti mala pankreatický záchvat, na čo povedali, že oni na testoch nič také nevideli. Hneď na druhý deň už vedeli, že je to pankreatitída. Na tretí deň ju museli uviesť do umelého spánku, pretože od bolesti blúznila a bola zmätená. Na štvrtý deň jej v umelom spánku začali zlyhávať všetky orgány, to sme už stáli pri posteli a držali jej ochabnutú ruku a ronili slzy na intenzívke, na ďalší deň sme vybavovali pohreb. Takto zomrela relatívne zdravá a vitálna osemdesiatročná pani. Pretože ani keby sme mali nekonečné množstvo peňazí, nezachránilo by ju to. A verte mi, keď príde k zdraviu a životu vašich najbližších, na peniazoch nezáleží, najhoršie je, keď už nie je nič, čo môžete urobiť a všetko je v rukých ľudí, ktorí tieto finančné prostriedky, lieky, zariadenia, prípadne vedomosť nemajú.

Ešte jedna príhoda z leta, kedy môj dedko ležal v nemocnici a boli sme ho pozrieť v najväčších horúčavách. Na miniatúrnej izbe štyria chlapi, vonku 33 stupňov. Okná pozatvárané, v miestnosti sa nedalo ani dýchať, stála som pri posteli asi 20 minút a po chrbte mi stekal pot, myslela som, že v tej izbe zahyniem. Nemocnica nedokáže ani zabezpečiť základnú kontrolu teploty na izbách. Rovnako je to v zime, kedy sa na niektorých oddeleniach nekúri a je tam zima. Čo tam po pacientoch a že hlavne starším pacientom môže prehriate organizmu alebo podchladenie poškodiť. Pacient je v tomto systému na POSLEDNOM mieste a to je fakt.

Takže tu je môj pohľad na to, ako opraviť zdravotníctvo. V prvom rade musíme zabezpečiť. aby bolo zdravotníctvo dobrovoľné. Teda len ľudia, ktorí majú záujem o poistenie, by mali byť poistení. To by sa nevzťahovalo na deti, invalidov, dôchodcov a nezamestnaných. Tým by štát mohol aj naďalej poskytovať určitú základnú a nevyhnutnú formu zdravotného poistenia. No to by neznamenalo, že by dostali preplatenú liečbu v akomkoľvek zariadení, existoval by zoznam lekárov, nemocníc a oddelení, ktorí by mali záujem pracovať pre verejný systém zdravotníctva a poistenie by zahrňovala len určenú zdravotnú starostlivosť, v podstate do rozsahu do akého to funguje dnes.

Na druhej strane by stáli zdravotné poisťovne, ktoré by poskytovali súkromné zdravotné poistenie. Presne tak ako to funguje v oblasti poistenia auta, nehnuteľností alebo cestovné poistenie. Samozrejme, zdravotné poisťovne by mali právo vytvárať profit. Neviem ako môže niekto očakávať prvotriednu službu, ak tam nie je zahrnutá žiadna motivácia. To si ľudia myslia, že lekári, sestry, zdravotnícke zariadenia a zdravotné poisťovne sú samaritáni? Pamätajte si na staré dobré príslovie – zadarmo ani kura nehrabe. Iba konkurencia a voľný trh zaručia, že konečný spotrebiteľ, v tomto prípade pacient, dostane najlepšiu starostlivosť za najlepšiu cenu. Ak by si poisťovne mohli vzájomne konkurovať rôznymi produktami, snažili by sa pacientom priniesť najnižšie ceny, pričom udržať zdravotnícke budovy, prístroje a pracovníkov na kvalitnej úrovni. Viem si predstaviť, že ako prvé by na trh predstavili rôzne balíčky určené pre rôznych pacientov. Základné poistenie, rodinné poistenie pre rodiny s deťmi, súkromné poistenie pre seniorov, poistenie pre študentov, prémiové poistenie a pod. No a potom by mohla existovať skupina samoplatcov, teda ľudí, ktorí momentálne nie sú chorí a zdravotné poistenie by sa im neoplatilo, čo je väčšinou vo veku 18-25. Tieto peniaze môžu využiť na iné účely, prípadne výdavky si zaplatiť z vlastného vrecka, pretože ak niekto platí do zdravotného systému 2300 ročne a z toho ide raz na zubnú preventívku a dá si urobiť jednu plombu, jeho peniaze unikajú do bezodného systému. Navyše by som zaviedla, aby ľudia, ktorí ročne minuli určité množstvo peňazí na zdravotné úkony za predchádzajúci rok, si mohli uplatniť vrátenie daní do určitej hodnoty, spolu s tým, že by poisťovne nemohli odmietnúť poistenie ľuďom s existujúcou chorobou a rovnako by žiadne zariadenie nemohlo odmietnúť ošetrenie alebo poskytnutie zdravotnej starostlivosti.

