Pravda o ľavicovej teroristickej organizácii Black Lives Matter

Wikipédia (a všetky ľavicové média) definujú Black Lives Matter (BLM) ako “medzinárodné hnutie aktivistov, ktoré bojuje voči systematickému rasizmu páchanému na čenošskom obyvateľstve”. Pravidelne organizujú protesty proti policajtom, ktorí si ich vyberajú ako obete na základe rastistického profilu.

Ferguson, Missouri

BLM vzniklo v roku 2013, keď sa na sociálnych sieťach spustil hashtag #BlackLivesMatter. Ich vznik, rast a silu som videla v priamom prenose. Bolo to práve v auguste v roku 2013, keď sme doma v Baltimore sledovali živé vysielanie z Fergusonu. 9. augusta policajt Darren Wilson zastrelil 18 ročného černocha menom Michael Brown. Všetky televízne stanice okamžite prebrali správy o tom, že belošský policajt bez príčiny zastrelil mladého černocha. Nikoho nezaujímali detaily, správy sa sústredili len na rasový podtón celej situácie, ktoré vyústili do násilných a ničivých protestov. Média, samozrejme hľadali senzáciu, a do éteru púšťali neoverené a nepravdivé informácie, ktoré počas niekoľkých dní celú situáciu značne vyhrotili. Média a BLM prišli s naratívom, že Michael Brown bol neozbrojený náhodný chodec, na ktorého policajt namieril zbraň a zastrelil ho. Michael Brown mal ruky nad hlavou a bol surovo popravený do chrbta. Z tohto vznikol naratív, ktorý sa stále skandoval a objavoval sa všade: “Hands up, don’t shoot!”. Dokonca Brownovi aj narýchlo kvôli jeho telesným rozmerom (193cm a 132kg) vymysleli pozitívny prívlastok “gentle giant”, teda nežný obor. Rodina, samozrejme ako v každom podobnom prípade tvrdila, že to bol dobrý chlapec, školu skončil s vyznamenaním a buď bol ašpirujúcim rapperom alebo chcel konečne obrátiť svoj život na dobro (nehodiace sa preškrtnite).

Do Fergusonu začali prichádzať aj ľudia z celej krajiny, aby protestovali a aby vytvorili ešte väčší chaos – protesty boli vedené aj za podpory BLM. Vyšetrovanie sa ešte ani nezačalo, média už však mali prípad uzatvorený s následným naratívom: Belošský policajt bez príčiny zastrelil černošského 18 ročného chlapca, ktorý mal ruky nad hlavou. To stačilo na to, aby to rozdúchalo vášne po celej krajine a niekoľko nocí to vo Fergusone vyzeralo takto:

Títo ľudia tvrdili, že sú za spravodlivosť pre Michaela Browna, no jediné, čo bolo ich umýslom, bolo vytvoriť chaos a čo najväčšiu možnú škodu. Mnoho obchodov bolo vyrabovaných a podpálených, ulicami sa ozývali výstrely členov černošskej “komunity”, ktorí vlastnia ilegálne zbrane. Neviem si predstaviť ísť protestovať “za spravodlivosť” bez akýchkoľvek faktov a počas toho ukradnúť koľko sa len dá a zničiť všetko, čo im stojí v ceste bez akéhokoľvek postihu.

Do kompilácie som zahrnula aj videá, ktoré boli nakrútené pri druhej várke protestov o rok neskôr, keď súd a porota oslobodila Darrena Wilson a zbavila ho všetkých obvinení. BLM a členovia černošskej komunity rozhodnutie na základe faktov neprijali a násilné protesty sa zopakovali, pretože Micheal Brown “potrebuje spravodlivosť”.

Po vyhlásení verdiktu zachytili v živom prenose nevlastného otca Michaela Browna ako po právoplatnom rozhodnutí súdu a poroty vyzýva k podpaľačstvu a nepokojom, keď vykrikoval: “Burn this bitch down!” a CNN to odvysielala s podtitulkom, že rodičia Browna sú “hlboko sklamaní” rozhodnutím, pretože pre CNN je asi takéto správanie prejavom hlbokého sklamania. Na faktoch týmto ľuďom totižto nezáleží, oni budú stále len opakovať, že aký dobráčisko to bol. Fakt, že kradol a napadol policajta je zanedbateľný.

No a tu je príbeh, ako sa stal na základe faktov.

Michael Brown bol zachytený na bezpečnostnej kamere samoobsluhy ako ukradol krabicu s cigarami a napadol predavača (to je ale gentle giant, čo?)”:

Brown aj s komplicom opustili predajňu o 11:54, o 11:57 dostali policajné hliadky hlásenie o krádeži a popis Browna. Darren Wilson sa po predchádzajúcom výjazde, ktorý bol len niekoľko blokov od krádeže prihásil do vysielačky o 12:00 a pýtal sa, či ešte potrebujú pomoc pri hľadaní zlodeja. Už o dve minúty Wilson volal o pomoc ďalšie vozidlo. Darren Wilson spozoroval Browna a jeho komplica, ktorí kráčali uprostred cesty a nariadil im, aby sa presunuli na kraj cesty. Potom však zacúval svoje vozidlo naspäť a zastavil blízko pri Brownovi a jeho komplicovi. Brown Wilsona napadol cez otvorené okienko a snažil sa mu vziať jeho zbraň. V obave o vlastnú bezpečnosť Wilson vystrelil dvakrát vo vnútri svojho vozidla a zasiahol Browna do ruky. Brown sa aj s komplicom schovali za autom. Wilson vystúpil z auta a snažil sa chytiť Browna, na ktorého počas jeho úteku vystrelil 6 výstrelov v momente, keď Brown zastal a začal sa vracať naspäť oproti policajtovi.

Ako vidíme, toto nie je príbeh, ktorý okamžite odprezentovali média. Porota (zložená zo 7 mužov a 5 žien, z toho 9 belochov a 3 černosi) sa jednohlasne zhodla na oslobodení Darrena Wilsona, nakoľko bol napadnutý a konal v sebaobrane. DNA Browna nájdeme vo vnútri vozidla, na oblečení, aj na zbrani policajta potvrdzuje to, že Brown ho napadol vo vnútri vozidla. Na Brownovi boli vykonané tri nezávislé pitvy a všetky sa zhodujú s odprezentovanou a obhájenou realitou. Jeden z náhodných svedkov, ktorý nakrúcal videosprávu na sociálne média, zachytil zvuky výstrelov, ktoré sú konzistentné s opisom situácie. Mnohí černošskí svedkovia potvrdili, že Brown napadol Wilson a konal v sebaobrane. Tí istí svedkovia potvrdili aj to, že po ich výpovediach boli zastrašovaní lokálnou komunitou a dostávali vyhrážky. O nenávisti černošskej komunity voči policajtom rovnako dokazuje aj to, že po streľbe boli na mieste činu ťažkosti, nakoľko členovia tejto komunity začali ohrozovať  vyšetrovateľov a FBI, ktorí boli privolaní na miesto činu, rovnako boli v oblasti nahlásené aj zvuky výstrelov.

BLM jednoznačne využili situáciu na to, aby spôsobili obrovský chaos a zhoršili rasové napätie v krajine. Naratív “Hands up, don’t shoot!” bol založený na kompletnom klamstve, ktorú organizácia vymyslela a presadzovala v médiách.

hands.jpg

CNN takisto prevzalo klamlivý naratív, ktorý sa nikdy nestal.

o-CNN-HANDS-UP-facebook

 

Ako dodatok by som rada spomenula, že počas obdobia protestov vo Fergusone skupinka “tínedžerov”, ako často média označujú černošských mladíkov, dobila na smrť mladého 32 ročného prisťahovalca z Bosny. Tento útok sa udial neďaleko Fergusonu, no média mu nevenovali žiadnu pozornosť a policajné zložky tvrdia, že táto vražda nebola v žiadnom prípade rasovo motivovaná a nemá nič spoločné s rasovým napätím. Chalani mali asi len zvyšný čas a náhodou sa prechádzali s kladivom v ruke.

Môj krátky komentár k tomu, ako sa k daným udalostiam vyjadruje SME (údajný nezávislý mienkotvorný denník, ktorý vám podstrčí svoj názor a informuje absolútne neobjektívne) http://svet.sme.sk/c/7335678/zverejnili-meno-policajta-ktory-vo-fergusone-zastrelil-tinedzera.html Z článku použijem krátke pasáže:

“Policajný šéf tiež zverejnil dokumenty, podľa ktorých bol tínedžer zabitý po lúpeži, pri ktorej údajne ukradol škatuľu cigár za 48,99 dolára.” Týmto chce denník SME zjedodušiť situáciu tým, že veď predsa neukradol až tak veľa a keď ide o černošské obyvateľstvo, tak hádam za takú malú sumu sa im neoplatilo ani zlodeja hľadať. Asi mu mali majiteľ obchodu tie boxy s cigarami podať, rozložiť mu červený koberec priamo von z predajne a ešte mu dať aj vreckové na cestu domov.

Brownov strýko Bernard Ewing vyjadril pochybnosti, či bol Wilson skutočne presvedčený o tom, že Brown je tým pravým podozrivým. Podľa policajnej správy totiž Johnson uviedol, že policajt im povedal, aby obaja mladíci prešli z ulice na chodník a že Brown mal v čase streľby ruky hore.Strýko dodal, že ak je policajt presvedčený o páchateľovi, povie mu, aby si ľahol na zem alebo niečo podobné – a nie “postav sa na chodník”. Strýko dodal: “Navyše ho neoprávňuje, aby strieľal, keď má niekto ruky nad hlavou. A určite nie do tváre.” Dva odseky plné klamstva, ktoré sa nestali. Strýko na mieste nebol, nič nevidel a to, čo si on myslí, by nemali média publikovať ako fakt.

“Ferguson má 21-tisíc obyvateľov, z nich 70 percent tvoria černosi a hliadkuje tam takmer úplne belošská policajná sila.”  Podľa štatistík má práve černošské obyvateľstvo najväčšiu mieru kriminality v krajine. Hlavne v “komunitách” ako vo Fergusone, prípadne v iných veľkomestách (Chicago, Detroit, Flynt, Baltimore, Philadelphia, Atlanta a pod.). Ako sa ukázalo počas protestov a aj počas vyšetrovania, táto komunita vo Fergusone je extréme agresívna, je tam vysoký podiel kriminality, držby nelegálych zbraní, páve tieto protesty ukázali, čoho sú členovia takejto komunity schopní. Takže, SME, majú byť členovia tejto komunity policajti a strážiť bezpečnosť a verejný poriadok?*

Aj po tom, čo bol prípad uzavretý a verdikt vynesený, SME vo svojom článku spochybňuje realitu a pretláča svoj názor na to, čo sa v danej situácii udialo: http://svet.sme.sk/c/7512154/policajta-za-zabitie-cernocha-vo-fergusone-neobvinili-ludia-sa-buria.html

BLM po tomto incidente rozprúdilo ďalšie protesty po celej krajine, namierené proti policajtom, hlavne belošským.

Čomu ľavicové média nerozumejú, je fakt, s čím sa denno denne policajti zaoberajú. Viem, že v ich malej novinárskej hlavičke je veľmi ťažké predstaviť si krutú realitu a radi si veci idealizujú. Písať o policajtoch z tepla svojej kancelárie a zakrývať si oči pred faktami a realitou je predsa jednoduchšie, čo ma však vytáča je jasné klamstvo a neobjektívnosť.

