Prechod z plochého myslenia na priestorové

Pojem ploché myslenie neexistuje, no je to asi najlepší termín, ktorým by sa dalo opísať myslenie, ktoré som mala, a ktoré podľa mňa ma veľa ľudí. Myslím, že to úzko súvisí aj s tým, akým spôsobom sa vyučuje na školách, ako sme vychovávaní doma, a samozrejme, ako sa v živote sebavzdelávame.

Slovenský školský systém je príšerný, ale tomuto by som sa chcela podrobnejšie venovať samostatne v inom blogu zameranému na školstvo. Najdôležitejšia vec, ktorú by som chcela zdôrazniť je, akým spôsobom nás škola učí rozmýšľať.

Sedieť ticho na zadku, vypočuť si fakty, ktoré nám učiteľ odprezentuje, vypočuť si ústnu odpoveď spolužiaka, občas zákerná písomka. Hlavne ich nenúťte nad ničím premýšľať, len prijímať fakty, ktoré sa úradníci rozhodli zaradiť do učebníc ako dôležité. Možno by sa v škole aj naskytol priestor na diskusiu, ak by žiaci mali poňatie, o čom sa v ten daný deň bude vyučovať. No to si my nemôžeme dovoliť, pretože úradník v Bratislave na ministerstve školstva povedal, že táto presná hodina bude dedikovaná tomuto a tamtomu a zajtra ako na rýchliku už budeme niekde úplne inde.

Snažím sa načrtnúť situáciu ako to na školách vyzerá, a bohužiaľ veľmi malé percento učiteľov vedie svoje hodiny kreatívne. Tak, aby dali priestor svojim žiakom rozmýšľať, zaoberať sa problémom, trocha si potrápiť hlavu, snažiť sa veci objasniť a akosi si to tam hore usporiadať. Jednak veľa učiteľom to v rámci ich pedagogickej štúdie nebolo navrhnuté alebo predložené a jednak preto, že naše školstvo je stále zastrčené v hlbokom socíku. Už teraz môžem sľúbiť, že napíšem blog o fínskom vzdelávacom systéme, ktorý by slovenskí byrokrati upálili, veď bez centralizácie, stopercentnej kontoly a prísnych predpisov predsa nemôže nič fungovať! Už vidím, ako sa im parí z hlavy a pred očami im naskakuje červná kontolka ERROR ERROR.

Na vysokej škole to nie je o nič lepšie. Aspoň to, čím som si prešla ja. Všetko je o poučkách, skriptách, presných definíciách, ružovým zvýrazňovačom som mala vyfarbených 80% skrípt, lebo to všetko bolo potrebné sa nabifľovať na skúšku. Vraj som mala byť schopný projektant, vedieť všetko o verejnej správe, financiách. Trt makový. Vetko vysvetľované v plochej rovine. Nič priestorové, nič hmatateľné, len slová, poučky, čísla zákonov. Väčšina vecí, ktoré ste sa na štátnice nabiflili, je do troch týždňov preč. Jasné, mali sme na výške aj rôzne projekty. Len málo. Vypracujte prezentáciu na tému takú a takú. Ctrl + C, Ctrl + V.

Myslím, že 99% ľudí v mojom veku sa o nič konkrétne nezaujímalo. Na prednáškach nikto nekládol otázky, nikto učiteľovi neoponoval. Učitelia sa však poväčšinou nič nepýtali. Priniesli si so sebou 40 stranovú prezentáciu v PowerPointe a tú nám prednášali. V lepšom prípade sme mali skriptá a dalo sa v tej monotónnosti driemať. V horšom prípade skriptá neboli, tak sme museli rýchlo prepisovať slajdy. Aspoň som sa teda naučila rýchlo písať, ak už nič.

Posledný rok na výške som už randila s mojím manželom. Stretli sme sa cez leto v Amerike, kde som bola – ako veľká časť mojích rovesníkov, zarezávať na štyri mesiace v Ocean City. Spočiatku sme mali menšiu jazykovú bariéru, pretože podľa univerzitného hodnotenia bola moja angličtina na úrovni štátnej skúšky C1, v realite som mala obrovský problém s porozumením hovorenej angličtine a občas aj problém s terminológoiu. Môj manžel, ktorý je len o rok starší odo mňa, však myslel úplne inak, než decká, ktoré som poznala zo školy. Jeho myslenie bolo výrazne zamerané na politiku a ekonomiku, akurát sa vybodol na vysokú školu, pretože zistil, že mu okrem obrovského dlhu do života nič extra neprinesie. Fascinovalo ma, ako dokázal obhájiť svoj názor, ako rozumel niektorým veciam, aj ekonomickým, lepšie než ja, čo som absolvovala mikro aj makro ekonomiku, a aj to, že sa zakaždým pýtal – “prečo je to tak” a neuspokojil sa s odpoveďou “lebo”.

Priznám sa, veľa krát sme mali naozaj vypäté konverzácie a ja som vtedy bola, čo sa dá v Štátoch nazvať “liberal” alebo “democrat” alebo po našom ľavičiar. EÚ je super, veď musíme byť všetci solidárni so všetkým, vysoké školy zadarmo, milión sociálnych benefitov, prísna veľká vláda a podobne. Všetko sa to dá vyargumentovať jednou vetou – “Niekto to zaplatiť musí.”. A presne takto je to momentálne v USA na vysokých školách. Decká nechcú platiť za nič, len brať, preto obrovské množstvo z nich podporuje komunistu… ups, pardón “socialistu” ako Bernie Sanders. Toho ani veľmi na Slovensku v mainstreame nespomínaju, aj napriek faktu, že organicky priťahuje desaťtisícové masy ľudí.

Dnes už viem, ako logicky myslieť. Po skončení školy som sa začala vzdelávať. Rozmýšľať aj nad rámec toho, čo je nám oznámené. Neprijať správy s tým, že nám niečo bolo oznámené. Kriticky rozmýšľať nad tým, čo je za týmito rozhodnutiami, kam povedú, aké sú dôsledky, prípadne prepojenia na iné problémy a dôsledky, argumentovať pre a proti, vedieť stopercentne obhájiť svoj názor, poznať svoje zdroje, oprieť sa o fakty. Presne toto som mala na mysli, keď som povedala, že väčšina ľudí ma ploché myslenie. Na svete nexistuje nikto, kto by mal stoperecntnú pravdu, no ku každej informácií je alternatívny zdroj, na internete sa dá získať prístup k rôznym uhlom pohľadu. Je len na nás si naštudovať pre a proti z každej strany a vybrať si, čomu veríme a čo považujeme za dôveryhodné. Niekedy je možno práve najlepšie mať na veci triezvy pohľad a použiť common sense, teda po slovensky – zdravý sedliacky rozum.

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s