Čo si musíme uvedomiť je fakt, že súčasný systém jednoducho nie je udržateľný. Budovy sa rozpadávajú, lekári majú mizernú mzdu, sestry sú preťažené. Ako môže niekto tvrdiť, že lekár si zaslúži “asi 2000 eur” mesačne. Viete čo to je vyštudovať medicínu? Koľko zodpovednosti je s tým spojených? Medicína nie je pre každého. Skladať kúsky vo fabrike dokáže každý. Operovať bohužiaľ nie. Dopyt po lekároch a ich práca je na trhu ohodnotená podstatne vyššie. No nemyslím si, že plošný plat pre každého lekára, prípadne ohodnotenie podľa rokov praxe, je správne. To znamená, že nie práve najlepší lekár dostáva zaplatené toľko, koľko vychýrený špecialista. Tomu by sa zabránilo, pretože kto by platil a chodil k lekárovi, ktorý nie je dobrý, zatiaľ čo vychýrený špecilista nemá o pacientov núdzu a tým stúpa aj jeho hodnota na trhu. Základné pravidlá ponuky a dopytu, presne tak ako to funguje aj v každej inej oblasti nášho života. Presne kvôli tomuto naši lekári odchádzajú do zahraničia. Ich práca a skúsenosť nie sú dostatočne ohodnotené. Tento systém by zároveň eliminoval obrovský problém a to korupciu a štátne zákazky. Kedže všetky zdravotnícke prístroje (CTčka a Kostky a Anky), sú hradené z peňazí poplatníkov, nemocnice sa snažia získať tieto prístroje za cenu, ktorá im umožní sa nabaliť. Ak by to bola súkromná nemocnica, ktorá prístroj zakúpila a nedostali by z centrálneho systému žiadne peniaze, načo by niečo predražovali? Práve naopak, kúpili by najlepší prístroj za najlepšiu cenu.

Dvadsať rokov dozadu som mala úraz. Ako sedemročná som si udrela ruku, po nejakom čase ma začala bolieť. Rodičia ma vzali na chirurgiu, kde slúžil doktor z nášho mesta. Známa firma, veľký úplatkár prezývaný mäsiar. Ruku mi zröntgenoval, zhodnotil, že mám zlomeninu, zasadroval a poslal domov. Zatiaľ čo moja ruka mesiac trčala v sadre, môj stav sa zhoršoval. Skončila som na detskom oddelení so štyridsiatkami a v ľadových zábaloch. Nikto netušil, čo sa deje. Až po tom, čo ma rodičia vzali do okresného mesta, kde lekár zistil, čo sa deje, poslal nás do Košíc. Tam zistili, že moja ruka nebola nikdy zlomená, namiesto toho sa mi v kosti neliečením vytvoril zápal, kosť opuchla, sedimentácia vyskočila na neuveriteľné čísla. Okamžitá hospitalizácia, na ďalší deň operácia a nasledujúce tri mesiace som strávila v nemocnici. Diagnóza: osteomyelitída. O tri roky neskôr, po absolvovaní rovnakej operácie, potvrdená jej chronická forma. Samozrejme, rodičia sa súdili s nemocnicou a lekárom. Lekár hrubo zanedbal svoju prácu a stanovil zú diagnózu na základe jasných röntgenových snímkov. Ak by sme boli kdekoľvek inde na svete, teda aspoň v jej civilizovanej časti, záver by ste poznali. Súd by na základe jasných dôkazov uznal, že lekár pochybil, buď by bol potrestaný dočasným alebo trvalým odobratím lekárskej licencie, vyhodili by ho z nemocnice a ja by som dostala náhradu škody za trvalú ujmu na zdraví. Lenže sme na Slovensku. Súd ho uznal nevinným na základe posudku súdneho lekára, ktorý vraj na snímkoch “nič nenašiel”. Toto sa ťahalo niekoľko rokov. Už len po súde sa náš právnik vyjadril, že tak to s lekármi chodí, jeden druhého kryje, ak by sa náhodou niekto dostal do problémov.