Sú všetci policajti v USA svätí? Samozrejme, že nie. Dedko mojho manžela slúžil v policajných zložkách 40 rokov a ani raz nemusel na nikoho vystreliť. Situácie, v ktorých bol, boli rôzne – nebezpečné, aj komické. Svoju prácu miloval až do dôchodku, je to srdcom oddaný policajt, ktorý vždy postupoval v súlade so zákonom. No kde robil policajta sa stretávali tak akurát s letným výtžníctvom, drogami, domácim násilím a podobne. Iná káva je to, keď dôjde k veľkomestám, kde sú štatistiky podstatne horšie. Cez víkendy sa v mestách ako Chicago, Detroit a Baltimore stane niekoľko vrážd. Väčšinou sú to vraždy medzi černochmi samotnými, vykonané zbraňami v ilegálnej držbe – tento fakt média a BLM zámerne ignorujú, práve najviac černošských mužov je zastrelených, prípadne inak zabitých inými černochmi z radov ich vlastnej komunity. Policajti, ktorí si na seba denne obliekajú uniformu a musia svoje služby robiť v tých najnebezpečnejších štvrtiach, to veru nemajú ľahké. Každý, kto vie s akými kriminálnymi aktivitami sa denne stretávajú, vedia, že zo zákona sú policajti chránení, majú vysoké právo na sebaobranu a použitie sily a zbrane. Základným pravidlom je, keď máte interakciu s policajtom a situácia je napätá – vždy poslúchnite, aj v prípade, že je to nedorozumenie. Všetko sa dá objasniť neskôr, no s policajtom sa nikdy nevyjednáva a tobôž už nerobia žiadne prudké pohyby, ktoré by mohli viesť k domnienke, že chcete policajta napadnúť, prípadne máte pri sebe zbraň, na ktorú by ste mohli siahnúť. Policajné životy sú v ohrození denne. Nikdy nevedia, či zastavili drogového dílera, ktorý na nich vytiahne ilegálnu zbraň a začne po nich strieľať, preto sú hlavné tí vo veľkomestách veľmi ostražití a naozaj to vo mne veľmi vrie, keď myslím na to, ako ich obyvatelia “komunít” pravidelne skúšajú.

Kriminálne štatistiky bohužiaľ nepustia a práve v černošských komunitách sa odohráva najviac kriminálnych a ilegálnych aktivít. A práve to si vzali na mušku aktivisti z BLM a od tohto momentu sa snažili nájsť akýkoľvek prípad, ktorý by mal nejakú súvislosť s rasou. Je na škodu, že práve tie skutočné prípady, kedy polícia konala neprávom ostávajú nepovšimnuté, ako napríklad ten, kedy policajti doručili predvolanie pre otca a syn, ktorý otvoril dvere a v ruke držal ovládač od Nintenda Wii bol zastrelený, pretože si mysleli, že to bola zbraň. Samozrejme, žiadna pozornosť médií, pretože zastrelený bol beloch, takže tento chlapec len pribudol do smutnej štatistiky.

Baltimore, Maryland

O rok a pol neskôr sa prenesieme do Baltimoru, domova môjho manžela, kde sme v tom čase bývali už dva roky. 9. apríla 2015 bol Freddie Gray zadržaný policajtmi. O týždeň neskôr po tom, čo bol od zadržania upadol do kómy, zomrel. Všetky televízne stanice začali svoju pozornosť venovať tomuto prípadu. Spočiatku nebolo veľmi jasné, čo sa stalo. Internetom kolovalo video, na ktorom je vidieť, ako Freddieho Graya policajti nakladajú do policajnej dodávky po tom, čo bol zadržaný. Ako to v týchto prípadoch býva, video zachytilo už len to, čo sa stalo po zadržaní, nie samotný incident.

Prvé správy hovorili o tom, že policajti Graya dobili a počas jazdy utrpel ďalšie zranenia, ktorým neskôr podľahol. Potom už stačilo iba veľmi málo a situácia z Fergusonu sa zopakovala. Tentokrát v Baltimore.

V deň, keď sa v Baltimore rozpútalo peklo sme akurát odlietali na dovolenku do Vegas. Práve okolo tretej, keď školy vypustili detí z komunít, sa to všetko začalo. Televízie robili živý prenos z helikoptéry a mohli ste ich vidieť, ako postupne vtrhávajú do samoobslúh a iných obchodov. Polícia začala blokovať diaľnice a uzatvárať cesty, situácia začínala byť vypätá, nakoľko sme sa potrebovali dostať na letisko cez centrum mesta, kde sa postupne protesty presúvali. Cestou sme si v aute zapli policajný skener a počúvali sme, čo sa deje cez vysielačky. Počuli sme aj, ktoré oblasti momentálne blokujú, aby sme sa im vedeli vyhnúť a priamy prenos sme sledovali neskôr na letisku a v hoteli.

V Baltimore nastalo peklo a veľmi sme sa báli, pretože najhoršia časť protestov sa diala len asi kilometer a pol vzdušnou čiarou od nášho domu – báli sme sa o svoj majetok, svokru, aj psov. Toto nie je bežný protest, pri ktorom sa ľudia spoja na námestí a držia v rukách nápisy. Toto sú násilné nájazdy na domy, podniky, obrovské kradnutie a rabovianie, spojené s podpaľovaním, skákanie po autách.

Takto to vyzeralo v  uliciach Baltimoru:

Tu je video, v ktorom najprv úplne vyrabovali obchod CVS, následne bol podpálený:

Počas požiaru musela zasahovať jednotka zameraná na protesty, aby sa k budove vôbec požiarnici mohli dostať. Na kamere bol zachytený zamaskovaný člen komunity, ktorý požiarnikom hadicu zámerne prerezal!

Počas niekoľkodňových protestov černošská primátorka Baltimoru nariadila všetkým policajným jednotkám, aby nezasahovali. Jej odpoveďou na nekontrolovateľnú situáciu bolo: “Dajte ľuďom, ktorí chcú ničiť k dispozícii priestor na zničenie” K situácii boli privolané policajné jednotky z celého Marylandu. Šerif z Wicomico county bol šokovaný, pretože im nariadili iba stáť ako živé terče a vôbec nezasahovať, nikoho nezadržať a nechať ich robiť si čo chcú.

Na území Baltimoru bol dokonca vyhlásený zákaz vychádzania po deviatej hodine večer, ktorý však mnohých neodradil a protesty pokračovali aj naďalej.

RT v jednom zo svojich živých prenosov zachytila skupinku “tínedžerov”, ktorí priamo v živom vysielani okradli reportérku! Presne týchto budúcich kriminálnikov BLM ochraňujú!

Protesty pokračovali aj naďalej. Ich silu pocítili všetci žijúci v Baltimore a okolí. Nielen tým, že boli v neustálom strachu o svoje domovy, firmy, ale aj o svoje životy.

Po niekoľkých dňoch intenzívych protestov sa mal v centre mesta konať baseballový zápas a v nachádzalo sa tam aj veľa rodín s deťmi, zápas však boli narušený protestujúcimi a ľudia, ktorí so situáciou nemali nič spoločné, boli napadnutí. Zdokumentované v nasledovných videách:

Chcem podoknúť, že v horeuvedeom videu je v 57. sekunde vidieť ako “protestujúci” vyrazili sklenené okná v bare. V tomto videu je v 1:50 zachytený pohľad nevinných ľudí, ktorá boli vo vnútri. Čo majú títo ľudia spoločné s policajtmi? Zjavne v tomto prípade sa jednalo o to, že boli prevažne belosi.

http://www.liveleak.com/ll_embed?f=aaa413b558d1

Správanie týchto… nemôžem to ani vysloviť… ľudí, je neuveriteľné. Tieto protesty len ukazujú, čo sa odohráva v týchto komunitách a s akým správaním sa bežne policajti stretávajú. Samozrejme BLM celú túto akciu podporilo a do protestov zapojilo 22 demonštrácií po celých Spojených štátoch.

Poďme ale teda k tomu, čo sa vlastne v skutočnosti stalo a ako bol prípad doriešený.

12. apríla v ranných hodinách sa nachádzala policajná hliadka pozostávajúca z troch policajtov na bicykloch v jednej z najnebezpečnejších oblastí v Baltimore. Hliadka nadviazala s Grayom očný kontak, po ktorom z neznámych príčim začal utekať. Hliadka ho dobehla a zistila, že Gray ma pri sebe zbraň – samovyskakovací nožík, ktorý je síce v štáte Maryland legálny, no podľa nariadení mesta je v katastri Baltimoru zakázaný.

Následne bol Gray zadržaný, bolo privolané vozidlo, do ktorého ho naložili, ako bolo možné vidieť vo videu uvedenom vyššie. Podľa záznamu bol Gray v dodávke 11 minút a o 30 minút neskôr už k nemu bola privolaná záchranka. Gray upadol do kómy a o týždeň neskôr zomrel. Nebolo úplne jasné, akým zraneniam podľahol, pracovalo sa s viacerými verziami, no v konečnom dôsledku bolo vyvodené, že vodič dodávky urobil chybu, keď ho naložil so spútanými rukami a nepripútal ho. Podľa pitvy Gray utrpel zranenia konzistentné s ľuďmi, ktorí havarovali s autom a bolo vylúčené, že zranenia mu boli spôsobené pred naložením dodávky. Gray bol zrejme poranený v dodávke, aj keď sa neopatrná jazda vodičom nedokázala potvrdiť. Záver pitvy ukázal, že Gray zomrel na poškodenie miechy.

Hneď po incidente boli všetci šiesti policajti obvinení. Boli to traja belosi, dvaja černosi (jeden z nich bol aj vodič dodávky) a jedna černošská žena*. Policajti boli postupne od roku 2015 oslobodení. Pýtate sa, ako je to možné, veď tam boli zjavné známky zanedbania. Dôvodom bolo, že sa ich počas protestov snažili *dostať na čo najvyššie obvinenia, ktoré sa však skutkovo nenaplnili.

Pri celej tejto hystérii však média zabudli poznamenať jednu vec, a to kriminálnu históriu Freddieho Graya, ktorý verím, bol istotne skvelým človekom a príkladným občanom.

Freddie Gray bol polícii známy už z minulosti. Jeho záznamy siahajú až do roku 2007, teda odkedy dovŕšil vek 18 rokov. Bolo ich presne 18, väčšina z nich bola spojená s držbou omamných látok za účelom ich distribúcie, no neobišla ho aj vlámačka. Naposledy bol zadržaný iba mesiac pred tým, než zomrel. V roku 2009 bol odsúdený na štyri roky väzenia, z ktorých si odsedel tri a bol prepustený na podmienku, ktorú v roku 2012 porušil, no nebol poslaný späť do väzenia, až v roku 2013 na jeden mesiac. V dobe posledného zadržania mal ešte stále päť prípadov, ktoré neboli doriešené. Podľa BLM záleží iba na životoch kriminálnikov.

Pri sledovaní animalistického správania ľudí žijúcich v ghettách a naratívu BLM sa mi natíska otázka – čo vlastne títo ľudia chcú? Odpoveď je jednoduchá. Chcú mať svoje komunity, v ktorých nechcú, aby sa aplikovali zákony USA a aby ich za nezákonné správanie policajti zadržiavali. Zjednodušene chcú, aby to boli “no go” zones, teda zóny, kam polícia nechodí a oni si tam robia, čo chcú. A to sa im pomaly začína aj dariť. Policajti začínajú byť omnoho opatrnejší, žiaden z nich nechce skončiť ako účastník celonárodnej relality show vysielanej naživo na CNN. Dôsledkom je výrazne vyššia kriminalita, ktorá sa deje v černošských komunitách, pretože policajti sa jednoducho boja zasahovať. V roku 2015 sa počet vrážd v Baltimore takmer zdvojnásobil! Zatiaľ čo k 31. júlu 2014 bolo zaznamenaných 119 vrážd, o rok neskôr k rovnakému dátumu to bolo 189 vrážd! Rok 2015 bol ukončený s počtom vrážd 344, takže technicky pripadne jedna vražda na každý deň. Toto číslo je druhé najvyššie v histórii Baltimoru. Rovnaká situácia sa opakuje všade po Spojených štátoch.

 DeRay McKesson

DeRay McKesson je hrdým členom BLM, je to postavička, ktorá vystupuje hlavne na sociálnych sieťach ako Twitter a Instagram. Jeho kariérou je profesionálny protestujúci, pretože DeRay sa zúčastňuje všetkých protestov, ktoré sa konajú po celých Spojených Štátoch.

V roku 2015 si ho do štúdia pozval Sean Hannity a opýtal sa ho naozaj dosť závažné otázky, na ktoré buď odpoveď nemal alebo odpovedať nechcel. A ako sa to často v týchto prípadoch stáva, jeho odpoveďou bolo, či sa ho to pýta kvoli farbe jeho pokožky (z toho vyplýva, že ľudí inej rasy sa otázky pýtať nemožete, pretože ste automaticky rasista).