Ľudia musia prebrať zodpovednosť za svoje konanie. Prečo by mala väčšina daňových poplatníkov platiť za ľudí, ktorým je jedno, čo robia? Viete koľko ľudí sa dobrovoľne venuje extrémnym športom, kde si polámu ruky, nohy, potom s tým doletia do nemocnice a daňoví poplatníci to zatiahnú? Prečo by mali daňoví poplatníci platiť za ožranov, ktorí zaspia na ulici a ľudia im privolajú sanitku? Prečo by mali daňoví poplatníci platiť za transplantáciu pečene napríklad aj pre Martinku z Turca, ktorá mala byť adeptkou na novú pečeň? Niekto zomrel a jeho orgán sa použije na transplantáciu pre chronického alkoholika len na to, aby mohol ďalej pokračovať v alkoholizme a sám sa svojím konaním do tejto pozície dostal? Ak si táto osoba zaplatí transplantáciu z vlastného vrecka, nech sa páči, ale na účet daňových poplatníkov? Prečo by sme mali “pomáhať” ľuďom, ktorí si pomoc nezaslúžia? Prečo nezrušíme povinne zdravotné poistenie a ak niekto chce, môže pomáhať na základe dobrovoľných príspevkov, charity alebo Dobrého anjela. Veľa ľudí si mýli charitu a solidaritu s vyberaním daní pod hrozbou basy. Ak sa ľudia rozhodnú obžierať sa, následne si privodiť rôzne choroby – obezitu, problémy s kĺbami, ak chcú fajčiť a privodiť si rakovinu, ak chcú robiť rizikové športy a dolámať sa, nech sa páči, ale budú si musieť sami prebrať zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

Som si istá, že ak by sme zmenili súčasný vládny systém zdravotníctva na súkromné, veľa vecí by sa zmenilo. Ľudia by nemuseli chodiť do schátraných budov, nemuseli by si nosiť vlastný toaletný papier (čo je naozaj už len vrchol všetkého), nemuseli by čakať pol dňa v čakárni, nemuseli by čakať na operácie a vyšetrenie aj niekoľko mesiacov, ľudia by si sami vyberali akú úroveň zdravotnej starostlivosti chcú dostávať a koľko peňazí sú ochotní na to minúť. Zariadenia by mohli lepšie oceniť svojich zamestnancov, ponúknuť dobrým lekárom vyššie platy, vyhodiť tých, ktorí toho nie sú hodní, zamestnať viac sestier a odbremeniť všetku váhu. Tento systém by eliminoval všetkých tých, ktorí v zdravotníctve nemajú čo robiť, všetkých tých, ktorí nemajú ľudský a úctivý vzťah k ľuďom.