Krátko sa posnažám zhrnúť tento paťminútový rozhovor. Hannity vymenoval niekoľko príspevkov z DeRayovho Twitteru, kde napísal, že opatovne vidí tých istých ľudí z predchádzajúcich prostestov, ktoré sa konali v rôznych mestách, v ďalšom napísal, že dúfa, že čoskoro si ako organizácia budú môcť uplatniť daňové úľavy. Na to sa Hannity pýta, že je možné, že častokrát sa na týchto protestoch (ako napríklad Ferguson a Baltimore  apod.) objavujú tzv. profesionálni protestujúci. DeRay potvrdil, že protestoval vo všetkých troch incidentoch a ja len dodám, že tieto mestá sa nachádzajú od seba dostatočne ďaleko, na to, aby to bolo lacná záležitosť a nikto, kto má normálnu prácu len tak necestuje krížom-krážom, aby sa zúčastňoval protestov. Jeho vysvetlením bolo, že cestuje zo solidarity. Po otázke na to, či si chce založiť organizáciu a získať daňové úľavy odpovedal už spomenutú frázu, či sa ho túto otázku pýta kvôli tomu, že je černoch. Hannity sa ho pýta – kedže na tieto protesty chodí a chce si založiť takúto organizáciu, či je to teda jeho profesia, niečo, čím si chce zarábať peniaze. DeRay na to odpovedal, že pokiaľ by si prečítal jeho Twitter, tak by zistil, že je vlastne nezamestnaný. Hannity sa ho opýtal ako si na seba teda zarába, keď je nezamestnaný a ako cestuje do týchto miest, keď nemá prácu. Na čo McRay odpovedal, že či bude na neho Hannity kričať alebo ho nechá odpovedať, pričom Hannity rozpráva konštantným tónom. Jeho nasledovnou odpoveďou je, že míňa svoje úspory a kontribúcie od svojich priateľov. Zdôraznil, že takto to robia aj iní a je doležité, aby tieto príbehy boli vypočuté a aby ľudia cítili solidaritu. Na to sa ho Hannity opýtal, či bol súčasťou ničivých demonštrácií. Jeho odpoveďou bolo, že to je dobrá otázka, pretože on nevidel žiadne ničivé protesty, na čo mu Hannity ponúkol, že pokiaľ ich nevidel, može mu ukázať videá, pri ktorých napríklad majitelia obchodov stratili celoživotné úspory a majetok. Následovne dodal, že videl nejaké ničenie na majetku, ale on toho súčasťou nebol. Na otázku, či si myslí, že je to v poriadku, že Michael Brown, ktorý kradol v obchode, napadol pracovníka samoobsluhy a následne napadol policajta a naratív “Hands up, don’t shoot” bol preukázaným výmyslom DeRay odpovedal, že Michael Brown mal byť dnes na žive, pretože pojicajt zneužil jeho moc. Na čo do debaty vstupuje Kevin Jackson, ktorý zastupuje The Black Sphere, ktorý tvrdí, že DeRayovi niekto platí a je plateným protestujúcim. Následne poznamenal, že nikdy neprišiel na žiaden pohreb policajtra, ktorý bol zabitý v službe, že na to si asi nenašetril dosť peňazí. Na to, že mu je jedno, čo sa deje v týchto komunitách, do ktorých sa už nikdy nevráti, keď sa protesty skončia, na to, koľko nevinných životov vyhasne pri kriminálnych aktivitách, ktoré sa tam dejú na dennom poriadku a policajti ich nedokážu všetky odvrátiť. A je mu jedno, koľko peňazí z daňových poplatníkov je minutých na to, aby sa všetko po protestoch vrátilo do poriadku a opravilo sa. Vyzýva ho na to, aby priznal, že je len príživník ktorý chodí po celej krajine a rozdúchava vášne v osobný prospech a je mu jedno, čo bude nasledovať potom.

Neskôr sa DeRay objavil v krátkom rozhovore s Megyn Kelly, kde opať neodkázal odpovedať na zákaladné otázky a po tom, čo bol prvý policajt oslobodený černoškou sudkyňou a uznaný nevinným, pretože s Freddie Grayom nemal žiadnu interakciu, nedokázal tento verdikt akceptovať, no zároveň nedokázal odpovedať na jedoduchú otázku – z čoho je tento konkrétny policajt vinný.

 

George Soros

Ako už správne rozumiete, BLM nevzniklo spontánne. Protestujúci, ktorí cestujú po krajine, ničia majetky, míňajú verejné financie na zvýšenú ochranu a nápravu škod, ktoré napáchali, sú financované z externých zdrojov.  Všetky nitky, ako ste správne predpokladali z nadpisu podkapitoly, vedú k Georgovi Sorosovi – bilionárovi *a známemu manipulátorovi, ktorý má svojimi chápadlami obchytený celý svet a drží ho silno v hrsti.

Hacknuté dokumenty dokazujú, že George Soros prostredníctvom svojej organizácie Open Society Institute (OSI) poskytol v roku 2015 BLM $650 000. Tieto peniaze boli použité na “technickú asistenciu a podporu tohto hnutia”. Táto informácia sa nachádzala v 69 stranovom reporte OSI z konferencie v New Yorku, ktorá sa konala 1.-2. októbra 2015.

Ďalšie dokumenty, ktoré vydal sám Mckesson ukazujú, že Mckesson momentálne sídli v Baltimore. Tento dom patrí Jamesovi a Robin Woodovcom, ktorí ho vlastnia od roku 1996. James a Robin sú veľkými prispievateľmi do Sorosovej OSI a Robin Wood je členkou predstaventva OSI.

1.augusta BLM vydalo výhlásenie, v ktorom požadujú nasledovné: zastaviť financovanie poliajných oddelení, reparácie na základe rasy, voličské práva pre ilegálnych imigrantov,  ukončenie možnosti súkromného vzdelávania, “všeobecný základný príjem” a vysoké školy pre černochov zadarmo.

Z tohto je jasné, že BLM je zneužívaná na pretlačenie ľavicových ideí a veľkí hráči zneužívajú rasové napätie na destabilizáciu krajiny, hlavne pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami.

Z rétoriky tejto skupiny je jasné, že práve oni sú rasistami. Veria, že sú neustále utláčaní niekým a niečim iným. Namiesto uznania, že najviac černochov v krajine je zabitých rukami iných černochov. Za to, aké majú morálne hodnoty a ako rešpektujú zákon a nechcú rešpektovať, že za porušenie zákona automaticky nastane potrestanie. Černosi podľa BLM chcú byť beztrestní vo svojich aktivitách. Ako by to vyzeralo, keby svetlo sveta uzrela komunita, ktorá by hlásala, že všetky belošské deti by mali mať vysokoškolské vzdelanie zadarmo, zatiaľ čo najviac daní do systému odvádza černošské pracujúce obyvateľstvo? Práve takéto zvýhodňovanie oproti zbytku populácie je rasistické.

V čase, keď ešte  O’Malley kandidoval a prezidenta v primárkach za demokratickú stranu sa zrodilo nasledovné video:

O’Malley povedal, že záleží na každom živote (Every life matters) a preto sú tieto záležitosti dôležité. Nasledovne povedal, že záleží na černošských životoch, že záleží na belošských životoch, že záleží na všetkých životoch. Pri zmienke o belošských životoch sa však spustilo z publika hlasné “Boooo!!”. Tak kto je tu rasista?

 

Milwaukee, Wisconsine

Ak by ste si mysleli, že násilné protesty utíchli a BLM sa začalo strácať z radaru, ste na omyle. V auguste tohto roku sa v Milwaukee, WI stal ďalší incident, ktorý BLM zneužili na ich propagáciu a prakticky scenáre z predchádzajúcich protestov za zopakovali, tentokrát v štáte Wisconsine. Kedže prípad je ešte čerstvý, žiadne z týchto informácií nepochádzajú zo súdnych výpovedí alebo rozhodnutí. Niektoré fakty môžu byť v tomto momente nepravdivé alebo neúplné.

Zatiaľ vieme, že obeť – 23 ročný černoch Sylville Smith bol 13. augusta 2016 zastavený hliadkou o 15:30. Počas rutinnej kontroly sa rozhodol s autom utiecť, v aute sa nachádzali aj ďalšie osoby. Dve policajné vozidlá ho začali naháňať. Po tom ako sa im podarilo auto zastaviť, podozriví začali z auta utekať pešo a policajné hliadky ich začali naháňať. Policajti mali v tomto momente kamery pripnuté na oblečení a obidve kamery boli funkčné, no zábery z kamery zatiaľ neboli zverejnené. Policajti spozorovali, že jeden z podozrivých má v ruke poloautomatickú zbraň. Vyzvali ho, aby zbraň položil na zem, výzvu zopakovali dvakrát. Podozrivý odmietol poslúchnúť a vtedy na neho policajti vypálili, pričom dve strely ho zasiahli, čo je potvrdené aj pitvou. Jedna strela ho zasiahla do ramena a druhá do hrude.

Po preskúmaní zbrane, ktorú podozrivý držal v ruke sa zistilo, že to bola zbraň ukradnutá pri domovej vlámačke, ktorá sa stala v marci 2016. Spolu s touto poloautomatickou zbraňou bolo ukradnutých aj 500 nábojov. Zbraň na mieste činu bola zároveň nabitá a v zásobníku sa nachádzalo pripravených 23 nábojov.

Polícia na tlačovej konferencii zverejnila, že Sylville mal veľa predchádzajúcich záznamov. Od dopravných priestupkov, cez omamné látky až po rok 2015, kedy bol podozrivý v prípade postrelenia. Zároveň bol podozrivý zo zastrašovania svedkov. Údajne mal prostredníctvom svjej priateľky priamo z väzenia zastrašovať obeť, ktorú postrelil, čo viedlo k tomu, že obeť odmietla Sylvilla identifikovať, so súdom prestala spolupracovať a neprišla na ďalšie pojednávania. Takže Syville nebol žiaden kvietok, prikladám aj foto tohto vzorného otca a poslušného občana.

sylville-smith-2

Sylville-Smith

3

Už v ten večer vyplukli v Milwaukee masové protesty, akoby jeho obyvatelia čakali na tento moment. Samorejme, že BLM sa opäť iniciovali, aj napriek tomu, že policajt (Dominique Heaggan, proti ktorému nikdy nebola podaná žiadna sťažnosť), ktorý ho zastrelil bol sám černochom.

Ako to už v týchto situáciách býva, hlavne členovia rodiny publikujú nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia. Sestra Sylvilla Sherelle tvrdí, že sa s policajtom poznal a chodili spolu na strednú školu. Tvrdila, že policajt jej brata neznášal a obťažoval ho. Hovorkyňa školského distriktu v Milwaukee Katie Cunningham pre CNN potvrdila, že podľa školských záznamov spolu do školy nechodili. Sestra tvrdí, že to nie je pravda a že sa poznali zo školy a aj zo susedstva.

Priebeh dvojdňových protestov, ktoré by nemali byť rasovo motivované, už hádam spoomínať nemusím. Škody boli vyčíslené na niekoľko miliónov. Niekoľko budov bolo podpálených, vrátane čepacej stanice, kaderníctva, banky a obchodu s nautodielmi. Šesť policajných áut bolo zničených, štyria policajti boli zranení. V čase podpálenia čerpacej stanice sa vo vnútri nachádzali traja ľudia, ktorým sa podarilo bezpečne utiecť. Počas zásahov požiarnikov a ambulancie boli strieľané výstrely, ktoré im znemožňovali dostať sa na potrebné miesta.

Nebolo by tomu inak, aby by dôležitú úlohu zohrávali aj média. CNN bolo dokonca prichytené pri závažnej manipulácii a propagande, ktorá vás nezanechá chladnými. Na videu zachytili sestru Sylvilla ako kričí: “Nenoste sem násilie a nevedomosť!” CNN potom video odstrihlo a odvysielalo to s komentárom moderátorky, ktorá hovorí, že v Milwaukee volajú po mieri a pokoji. Ak však vzhliadnete celé video – pred tým, než bolo zmanipulované, uvidíte, že čo v skutočnosti povedala bolo nasledovné: “Nenoste nám násilie a nevedomosť a všetko. Keď to tu všetko spálite, tak nebudeme mať nič. Spálite všetko, čo potrebujeme! Zoberte všetky tieto sračky do predmestí! Spáľťe ich sračky! My potrebujeme naše sračky!” Týmto narážala, že členoviach komunity a protestujúci majú ísť páliť domy a obchody v bielych (nečernošských) oblastiach, pričom tento počin nemal s rasou ani nič spoločné! CNN  bolo samozrejme pri tomto klamstve a zámernej propagande  prichytené a museli sa ospravedlniť za manipuláciu.

Ako sme už objasnili, v Milwaukee nemalo prípad nič spoločné s rasou, bolo to černošský ozbrojený kriminálnik vs. černošský policajt. Aj napriek tomu protestujúci kričali, že protestujúci bijú a napádajú všetkých belochov v oblasti. Černošksá žena kričí v videu: “Je beloch? Dobite ho!”

 

Štatistiky

Keď si pozriete video od “kráľovnej Bey-Bey”, teda Beyonce, ďalšej celebrity odtrhnutej od reality, ktorá si takýmto spôsobom naháňa fanúšikov a zneužíva davovú psychózu, nevedomosť a neinformovanosť, je vám jasné, proti komu je namierené. Hovorím o videoklipe k pesničke Formation.

Videoklip sa odohráva v New Orleans – veľkomeste vs vysokou černoškou populáciou. Vo videu sedí na potápajúcom sa policajnom aute. Beyonce, ktorá sa stále snaží vyzerať čo najsvetlejšie ako sa dá – podorzievajú ju aj z bielenia svojej pokožky, má tentokrát oblečené typické černošské oblečenie a jej perfektné rovné vlasy nahradila černošská hriva. Ani jedna tanečníčka v jej videoklipe nie je beloška. Ak by si toto dovolila urobiť napríklad Taylor Swift, bola by médiami odsúdená na zánik a nikto by jej už nikdy zmluvu nedal. Pre Taylor Swift úplne stačilo, keď nakrútila video o hollywoodskych hviezdach v Afrike. No s černochmi je to o “hrdosti”. V klipe si môžete všimnúť  mnooho roasových infikátorov, a napríklad aj nápisy “Stop killing us”, teda prestaňte nás zabíjať.

Predpokladám, že všetci, ktorí tvrdia “Stop killing us” asi nevideli štatistiky.

Najväčšia šanca, že budete zastrelení policajtom je, ak ste beloch. Toto je grafika štatistiky z obetí zabitých policajtmi:

chartoftheday_5211_us_citizens_killed_by_police_2016_n

Podľa štatistík z dokumentu The color of crime, v USA sú veľké rozdiely medzi kriminálnymi aktivitami podľa rasy. Najmenej zločinov páchajú Ázijčania, po nich nasledujú belosi, tak Hispánci a nakoniec s najvyšším podielom kriminálnych aktivít sa nachádzajú černosi. V roku 2013 bola šanca, že černoch spácha vraždu 6 krát vyššia, než príslušník inej rasy a 12 krát vyššia, že zabije príslušníka inej rasy, než by sám bol zabitým práslušníkom inej rasy.

V roku 2013 zo 660 000 prípadov napadnutia medzi rasami, ktoré zahŕňalo belochov a černochov, z toho bolo 85% páchateľov černochov na belochov a iba 15% naopak. To znamená, že šanca, že černoch napadne belocha bola 27 krát vyššia, než by napadol beloch černocha. Pripomínam, že černosi tvoria len 13% z celkovej populácie v USA.

Na základe súčasných štatistík, ak by v New Yorku žilo len biele obyvateľstvo, počet vrážd by sa znížil o 91%, počet lúpeží o 81% a počet zastrelení o 91%.

V roku 2015 bola šanca, že bude černoch zastrelený policajtom 2,45 krát vyššia než beloch a 1,21 krát vyššia než Hispánec. Tieto čísla sú v norme a proporcii k tomu, koľko kriminality je spáchanej podľa podielu jednotlivej rasy a podľa pravdepodobnosti, že sa podozrivý bude brániť voči zadržaniu.

Za rok 2015 boli vraždy černochov spáchané policajtmi 4% z celkového počtu vrážd černochov za tento rok. Z tohto čísla bolo len 0,6% obetí neozbrojených, ostatní mali pri sebe zbraň. Od roku 1980 – 2008 bolo 93% všetkých černochov zavražedných inými černochmi.

Kompletnú správu, ktorá je spracovaná aj na základe štatistík FBI, si môžete v pdf verzii prezrieť tu.

Záver

FBI definuje domáci terorizmus ako  aktivity, dktoré majú nasledovné tri charakteristiky:

  • zahŕňajú akty, ktoré ohrozujú ľudský život a sú v rozpore s federálnymi alebo štátnymi zákonmi
  • javia sa ako že majú v úmysle zastrašiť civilistov, alebo ovplyvniť politiku vlády prostredníctvom donútenia alebo zastrašovaním, alebo ovplyvniť konanie vlády prostredníctvom deštrukcie, atetátu alebo únosu,
  • zároveň sa vyskytujú v územnej pôsobnosti USA.

Aktivity BLM napĺňajú všetky tieto body. Zámerne využívajú obyvateľov komunít na to, aby zvýšili rasové napätia. BLM si je plne vedomé toho, že keď si vezmú na mušku nejaký incident, prinesú so sebou kamery a pozornosť celého národu, dočasne použijú určité gestá, výroky, polopravdy, prípadne úplne výmysly, komunitou, na ktorú sa sústredia to otrasie a presne vedia, akú reakciu od nich dostanú. Vedia, že černošká komunita hlavne mladých ľudí nezaváha a využije niekoľko dní chaosu na ničenie všetkého, čo im bude stáť v ceste. Podpora, korú tejto organizácii média venujú, finančná podpora, ktorú táto organizácia dostáva, je neslýchaná. BLM nemá nič spoločné s rovnosťou a právami černochov. Ak by to tak bolo, snažili by sa o zmenu tam, kde je potrebná – teda vo vnútri komunity. Namiesto toho chcú, aby černosi bola vyvýšená rasa, ktorá môže beztresne konať bez ohľadu na dôsledky a viniť za všetko belochov. BLM je domáca rasistická teroristická skupina, ktorá svoje pôsobenie ešte neukončila som si istá, že do budúcna sa “máme ešte na čo tešiť”…

Pokémon GO sa stal totálnym failom

Myslím, že predstavovať mobilnú hru Pokémon GO nie je potrebné. Hra bola uvedená na trh 1. júla 2016 a na Slovensko prišla 16. júla. Hra si ihneď získala milióny fanúšikov po celom svete.

Spočiatku som celej tejto mánií nerozumela a aj keď som o tejto hre kde-tu počula, pozornosť som jej začala venovať až keď som videla masy ľudí utekať do Central parku, aby chytili vzácneho Pokémona.

 

Veľa ľudí si myslí, že táto aplikácia je venovaná deťom, čo nie je tak celkom pravda. Pretože dnešné deti nevyrástli na fenoméne s názvom Pokémon. Je to práve moja generácia, ktorá má dnes 22-30 rokov, ktorí Pokémona sledovali, keď boli mladší, prípadne zbierali kartičky. Dôležitým faktorom pre hranie tejto hry je mať smartfón a dáta. Nie som si istá koľko detí má dnes k dispozícií telefón s dátami, častokrát vidím vonku behať deti, ktoré sa ohadzujú vodou z potoka a naberajú ju do deravej igelitky, predpokladám, že rodičom je ľúto im kúpiť jednu loptu na hranie. Ďalším dôvodom je, že ak hráte túto hru, musíte chodiť. Chodiť veľa, do rôznych zákutí a miest. Nemôžete si túto hru len tak zapnúť a chytať Pokémonov vo svojej izbe alebo na záhrade, kde sú deti pod dozorom rodičov. Som si istá, že hlavne vo veľkomestách nechcú rodičia aby sa ich deti len tak potulovali kdesi po meste.

Keď táto hra prišla na Slovensko, manžel ma nahovoril, aby sme ju skúsili. Keď bol mladší, tak mal lepší prístup k seriálu aj kartičkám, takže sa v nich vyzná a vyrástol na nich, ja si Pokémona pamätám len tak zbežne. Navyše som si povedala, že nemáme čo stratiť a dáme hre šancu.

Keď sme si hru stiahli, bola na medzinárodnom trhu dostupná už dva týždne. A začali sa naše prvé problémy. Servery boli preplnené, bolo umenie si vôbec vytvoriť konto a ešte väčším umením sa do neho aj následne prihlásiť. Prvý deň sa nám to nepodarilo vôbec. Na ďalší deň ráno sa nám podarilo dostať na server a aspoň sa pozrieť na základnú mechaniku fungovania hry, no keď sme sa posnažili prihlásiť znova, už sa nám to nepodarilo.

Situácia sa mierne zlepšila a už sa nám podarilo dostať aj do mesta, kde sme nachytali prvých Pokémonov – tými najbežnejšími boli Pidgey, Weedle, Caterpie a Zubat. Spočiatku sme boli nadšení, no potom sa začali často opakovať. Postupne sme zistili, že servery sú nedostupné hlavne po 14. hodine, na asi 2 alebo 3 hodiny a potom okolo siedmej večer, kedy výpadok pretrváva do asi deviatej, niekedy aj dlhšie. Už to nebýva tak zlé, ale servery sú ešte stále preťažené a napríklad aj včera večer sa nám nepodarilo prihlásiť asi hodinku a pol. Čo je dosť blbá situácia, pretože ak máte čas a chystáte sa von a chcete nachytať nejakých Pokémonov, nemusí sa vám v tom čase vôbec podariť prihlásiť, prípadne vás zo servera “vyhodia” a naspäť sa ešte hodnú chvíľu nedostanete.

Po pár dňoch hrania sme začali opakovane chytať tých istých Pokémonov. Občas sme našli niečo nezvyčajné, no bolo to veľmi náhodné. Kedže bývame v malom meste, máme nevýhodu oproti veľkomestám, ktoré majú podstatne viac dostupných lokalít a väčšiu šancu chytiť niečo vzácne. Jeden deň sme dedikovali prejdeniu celého mesta a okrajových lesných chodníčkov s tým, že sme dúfali, že nájdeme Snorlexa alebo niečo podobné. Prešli sme v ten deň 12 kilometrov, no našli sme iba jednu Clefairy a inak sa Pokémoni iba opakovali.

Opakovanie Pokémonov nie je zlé, pretože ich budete potrebovať. Za každé odchytenie dostanete 100 XP, teda experience points, ktoré sa vám zbierajú a zvyšuje sa vaša hráčska úroveň. Čím vyššia úroveň, tým lepších a silnejších Pokémonov by ste mali mať šancu chytiť. Každý Pokémon má určité CP, teda combat power, teda to určuje jeho silu. Keď začnete hrať, budete nachádzať hlavne Pokémonov s CP od 10 do možno 200. Momentálne sme na našom konte level 18 a vlastníme Pokémonov s úrovňou vyše 1100, čo sa uplatní hlavne, keď pojdete do telocvične, teda gym, kde môžete prevziať kontorlu a bojovať s inými Pokémonmi. Navyše za každého odchyteného Pokémona získate tzv. Candy a v prípade opakujúcich Pokémonov ich možete za rovnakú Candy previesť k Profesorovi, teda vyhodiť ich z vášho inventáru a ziskať viac Candy. Potom túto Candy môžete použiť na transformovanie konkrétneho Pokémona do druhej alebo tretej formy. Zvyšujete si tým aj XP, teda každý odchytený Weedle a Pidgey sa počíta, pretože vám pridáva XP body.

No a teraz sa pozrime na odvrátenú stránku tejto hry. Okrem toho, že v nej má prsty aj Google a niekde v podmienkách je, že naozaj sledujú každý váš krok a môžu sa dostať k vašim osobným dátam v mobile, majú veľký problém s podporou a hľadaním samotných Pokémonov.

Dnes (2. augusta 2016) je Pokémon GO ešte stále najsťahovanejšou aplikáciou v Appstore. Momentálne je hodnotenie tejto appky 1 a pol hviezdičky z piatich. Okrem problémov so servermi, prípadne zamrznutím aplikácie, pridáva Niantic a Pokémon veľa ďalších dôvodov na to, prečo sa táto appka zmenila na fail v priebehu mesiaca.