Už ma nebaví počúvať nariekanie generácie odchovanej socializmom a robotníkov, ktorí lobujú za verejné zdravotníctvo. Tento systém nie je spravodlivý k nikomu. Nikdy ani nepremýšľali nad tým, koľko by ich tento špás stál BEZ zásahu štátu. Nikto si nikdy nesadol a neskúsil vypočítať, či by naozaj väčšina ľudí neušetrila a mohla minúť svoje peniaze na iné veci (nájom, potraviny, auto). Ak sa týmto ľudí páči starostlivosť a úroveň, ktorú dostávajú, nech sa páči. Môžu podprovať mäsiarov a platiť si poistenie najnižšieho štandardu a nosiť si svoj toaletný papier. Ale nemali by zneužívať iných ľudí na platenie ich vlastných účtov. Takže vám veľmi rada uvediem veľmi čerstvý reálny príklad z Ameriky, ktorú hlavne socialisti používajú za veľké strašidlo. Situácia je ale iná,v  USA sú iné platy a pomery, to že niekto platí stovky dolárov mesačne za positenie, neznamená, že toľko by to stálo aj na Slovensku. Zdravotníctvo na tam vysokej úrovni, venujú sa aj tým najexotickejším chorobám, vymýšľaju nové pokrokové liečby na choroby. Až do roku 2012 bol systém poistenia súkromný a dobrovoľný, nie dokonalý, pretože napríklad poisťovňe majú tzv. neviditeľnu hranicu a nemôžu si konkurovať v rámci iných štátov, takže napríklad poisťovňa z Wyomingu vám nemôže ponúknuť najvýhodnejšie poistenie, ak bývate v New Yorku, čo je samozrejme chyba, to je ako keby vám O2 ponúklo neobmedzený internet, hovory a SMS za 10 eur mesačne, ale mohli by to ponúknuť len obyvateľom v Bratislave, ostatní by si museli kúpiť paušál s obmedzenými dátami a  hovormi od Orangeu za 25 eur mesačne. Takže systém nie je dokonalý. Ale zo skúsenosti vám môžem povedať. Svokra si platí už roky prémiové poistenie, pred rokom 2012 mesačne platila asi 380 doláraov a mala celkom slušné krytie, za tie roky bola na niekoľko operácií a zaplatila z toho len zlomok, nič, čo by sa nedalo nezvládnuť zaplatiť. A pravidelne navštevuje lekára. V roku 2012 bola zavedená tzv. Obamacare, teda socialistický model zdravotníctva, ktorý donútil každého, aby uzavrel zdravotné poistenie a pokiaľ ho nemáte a nepotrebujete (ako ja a manžel), tak vám bude určitá suma stiahnutá z vrátených daní. Pokuta je ešte stále nižša ako suma, ktorú by sme museli zaplatiť za poistenie, ktoré momentálne nepotrebujeme. Takže, teraz je koniec roku 2016. Čo táto novela zdravotníctva priniesla bola, že 20 miliónov (z celkovej populácie 325 miliónov) obyvateľov USA sa dostalo k zdravotnej starostlivosti “zadarmo”. Čo to znamená pre zvyšok? Že zvyšným obyvateľom cena poistenia vystrelila o vyše 100% a stalo sa ťažko dostupným a rozpočet na poistenie pohlcuje väčšinu výdavkov bežnej rodiny. Svokre od nového roku 2017 vyskočila suma za poistenie na 680 dolárov na mesiac. Sú štáty, kde sa zdravotné poistenie zvýšilo aj o 170%. Obama sľúbil, že po zavedení si nikto ani nevšimne, že nastala zmena. Že cena poistenia nepôjde nahor, že si budeme môcť ponechať svoj plán a svojho lekára. Všetky tri tvrdenia z hlavy tupého socialistu sa preukázali ako klamstvo a neexistuje žiadne politické potrestanie za tento čin. Musím iba poznamenať, že ako jeden z hlavným bodov svojho programu Trump sľúbil, že Obamacare bude úplne zrušená a nahradená trhovým modelom. Pre tých, ktorí ešte stále nepochopili, ak by na Slovensku existoval trhový model, prinieslo by to výhodnejšie ceny a lepšiu kvalitu zdravotníctva.

Ľudia si musia uvedomiť, že zmenou politikov sa nič nezmení. Celý náš systém je zlý. Slovensko balansuje na hranici krajiny tretieho sveta a to všetko v dôsledku pozostatkov silného pôsobenia socialistického modelu. Ľudia platia nehorázne dane, ale naspäť nedostávajú adekvátnu hodnotu. Vlaky zadarmo? Kvalita dobytčákov. Zdravotníctvo zadarmo? Doneste si vlastný toaletný papier, ak hospitalizáciu vôbec prežijete. Školstvo zadarmo? Inžinieri robia za pásom. Pokračovať môžem do nekonečna. Nezáleží akého politika postavíme na piedestál, celý systém je zlý a bude musieť byť prerobený. Ľudia musia prestať platiť neuveriteľné dane a poplatky štátu a budú si musieť zaplatiť za spotrebované služby a statky. Len tak budeme môcť žiť kvalitný a plnohodnotný život. A zdravotníctvo túto zmenu potrebuje urgentne.

 

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s