Niantic nám dal s aplikáciou menšiu výhodu. Pridali do hry sekciu, ktorá sa volá Nearby, teda zobrazí vám maximum 9 Pokémonov, ktorí by sa mali nachádzať v blízkosti vašej polohy. Táto funkcia mala napomáhať tomu, aby ste vedeli, či idete správnym smerom. Pod každým vyobrazeným Pokémonom sa nachádzali 1-3 stopy, ktoré mali napomáhať tomu, aby ste zistili, ako blízko ste k Pokémonovi, ktorého hľadáte, alebo či idete tým správnym smerom. Teda jedna stopa indikovala, že Pokémon by sa mal nachádzať v okruhu 100 metrov a pokiaľ sa jeho počet stôp zmení na dva, idete zjavne zlým smerom. Toto malo hráčom napomáhať, aby sa vedeli dostať k tomu, čo chcú chytiť. Táto funkcia sa však pokazila a po niekoľkých dňoch začala všetkým ukazovať tri stopy, niektorí Pokémoni, ktorých ste náhodne chytili, sa niekedy v Nearby funkcii neobjavili vôbec. Takže sa na to spoliehať nedalo ani orientačne a doslova ste mohli loviť iba naslepo a dúfať, že na niečo náhodou narazíte.

Toto vytvorilo priestor pre rôzne webstránky a aplikácie, ktoré nejakým spôsobom zistili, kde sa akí Pokémoni nachádzajú a ako dlho tam ešte budú. Priemerný čas, kedy sa Pokémon objaví a je dostupný na odchytenie je asi 10 minút. Prostredníctvom stránok ako PokéVision, Trackemon alebo aplikácií ako PokeWhere a Go Gear ste sa vedeli pozrieť na mapku vášho okolia v reálnom čase a zistiť, kde sa nachádza aký Pokémon a koľko minút máte na to, aby ste ho odchytili. Tieto iniciátivy spravili hru jedmoduchšou a prehľadnejšou, bola to väčšia zábava, pretože ste aspoň netápali v tme. Ja môžem chodiť po meste hore-dole aj tridsaťkrát a nikdy nebudem vedieť, že iba o 30 metrov odo mňa sa nachádza Jolteyon…

Až na posledný update hry, kedy sa Niantic rozhodol namiesto opravenia nefungujúcej Nearby funkcie o jej úplne odstránenie a teraz už len uvidíte Pokémonov, ktoré sa údajne nachádzajú blízko vás. Kde, to naozaj už môžete len hádať, pretože všetky tieto externé aplikácie, ktoré vám ukazovali pozíciu Pokémonov v reálnom čase už nefungujú. Boli kontaktované právnymi zástupcami Nianticu a všetky zo dňa na deň prestali fungovať. Podľa oficiálneho Twitteru PokeWhere vraj pracujú na tom, aby ich appka opäť fungovala, ako si to právne ošetria netuším, no toto jednoznačne pobúrilo veľa fanúšikov tejto hry a spôsobila, že väčšina súčasných hodntení hry je nízka a ľudia sú sklamaní. Nie každý býva na Manhattane a môže si vybehnúť nachytať desiatky Pokémonov, prípadne sa bezcieľne potulovať hodiny denne a natrafiť aj na tie najvzácnejšie druhy.

Čo užívateľov vytáča najviac, je prístup Nianticu a Pokémonu, ktorí  užívateľmi vôbec nekomunikujú. Posledné príspevky na Twitteri a Facebooku sú z 23. júla. Ľudia vôbec nie sú informovaní o tom, čo sa deje, prečo blokujú externé stránky, prípadne kedy a či vôbec Nearby funkciu obnovia. V prípade, že sa rozhodnete ich kontaktovať prostredníctvom oficiálneho emailu uvedeného v Appstore, dostanete automatickú odpoveď, že ste práve zaslali email do ich inboxu, ktorý nie je monitorovaný. To znamená, že váš email si nikto neprečíta a vlastne Niantic a Pokémon vám ukazujú prostredník a to, že im to je totálne jedno, čo si o tom myslíte.

Navyše veľa užívateľov hlási, že od posledného updateu je podstatne ťažšie nielen Pokémonov nájsť, ale aj chytiť. Šanca odchytenia Pokémonov je nižšia a priemerne budete potrebovať viac Poke Balls na to, aby ste ich chytili. Poke Balls sú samozrejme limitované, dostať ich môžete len v tzv. Poke Stops, ktoré sú väčšinou nejaké monumenty, fontány, sochy a podobné dôležité miesta vo verejných priestoroch. Tie sa pre vás aktivujú raz za päť minút, takže v tomto prípade sa snažia, aby ste si prostredníctvom ich Store museli zakúpiť viac Poke Balls, pretože ich pri chytaní viac miniete a nie vždy máte nablízku Poke Stop.

Je mi jasné, že toto mala byť “appka tohto leta”. Čo sa im, samozrejme, aj podarilo. Pokémon GO sa stal fenoménom po celom svete. Hra je veľmi atraktívna. Len mnohým hráčom dochádza entuziasmus, keďže s každým novým updateom sa hra šťažuje a mysleli by ste si, že gigant ako Niantic, Pokémon a Google by zabezpečili dostatočnú kapacitu, aby sa do hry dokázali zapojiť všetci hráči. Dnes možeme len dúfať, že aplikácie ako PokeWhere budú vedieť tento zákaz legálne obísť a ľudia sa budú jednoduchšie dostať k Pokémonom, ktorých hľadajú. Inak je táto hra naozaj fajn, má potenciál (a aj čo zlepšovať) a jednoznačne motivuje k aktívnemu pohybu a skúmaniu okolia zábavnou interaktívnou formou.

(Ne)kultúra stravovania sa na Slovensku

Už dlho som rozmýšľala nad dedikovaním jedného z mojich blogov práve téme jedla a stravovania na Slovensku.

Je smutné, že taký obrovský sektor ako gastronómia, je na Slovensku v podstate neexistujúci. Väčšina slovenských reštaurácií je vlastne len na spôsob závodnej jedálne, akurát s možno mierne príjemnejším prostredím a obsluhou.

Prvým výrazným faktorom je, že väčšina majiteľov ide do gastrobiznisu s tým, že si zbúcha nejaké menu s päťdesiatimi rôznymi pokrmami, zoženie si tam kuchára a čašníčku a za rok z neho bude milionár. Vytriezvenie príde čoskoro. Ku gastronómií je podľa mňa potrebné mať vzťah a čosi o týchto jedlách vedieť. Smutné je, že väčšina slovenských reštaurácií ponúka úplne rovnaké jedlá, ktoré si ľudia varia aj doma, častokrát vyrobené z polotovarov, prípadne pripravené z lacných náhrad originálnych surovín a drahšie, než keby ste si ich kúpili zmrazené v Metre a pripravili si ich doma. Pretože to je presne tam, kde si ich tento majiteľ typickej slovenskej reštaurácie kúpil. Keď prídem do reštaurácie a vidím, že menu má desať strán, je mi jasné, že väčšina z toho je pripravovaná z polotovarov a nie z čerstvých surovín a že táto reštaurácia nemá žiadnu konkrétnu špecializáciu.

Prečo by som platila niekoľko eur za to, aby mi niekto naservíroval mrazený polotovar, ktorý si dokážem kúpiť v potravinách aj sama? Pointou reštaurácií je mať kulinársky zážitok, vyskúšať niečo nové. Nájsť miesto, kde robia vlastné pirohy, z prvotriednych a kvalitných surovín, pripravené priamo pre mňa, prípadne sa snažia poňať klasiku nejako inak, pohrať sa s chuťami a koreninami (týmto zdravím do Nitrianskej palacinkárne, kde majú obrovský výber sladkých a slaných palaciniek a sú skvelým príkladom toho, čo si doma v takejto kvalite pripraviť nevieme). To je presne to, čo by malo odlišovať jednotlivé reštaurácie – mať unikátnu chuť a kvalitu.

Pojem reštaurácia by sa mal viazať na jedlá, ktoré bežne doma nepripravujeme, nie sú typické alebo pochádzajú zo zahraničnej kuchyne, prípadne by doma boli príliš náročné na čas a prípravu. Nie každý dokáže napríklad pripraviť stejk a stejk tiež nie je bežná potravina, ktorou sa ľudia doma stravujú, navyše kvalitný stejk ako napríklad filet mignon je napríklad na Slovensku veľmi ťažké zohnať a som si istá, že väčšina Slovákov ho v živote ani neochutnala.

Priznám sa, keď som žila v USA, stravovali sme sa pol na pol. Cez týždeň som zvyčajne varila doma, cez víkend – piatok, sobota  a nedeľa bol veget, vtedy sme väčšinou jedli von. Rozmanitosť jedál v USA je neuveriteľná a dovolím si povedať, gastrobiznis tam prekvitá a som si istá, že je dnes už lepší ako povestná talianská alebo francúzska kuchyňa. Od najlacnejších fast foodov, ktoré sa špecializujú na všetko možné aj nemožné – spomeniem len Chick-fil-a, kde servírujú najlepší kurací sendvič, jeho štipľavú verziu, waflové hranolky a milkshaky. Reťazce ako McDonald’s sú už opozerané a ich zisky sú niekoľko mesiacov nižšie, no jednoznačne sa oplatí vyskúšať ich raňajkové menu. Taco Bell sa zameriava na mexické tacos a Chipotle je zdravšia alternatíva fast foodu a ľudia ich burritos milujú. Pridám sem ešte Arby’s, Five guys, kde robia výborné hamburgery, hotdogy a hranolky, Hardee’s. Toto je najspodnejšia cenová kategória, kde sa večera pre dvoch vojde v pohode do $12 (okrem posledných dvoch).

Ďalšiou variáciou sú reštaurácie, ktoré ešte stále nie sú pridrahé. Veľmi populárny je Cracker Barrel, sieť reštaurácií, kde servíruju tzv. comfort food, teda niečo na domáci country štýl, tanier s kuracím masom, omáčkou a troma prílohami vás vyjde na asi $8, jedlá sú jednoduchšie. V rovnakej cenovej kategórií sú reťazce ako Chilli’s, Bob Evans, Applebee’s, prípadne Golden Corral, ktorý je all you can eat a vstupné pre dve osoby je okolo $30. Servrírujú tam všetko možné, od jednoduchých šalátov, predjedla, cez mäso, tradičné americké jedlá, ázijskú kuchyňu, pizzu, stejky (poslabšia kvalita) až po koláče, sladkosti a zmrzlinu. V cene máte zarátané aj neobmedzené nápoje a dostanete vlastnú servírku, ktorá vám bude poháre dopĺňať a odnášať špinavé taniere.

Ako poslednú kategóriu som si nechala tie lepšie reštaurácie. My radi chodíme do siete, ktorá sa volá Outback a je zariadená v autrálskom štýle. Podávajú tam rôzne stejky, ale aj rebierka, no my si stále dávame Victorian filet mignon (teda sviečkovica) a večera pre dvoch, ktorá zahŕňa polievku, prílohu a stejk vás vyjde asi na $70. Práve preto chodíme do Outbacku len na špeciálne príležitosti – narodeniny a výročia. Je to drahé, no napriek tomu sa to raz za čas oplatí. Podobné reťazce sú Ruth Chris a iné, väčšinou lokálne reštaurácie. Veľmi populárne sa stávajú farm to table, teda reštaurácie, kde varia z lokálnych surovín. Veľmi rada som sledovala seriál od Guya Fieriho, ktorý sa volá Diners, Drive-in’s and Dives, kde navštevoval lokálne gastronomické prevádzky a sledoval ich, ako pripravujú svoje špeciality – to je tá pravá Amerika.

Ako vidíte, na Slovensku takáto diverzifikácia gastronómie chýba. Keď príde zahraničný turista na Slovensko, asi si bude myslieť, že sme nejaký sesterský miništát napojený na Taliansko. Inak si neviem vysvetliť, že vždy, všade a za každých okolností nájdete pizzeriu, ešte aj v tej najmenšej dedine, a pokiaľ nie, tak tam aspoň majú dostupnú donášku. Nič neprekvitá lepšie ako biznis s pizzou, a to preto, lebo jej príprava je jednoduchá a pomerne lacná. Práve preto pečenie pizze na Slovensku doslova rastie každým dňom. Pizzerie sú bežné aj v iných krajinách sveta, no bežne sú vyvážené inými druhmi jedla, napríklad typickými špagetami s mäsovými guľkami, tortellinami a podobne. Na Slovensku prevláda pizza a kebab, dve najjednoduchšie a najlacnejšie druhy prevádzok. Prevádzka ako Diner na Slovensku neexistuje, pričom dinery sú úplne úžasné, hlavne tie, ktoré sú otvorené nonstop. V dineri si možete objednať raňajky v ktorúkoľvek hodinu, či už sa bavíme o praženici, omelete, vajíčkach, palacinky so sirupom, waffle… Nie je nič lepšie ako po žúrke v Las Vegas o tretej ráno zakotviť u Denny’s a dať si raňajky.

Poďme sa pozrieť na legislatívu a o možných príčinách súčasného vzniknutého stavu. Mladí ľudia už dnes cestujú, žijú v zahraničí, poznajú aj iné jedlá ako tie tradičné slovenské. Myslím, že veľa sa ich vracia domov s tým, že nápad by aj bol, aj financie by boli, len zrealizovanie je tak náročné, že sa do toho ani len nepúšťajú. Slovenské regulácie boli zrejme prebraté ešte z komunizmu a za tie roky sa v prospech podnikateľov a zjednodušenie založenia fast foodu/reštaurácie nič nezmenilo. Budete samozrejme potrebovať milión potvrdení, navštíviť množstvo inštitúcií a pevné nervy k tomu.

Ja za hlavný problém vidím to, že ktokoľvek chce začať podnikať v gastronómií, musí mať na to príslušné vzdelanie, prípadne zamestnať človeka s vyštudovaným odborom alebo mať vlastnú prax. Teda ja, ako osoba, ktorá nikdy nepracovala v gastronómií, no vo varení sa vyznám, varím výborne a je to aj môj koníček a venujem sa aj vareniu zahraničných jedál, si podľa zákona nemôžm ku gastronómii ani pričuchnúť, ledva tak vstúpiť do mojej kuchyne s hygienickým preukazom, a už hneď na začiatok si zaplatiť vyučených ľudí. Konkrétne absolventov stredných odborných škol, kde sa údajne tri alebo štyri roky venovali štúdiu v odbore kuchár/čašník. Prosím, povedzte mi, čo sa dá na čašníctve študovať tri roky? Ako niesť taniere? Ako brať objednávky? Ako si číslovať stoly? To sa hádam aj blbec naučí po mesiaci praxe. Nechcem tu generalizovať, ale väčšina čašníkov je nepríjemných, mala som skúsenosti, že menu mi bolo hodené ako psovi, zámerne ignorovanie pri bare a čakanie na účtenku vyše 30 minút, zatiaľ čo jedna z čašníčok sedí pri vedľajšom stole a trkoce. Rovnako je to aj s varením. Čo to učia tých kuchárov toľko rokov? Robiť polievky a tradičné slovenské jedlá, ktoré sa viem naučiť navariť skvele po niekoľkých pokusoch? Základné princípy bezpečnosti a hygieny pri manipulácií s jedlom sa dajú naštudovať za pár hodín. Toto je iba snaha štátu zabezpečiť pracovné miesto ľuďom, ktorí by inak lepšie vzdelanie nedosiahli, a vynútiť si ich “nevyhnutnosť” a zamestnanie na trhu a to, aby v štatistikách vykazovali nejaké ukončené vzdelanie.

Jednoduchšou cestou ako sa dostať k svojmu malému biznisu, ak ste gastronóm-entuziasta, by ste si mysleli, že by bolo prostredníctvom niečoho, čo sa volá “fast food”. Myslíte si, že ak začnete v malom, možno len vy a váš manžel alebo manželka a budete poskytovať dostatočne dobrú službu a preukážete sa aj ako osoba, ktorá nielen dobre varí, ale vie aj úspešne viesť biznis a robiť dobrý marketing v rámci svojich finančných možností, tak budete rásť a možno to dotiahnete naozaj ďaleko, prípadne si otvoríte niekoľko ďalších lokalít. To je to, čomu sa hovorí “americký sen”. Takýto americký sen sa v slovenských socialistických/komunistických podnikateľských podmienkách rozplynie ako dym. Už len fakt, že na Slovensku neexistuje žiadna domáca sieť fast foodov alebo reštaurácií o niečom napovedá. Výhodou frenčájzingu je to, že stanovuje určitý štandard. Viem, že kdekoľvek pôjdem, budem vedieť čo ponukajú v ich menu, koľko jednotlivé položky stoja a aký servis môžem očakávať. Na Slovensku sa takýto biznis rozbehnúť nedá.

Myslím, že všetci poznáte tie otrasné staničné bufety so suchými žemľami a vypraženým kusom kuraťa, ktoré označujú ako “chickenburger”. Je tu totižto dôvod, prečo je toto na Slovensku považované za fast food. Pretože prevádzky, ktoré dostanú povolenie na prevádzkovanie fast foodu, môžu servírovať len hlbokozmrazené výrobky, ktoré iba tepelne upravia, prípadne hotové výrobky. Takže pečenie chutných domácich žemlí – zabudnite, na to, potrebujete licenciu na pekára, prípadne zamestnať pekára, prípadne externého dodávateľa. Chcete si do ponuky zaradiť domáci cheescake, pretože máte na jeho výrobu know-how a ste v tom dobrí? Zabudnite, potrebujete živnosť na cukrárenskú výrobu, a aby ste si tej jeden koláč mohli napiecť aj kopu regulácií na špeciálne priestory. Príprava domácich kvalitných hamburgerov, prípadne domácich vyprážaných hranoliek s fajnovým dresingom? Zabudnite, na všetky tieto úkony potrebujete živnosť ako pre klasickú reštauráciu.

Z tohto mi vypláva len jedno. Štát svojim občanom nedôveruje. Štát núti minipodnikateľov na to, aby zamestnali kuchára a čašníka. Ako keby ľahostajný kuchár nemohol nikomu poškodiť. Verte mi, radšej by som si kúpila jedlo od malej rodinnej firmy, aj bez toho, aby mali “vyučenie v odbore”, pretože pre nich je tento malý podnik všetkým a celou obživou a je mi jasné, že budú poskytovať tie najlepšie služby na to, aby sa na trhu udržali a boli konkurencieschopnými, ako vyštudovanému kuchárovi , ktorému na dobrom mene biznisu nezáleží. Určite si poľahky náde iné miesto, kde ho zoberú, pretože ho budú zo zákona “potrebovať”.

Ďalším aspektom kvality gastronómie a kultúry jedenia na Slovensku, je cena. Reštaurácie každý deň servírujú obedové menu doslova za pár eur. Takže kvalita jedla bude úmerná cene. Prečo by mal niekto, kto celý život jedol kuracie na hubách, platiť viac peňazí za kvalitnejšie a chutnejšie jedlo, keď tam za rohom mu predajú zlatý slovenský štandard za päť eur aj s polievkou.

Čo ma dokáže naozaj vytočiť je, keď sa slovenské gazdniky snažia ušetriť na ingedienciách a recepty si upravujú a medzi sebou si rozposielajú. Potom šíria tieto napodobeniny po internete a Slovák, ktorý v živote nič zahraničné neochutnal si myslí, že takto to má chutiť. Alergiu mám na niekoľko konkrétnych vecí a oblastí, v ktorých sa ja osobne vyznám.

Tiramisu, ikonický taliansky dezert, ktorý milujú ľudia po celom svete. Základom pravého talianského tiramisu je mascarpone a Amaretto. Na Slovensku sa bežne pečú varianty urobené z nátierkových masiel, šľahačkovej smotany a rumu. Výsledkom toho predsa nemôže byť tiramisu. Cheesecake je ďalším z príkladov, s ktorými sa stretávam často. Pravý cheesecake s jeho nezameniteľnou chuťou a štruktúrou sa pečie zo smotanového syru a je naozaj umením ho upiecť správne, tak aby nepopraskal, nezoschol a udržal si konzistenciu. Ak sa rozhodnete piecť z tradičného kvalitného smotanového syru Philadelphia, jeden cheesecake vás vyjde aj na 10-12 eúr za koláč, aj keď je to väčšia položka, raz za čas to jednoznačne stojí za to. V slovenských receptoch a  fórach sa pravidelne stretávam s prípadmi, kedy používajú jemný tvaroh, prípadne iné náhrady ako aj mascarpone. Ak by v pravom cheesecaku mal byť tvaroh, nevolal by sa cheesecake, ale tvarohový koláč! Ďalší problém, ku ktorému som sa dostala je pravý americký pumpkin pie, teda tekvicový koláč, ktorý je veľmi populárny hlavne v čase Vďakyvzdania a v období zberu, teda na jeseň. Bežne sa pumpkin pie pečie z tekvicového pyré, ktoré sa v USA predáva v konzervách, ktoré však na Slovensku nie je vôbec dostať, mne sa ho podarilo nájsť len tu. Ak chcete ísť total hardcore, môžete si kúpiť klasickú veľkú oranžovú tekvicu. Minulý rok som sa snažila nájsť takúto tekvicu a podarilo sa mi to len raz v Tescu extra. Pár krát som natrafila na tekvicu Hokkaido, ktorá je však na tento účel primalá a potrebovali by ste ich niekoľko, a kedže som ju neskúšala, neviem ako sa s ňou pracuje po chuťovej stránke. To, čo sa na Slovensku predáva ako tekvica, sa v angličtine ani tekvicou nevolá, volá sa to Butternut squash. U nás som sa v obchodoch stretla len s pomenovaním tekvica, aj keď po troche googlenia som našla stránky, na ktorej ju volajú muškátová tekvica alebo maslová tekvica. Originál oranžová tekvica sa dá nahradiť našou slovenskou verziou muškátovou tekvicou, ale pumpkin pie a butternut squash pie nie je nevyhnutne chuťovo úplne totožný. Takže na slovensku sa recepty často “poslovenčujú”, no keď v Bruseli urobia akože halušky, pričom s haluškami maju spoločné pramálo, je to medzinárodný incident.

Čo sa týka domáceho varenia, rôzne prívarky a podobné veci – haló, už dávno tu nezúri vojna. Slováci ako keby mali zakódované, že doma a v reštauráciách sa je len kurací rezeň, zemiaky pučené, zemiaky pečené, bravčový rezeň, palacinky, prívarky, buchty na pare, pirohy, halušky a podobne. Vo varení sa dá používať mnoho iných ingrediencií než tie, ktoré poznali ešte naše babky! Výber syrov je v bežných obchodoch na zaplakanie! Eidam je základ všetkých syrových pokrmov, niekde ho natrepú ešte aj na pizzu. Na skvelú americkú pizzu sa napríklad dáva “cheese blends”, teda zmes niekoľkých syrov –  najčastejšie je to čedar, mozzarela a provolone, no môže to byť aj parmezán alebo asiago. Pre milovníkov syrovej pizze je tu aj pizza s naplnených okrajom, teda časť, ktorú ja bežne vyhadzujem, pretože niekedy je príliš suchá, je naplnená syrom.  Rovnako nerozumiem používaniu vegety – a opäť je to zakorenené v mysliach gazidniek z časov komunizmu, kedy neboli niektoré ingrediencie dostupné, tak aby to lepšie chutilo, prihodili tam vegetu. Za niekoľko rokov varenia som slovom – ani raz – nepoužila vegetu. Ľudia na slovensku nechcú experimentovať s jedlami, radšej budú variť a jesť to isté dookola a keď sa vyberú do reštaurácie, objednajú si presne to isté, čo by si dali aj doma, prípadne to niekedy zachráni “Gordon blue”. Na Slovensku varím doma, pretože u nás sa dá vonku najesť len v pizzerii. Varím jedlá, ktoré sú praďaleko od tých slovenských, aj keď pikantným guľášikom alebo kuraťom na paprike nepohrdnem, už niekoľko krát sa ma hostia pýtali na recepty. Moji rodičia keď ochutnajú niečo nové, povedia: “Ja som takú chuť ešte v živote necítil,” a potom chcú, aby som to pripravila aj pre nich. No keď príde k vareniu, svojich tradičných jedál sa nezrieknu a nikdy neuvaria nič nové, aj keď im to chutí.

Na Slovensku musí byť do bodky všetko podľa zákona. Ak by ste si chceli objednať niečo špeciálne alebo personalizované, tak vám pri pokladni rovno povedia, že vám to takto nepredajú, lebo to ani nevedia zaúčtovať. Zrejme kvôli tomuto zrejme musíte zaplatiť za každé balenie kečupu. Polovica prevádzok servíruje nápoje v izbovej teplote a ľad vôbec nedržia. Na Slovensku je každý spokojný s tým, čo mu na tanier naložia. Ak si požiadate o niečo špeciálne, tak sa tvária, že sa s takým niečím ešte v živote nestretli. Raz som počula od známej, že pri každodennej uzávierke v bare museli vážiť fľaše s alkoholom, aby vedeli, že či nepredali príliš veľa. Ja si napríklad neviem ani predstaviť, že by na Slovensku legálne existoval koncept “free refill”. S týmto som sa stretla iba v USA – väčšina fast foodov a reštaurácií vám predá pohár, do ktorého si sami načerpáte nápoj podľa voľby. A môžete to takto otočiť niekoľko krát. Samozrejme, každý zákazník má počas jednej návštevy svoj osobný limit (som si istá, že počas jednej návštevy nevypijete viac než dva litre coly) a ceny sú prerátané tak, aby podnik nebol stratový, no podľa mňa by z legálneho hľadiska na Slovensku niečo také existovať ani nemohlo. Pretože u nás sa musí všetko robiť presne, nikde sa v ničom nemôže vybočiť od zákona a nebodaj  niečo nechtiac pokašlete a niečo vám niekde nebude siedieť alebo porcia nebude mať presnú gramáž, ktorá musí byť všade uvedená, ešte na vás príde hygiena, daňováci alebo nejaký iný kontrolný (rozumej výpalnícky) orgán a potom len bude sranda.

Ale poďme teda späť. Ak si chcete otvoriť kvalitnú gastroprevádzku a sám nie ste šéfkuchárom, prípadne spôsobilou osobou (ako určil zákon), pripravte sa, že na to, aby ste uspeli, budete musieť zamestnať “spôsobilé osoby”, pracovať prevažne s polotovarmi, sústrediť sa na jedlá zo školskej jedálne, pretože to je presne to, čo sú slovenské reštaurácie. Nedoplatíte sa na odvodoch pre svojich zamestnancov, vaši zamestnanci určite neprídu s nejakými bombovými nápadmi na to, ako zlepšiť menu, pretože Slovač by za to aj tak nezaplatila. Takže celé zle. Ja si myslím, že trh by sa mal jednoznačne uvoľiť, momentálne je preregulovaný. Pripomína mi to Venezuelu, kde posledné existujúce reštaurácie musia mať milión rôznych povolení, ktoré musia mať vystavené na nástenkách a pripravené na pravdelnú kontorlu a pokiaľ viem, Venezuela nie je práve známa ako kulinársky kraj. Preregulovanie vedie k zníženiu kvality. Spôsobuje nižšiu konkurencieschopnosť, menej príležitostí na trhu, malú inováciu v oblasti jedla a nápojov, a nízku kvalitu a výber pre spotrebiteľa.

Svet sa nám rúca priamo pred očami

Tentokrát zájdem do trocha hlbšej témy, posnažím sa, aby to neznelo ako klišé, pretože dnes si už kde-kto píše kadečo a je veľmi jednoduché skĺznuť do otrepaných a práznych fráz.

Toto je svet, ako ho vidím ja.

Každý sme sa narodili ako individualita, ako jedinečný produkt, ani jeden z nás nie je rovnaký. Dokazujú to aj naše odtlačky prstov. Dvoje identické neexistujú. Jedna vec nám ale všetkým prislúcha – základné ľudské práva, s ktorými sme sa narodili a ich rešpektovanie je jediným sposobom, ako si zabezpečiť skutočnú slobodu. Nie ten fake, ktorý nám dnes pretláčajú média, ktoré ani sami nevedia, kde stoja a ktorým smerom sa dnes ohýbajú. Obhajujú falošnú slobodu v podobe Európskej Únie, ktorá so slobodou nemá spoločné nič a je len jedným krokom od komunizmu.

Každý jeden z nás sa do tohto sveta narodil holý a bosý, bez ničoho. To, kto sa z nás v priebehu života stane závisí od toho, aké rozhodnutia urobíme. Či sa rozhodneme byť dobrým alebo zlým človekom. Či budeme rešpektovať práva a slobody ostatných.

Medzi základné ľudské práva, s ktorými sme sa narodili, a ktoré nám nemože nikto uprieť, je sloboda slova. Bez ohľadu na to, kto s nami súhlasí a kto nie, koľko médií bude volať určité názory, ktoré im nevyhovujú fašistické, homofóbne, xenofóbne, pokiaľ v našich vyjadreniach nevyslovujeme priamu hrozbu, nemajú právo týchto ľudí umlčať. Každý má právo vyjadriť svoj názor, aj keď sa niekomu páčiť nemusí. Bez toho, aby sa média, ktorých pôvodným účelom bolo informovať, sa dnes stavajú do pozície sudcov spoločnosti a toho, čo je správne a čo nie.

Sloboda slova zaručuje možnosť sa vyjadriť a prezentovať aj šíriteľom komunistikých ideí. Pričom táto situácia by naopak nastať nemohla. Ja komunistom právo na slobodu slova neupieram, no je to hypokritické, pretože žiaden komunistický režim slobodu slova nepodporuje.

A my sa až nebezpečne blížime k tomuto bodu, kedy je sloboda slova a prejavu cenzúrovaná. V Anglicku bol chalan zadržaný za to, že nafilmoval ako učí svojho psa salutovať Hitlerovi. Vo Švédsku bol politik súdený a pokutovaný za to, že si dovolil na Facebooku zverejniť oficiálne a verejne dostupné štatistiky o kriminalite Moslimov v jeho krajine. V Nemecku zadržali manželov za to, že si vytvorili skupinu, v ktorej poukazujú na to, že Moslimovia do Európy nepatria.

Kolíska slobodnej spoločnosti vznikla v Západnom svete. To, čo dokázali velikáni ako George Washington, Thomas Jefferson, Benjamin Franklin je v dnešnej dobe neuveriteľné. Iba im sa podarilo zadefinovať najzákladnejšie práva občanov, ktoré sú neodnímateľné, bez ohľadu na vašu politickú príslušnosť, rasu, pohlavie, vierovyznanie.

Iba oni vedeli, že na svete nie je nikto dôležitejší, než jednotlivec. Že nič a nikto nie je povýšený nad slobodu slova. Že právo chrániť sa proti domácej alebo zahraničnej hrozbe má aj ten najslabší jedinec, ktorý by sa takto stal obeťou. Práve preto vznikla americká ústava, ktorá je dnes už ušliapavaná do zeme. Najväčší projekt slobody, ktorý sa kedy udial v histórii ľudstva je preč. Na svete neexistuje jediná krajina založená na skutočných princípoch slobody.

To je základný dôvod, prečo si myslím, že Islam a Moslimovia, nemôžu žiť bok po boku so Západnou civilizáciou. Pre mňa je prirodzené, že ako jednotlivec môžem napísať, že Mohamed je kus lajna a ešte ho aj nakresliť. Možem napísať, že Ježiš je vymyslená animovaná postavička. Môžem povedať, že Budha je tučko a urobiť z neho karikatúru v podobe sošky. Islám s týmto nesúhlasí. Ak by som toto urobila, dostala by som zrejme vyhrážky smrťou. A presne tieto vyhrážky sú napríklad vyňaté z mojej slobody slova, pretože ja nemôžem narušiť slobodu iného existovať, no nimi sú tieto vyhrážky akceptované, a nikto nikdy nevolá po zablokovaní profilov tých, ktorí tieto vyhrážky zverejňujú na Facebooku.

Moslimovia nerešpektujú základné ľudské práva. Nie som feministka. Verím, že muži a ženy sú si rovní. Verím, že obe pohlavia sú rovnako silné v ich vlastnom poňatí. Máme svoje rozdiely, no obaja sme rovnakí – ľudské bytosti. Islamska viera v túto rovnosť neverí. Muž je žene nadradený. Muž verí, že žena je nižšia bytosť. Ženám v moslimských krjainách sú upierané ich práva a že sa proti tomu nebúria im ani nezazlievam. Som si istá, že v mnohých krjainách by za akékoľvek prejavy rebélie boli odsúdené na ukameňovanie alebo popravu. Presne preto Islam a Západná civilizácia nemôžu koexistovať. Ženy v západnom svete nie sú iba nástrojom na uspokojovanie sexuálnych potrieb a rodenie detí. Fakt, že média dokážu obhajovať týchto nadržaných násilníkov, ktorí majú takýto postoj voči ženám po tom, čo sa stalo v Kolýne, po tom, čo sexuálne útoky hlásia zo všektkých kútov Európy, vrátane švédskeho festivalu, kde najmladšia obeť mala len dvanásť rokov, je hanbou médií. Presne tých istých, ktoré odsudzujú negatívny postoj voči ilegálnej imigrácii.

Politikom sme dovolili príliš veľa. Dovolili sme im vybudovať obrovský systém, na kontrolu ktorého už nemáme žiaden dosah.

Cez svoju obrazovku sledujem správy. Vidím, čo sa deje v kauze Kaliňák, Baštrnák a neviem ešte kto. Viem, že títo ľudia sa k svojim majetkom nedostali čestnou cestou. Každý normálny človek to musí predsa vidieť. A predsa sú stále tam. Máme vraj volených zástupcov. Ja nemám pocit, že ma niekto zastupuje. Tí ľudia pre mňa nedokážu nič zmeniť. Nedokážu ani odvolať jedného človeka, ktorý by mal dobrovoľne odstúpiť už dávno. Vlastne, kto je v parlamente nevinný, nech hodí kameňom. Ľudia protestujú, ľudia sa vyjadrujú na internete, ľudia sú nespokojní. A predsa sa nič nestane. Škandály sa ututlajú a ľudia ostanú v politike. Tak isto ako milión krát pred tým. Politici sa nikdy svojho miesta dobrovoľne nevzdajú. Či už je to pre lukratívne dohody, ktoré im ich pozícia zabezpečuje alebo pre pocit moci. Inak si neviem predstaviť, že v dnešnej dobe, kedy máme internet a všetkú technológiu, nie je ľuďom dovolené sa priamo a jednoducho zúčastňovať na chode štátu a rozhodovaní. Nechajte rozhodnúť väčšinu. Áno… viem, už som to počula milion krát. Je to ako nechať rozhodovať dvoch vlkov a ovcu o tom, čo bude na večeru. Lenže v slobodnej spoločnosti máme stále základný kameň (ústavu), ktorá tú ovcu bráni.

Vo Švajčiarsku, asi v jednej z posledných slobodnejších krajín na svete (preto aj prosperujúcich) ľudia hlasujú v referende o všetkých dôležitých otázkach. Minule sa hlasovalo o minimálnej mzde. Som rada, že aspoň Švajčiari sú natoľko ekonomicky gramotní, že zahlasovali proti jej navýšeniu.

Hlasovanie o Brexite? Totálna fraška. “Mienkotvorné” média väčšinový hlas roztrhali na franforce. Tak zhanobili slobodu ľudí rozhodnúť, že veľa z tých, ktorí hlasovali za Brexit, už opakovane hlasovať nebudú.

Aj napriek tomu čo si média napíšu, pre Britov by bol Brexit najlepšou možnosťou. Ak by mali na čele silného libertariánskeho vodcu, ktorý by ich vyviedol, zrejme by sa zmenili na silnú a prosperujúcu krajinu aj bez členstva v EÚ. Keby som bola Britka, Brexitu by som sa nebála. Je potrebné si však uvedomiť dôvod, pre ktorý sa z EÚ rozhodli vystúpiť – byrokracia, centralizácia a regulácia. Jediný spôsob, akým sa dá po Brexite vybrať, a uspieť, je viac slobody. Menej regulácií. Menej zákonov. Menej vlády. Menej štátneho aparátu.

História sa opakuje, a my sa z nej predsa nikdy nedokážeme poučiť, a nie, nehovorím o Hiterovi, to už začína byť otrepané. Hovorím o tom, že stále, keď sa zavádza centralizmus, kontrola, regulácie, vysoké dane, ideme vlastne smerom naspäť. Tieto opatrenia ešte nikdy nepriniesli prosperitu. Čím viac regulácií si dáme do života, tým horší, drahší a komplikovanejší život budeme mať. Základným princípom libertariánstva je, že dve osoby vstupujú do vzájomného vzťahu dobrovoľne. Je to tak jednoduché. Ak si chcem niečo od niekoho kúpiť, nepotrebujem na to štát. Ak chcem pre niekoho pracovať, nepotrebujem na to štát. Je to na našej vzájomnej dohode a čím viac sa bude štát na všetkom priživovať, tým menej takýchto dobrovoľných transakcií bude vznikať.

Svet sa nám rozpadá priamo pred očami. To, čo sa generáciám pred nami podarilo vybudovať, sa vytráca do nenávratna. Krajiny Západného sveta otvorili svoje brány. Politici sa rozhodli, že spôsobia chaos obrovských rozmerov. Denne prúdia do Európy stovky ľudí, o ktorých nič netušíme. Úplne identický scénár sa deje v USA. Denne stovky ilegálnych imigrantov z Mexika a Južnej Ameriky prekračujú hranice. Nikto ich nezastaví. Hraničná stráž im dokonca pomôže a novinári, ktorí sa snažia ich konfrontovať dostanú pohrozené zadržaním. Ako je to vôbec možné? Kto je za to všetko zodpovedný? Sú to sociálne dávky a rôzne benefity, ktoré im ponúkame? Alebo je to prostredie, ktoré bolo doteraz bezpečné a plné prosperity?

Amerika už dnes nie je tým, čím bola. Ľudia majú ešte posledné slobody, o ktoré sa ich pokúša vláda obrať. Európa už nie je tým, čím bola. Európska Únia skončila. Jediným spôsobom, ako sa ubrániť, je držať spolu ako krajina. Uvedomiť si, čo nás robí výnimočnými, čo zabezpečuje prosperitu, držať spolu proti invázii zvonku. Slovensko a aj ostatné krajiny potrebujú revolúciu. To je jediná odpoveď voči byrokracii a tyrane voči občanom, ktorá sa deje. Musíme sa postaviť proti tyranom, ktorí každodenne zo svojích zatvrdnutých zadkov prijímajú zákony, ktoré urobia náš život ťažším, menej konkurencie schopným, drahším a bez prosperity. Musíme sa postaviť ľuďom, ktorí majú toľko bohtstva, že sú úplne odtrhnutí od reality. Presne tí, ktorí nám hovoria, že naše auto nesmie mať emisie nad limit a oni si lietajú súkromnými lietadlami. Presne tí, ktorí nám hovoria, že musíme každého prijímať a vzdať sa vlastnej identity, zatiaľ čo oni si žijú za vysokými plotmi, za ktoré sa nikto nedostane. Presne tí, ktorí nám hovoria, že nemáme právo sa brániť a vlastniť zbraň, aj napriek tomu, že sme v živote nič nelegálne neurobili, a oni majú ozbrojenú ochranku. Presne tí, ktorí nám hovoria, že pokiaľ nedostaneme bloček, máme podnikateľa nahlásiť, a oni sami sú zákonom nepostihnuteľní.

Musíme sa postaviť presne týmto ľuďom. Potrebujeme silného lídra/lídrov, ktorý/í verí/veria v slobodu. Nie Luciu Nicholsonovú a Martina Poliačika, ktorí sú v strane s názvom Sloboda a solidarita asi iba omylom. Líder/lídrov, ktorý/í vie/vedia, že len individuálna sloboda, žiadne/nízke dane, sloboda vlastniť zbraň a chrániť seba a svoju rodinu, sloboda vyjadriť sa, zabezpečia ľuďom prosperitu a bohatstvo. Lídra/lídrov, ktorý/í bude/budú rešpektovať hlas väčšiny a načúvať svojim ľuďom, ktorí si ho/ich zvolili. Potrebujeme niekoho, kto zmenší vládu ako celok a zmení túto obrovskú chobotnicu na jednoduchý, malý a efektívny systém. Pretože na to, aby sme spolu všetci fungovali, nepotrebujeme vládnu mašinériu.

Skutočná zmena sa neudiala v roku 1989. Skutočná zmena ešte len musí prísť. Naše slobody sa zmenšujú každým dňom. Ľudia raz pochopia, že to, čo tu máme, nie je skutočná sloboda a dúfam, že potom si zvolia tých správnych lídrov, ktorí konečne povedú našu krajinu k prosperite.

 

Propaganda médií – SME, Denník N a spol. (od utečencov, cez Brexit až po Kotlebu)

Z propagandy masmédií je mi zle, doslova na zvracanie. Ich agenda je tak priehľadná, že  naozaj iba naivný človek to môže nevidieť. Niekedy mám dokonca pocit, že nás majú za hlupákov. Kedysi som si naivne myslela, že média majú byť objektívne. Že majú pravidvo popísať ako sa udalosti stali, zámerne nezamlčiavať okolnosti a nemali by podliehať žiadnej propagande. Veru, mýlila som sa a dnes mi je jasné, že všetky masmédia sú súčasťou propagandy a majú svoju “objektívnu” pravdu a vôbec nepresadzujú názor opozície a pluratiu názorov. Najsmutnejší fakt je, že veľa ľudí ich ešte stále berie ako jediný a 100% pravdivý zdroj informácií.

Naratív hlavných “mienkotvorných” denníkov ako SME, Denník N a televízií – Markízy a JOJ (o iných nemám prehľad) je úplne identický. Na Slovensku chýba opozícia. Presne tak, ako nám chýba opozícia v politike a máme tu socialistov a jednu stranu, ktorá tu doteraz rozhodovala o všetkom, tak máme rovnako jednofarebné médiá.

A nemyslite si, že je to len tu. Aj napríklad v Amerike má väčšina médií úplne totožný naratív. Niekedy mám pocit, že Yahoo! predáva svoje články a SME si ich od nich kupuje a prekladá ich. Rovnako je to aj s televíznymi stanicami ako CNN, MSNBC a podobne. Nemôžem povedať, že FOX News sú na tom podstatne lepšie, no niekedy sú viac na konzervatívnej strane.

Ako hlavné body  ich mas-propagandy by som uviedla nasledovné:

Utečenci

Horúca téma číslo jedna. Ilegálna imigráca v Európe bola už aj pred minulým letom, len nie až v takom počte.

793px-Asylum_applications_(non-EU)_in_the_EU-28_Member_States,_2005-15_(¹)_(thousands)_YB16

Ako môžete vidieť v grafe, počet žiadateľov o azyl výrazne stúpol na prelome roku 2014 a 2015. Média im začali venovať pozornosť niekedy v máji alebo júni 2015, keď sa čísla premenili na nezadržateľné masy prúdiace do EÚ. Kedže média nepochodili s naratívom ľútosti a spolupatričnosti, na jeseň minulého roku téma ilegálnych imigrantov utíchla, aj napriek tomu, že počet žiadateľov o azyl do Európy sa neznížil.

First_time_asylum_applicants,_EU-28,_January_2015_–_March_2016

Podľa dát z Eurostatu vidíme, že počet žiadateľov za tento rok (v grafe vyznačené modrou farbou) je takmer dvojnásobne vyšší ako v rovnakom čase za rok 2015. Dáta sú dostupné len za prvé tri mesiace, predpokladám, že Eurostat zverejní údaje za nasledujúce tri mesiace v júli.

Médiá už však na imigrantov toľko neupozorňujú. Davy tiahnuce sa z Grécka, ľudia v stanových táboroch. Táto taktika nefugovala, preto sa radšej média rozhodli o tom už neinformovať.

Kriminalita imigrantov

Média sa rozhodli, že nebudú zverejňovať žiadne fakty, štatistiky alebo správy ohľadom kriminality týchto ľudí, ktorí do Európy vstúpili ilegálne, ich väčšinu tvoria mladí muži a všetci sú údajne zo Sýrie, aj keď väčšina z nich vstúpila do EÚ bez dokladov.

O činoch informujú už len keď naozaj musia a snažia sa to čo najskôr zamiesť pod koberec. Spomínam si na masové sexuálne útoky počas osláv Nového roka v Kolýne. Situácia bola tak závažná, že média o tom museli informovať. Ako rýchlo zmizla správa o Eritrejčanovi, ktorý dekapitoval v švédskej IKEA dvoch ľudí? To, že bol neúspešným azylantom ste sa dozvedeli až z alternatívnych médií.

Keď som sa snažila nájsť niečo ohľadom týchto útokov v Kolýne na stránke SME, po zadaní rôznych kľúčových slov som nedostala žiaden výsledok, tak som skúsila cez Google a niekoľko spravodajských webov mi našlo odpoveď. Dokonca aj Denník N, ktorý publikoval niekoľko článkov na túto tému.

No tento čin migrantov je naozaj veľký na to, aby sa ututlal. Horšie je to s prípadmi, o ktorých sa dočítate len na lokálnej úrovni, a do masmédií sa nikdy nedostanú, pretože tieto články nesedia ich propagande a média nechcú, aby boli publikované. Ak sa niektorá stránka rozhodne ich publikovať, sú démonizované ako konšpiračné weby a kedže tieto informácie neodzneli v hlavnom včernom spravodajstve, nestali sa.

Nebudem tu publikovať konkrétne videá a články, je ich naozaj veľa. Použijem len štatistiky, ktoré poukazujú na to, ako sa títo moslimskí a africkí migranti asimilujú do európskeho prostredia. Švédsko má dnes navyššiu mieru znásilnení v Západnom svete, a hneď po Južnej Afrike sú na druhom mieste na svete.

picture769578

Graf zobrazuje počet znásilnení od roku 1991 do roku 2011. Myslím, že každému je jasné, že táto štatistika koreluje a je dôsledkom švédskej liberálnej imigračnej politiky. Som si istá, že modrookí Švédi sa len tak zrazu nerozhodli v roku 2005 masívne znásilňovať svoje polovičky, a každému je jasné, že tento fakt je dôsledkom vysokej moslimskej a africkej populácie, ktorá vo Švédsku stále rastie a silneje.

valdtakt_2011_stor_nyb

Tento graf reprezentuje podiel mužov, ktorí spáchali znásilnenie. Údaj za rok 2011 ukazuje, že 22,4% páchateľov pochádzalo zo Švédska a 77,6% tvorili cudzinci.

Dosť už ale na tému ilegálnych imigrantov, táto téma by si zaslúžila samostatný blog.

Moslimovia

Moslimovia sú chránencami ľavicových plátkov. Nikdy sa nedozvieme dokopy nič o ich viere alebo o Koráne. Títo “žurnalisti” nás oboznámia s tým, že práve sa začal Ramadán. Inak nič. Nepovedia vám o tom, čo presne je Šaría (Sharia law). Je to súbor nepísaného práva, ktorý je podložený Koránom. Podľa Wikipédie je Sharia law základom mnohých zákonov platných v nasledovných krajinách: Saudská Arábia, Sudán, Irán, Irak, Afganistan, Pakistan, Brunej, Spojené arabské emiráty, Katar a Jemen. V týchto krajinách Sharia predpisuje praktiky ako popravy, stínanie, bičovanie a kameňovanie.

Moslimovia upierajú práva gejov a lesbičiek, práve tých, ktorým najväčšie pochopenie a podporu dáva hlavne Západný svet.

Byť gejom je podľa ILGA (International Lesbian and Gay Association) ešte stále trestané smrťou v nasledovných krajinách: Saudská Arábia, Jemen, Mauritánia, Irán, Afganistan, Sudán a severná Nigéria. V Spojených arabských emirátoch je to hrdelným zločinom.

V nasledovných krajinách je to trestané väzením alebo pokutou: Katar, Alžírsko, Uzbekistan a Maldivy. Vzhľadom na fakt, že v roku 2022 sa v Katare bude konať svetový šampionát vo futbale, rôzne ľudskoprávne organizácie chceli vedieť, či fanúšikovia futbalu, ktorí pricestujú a majú homosexuálnu orientáciu, budú uväznení. Šokovala ich odpoveď Seppa Blattera, ktorý im odporúčal, aby sa počas pobytu v Katare zdržali akýchkoľvek sexuálnych aktov. Svoje tvrdenia neskôr stiahol.

Spomeniem tu aj Islamský štát, ktorý vo svojich videách popravil množstvo homosexuálov.

Iba 20 z 57 moslimských štátov na svete nepovažuje homosexualitu za ilegálnu. Príkladom je Turecko, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Libanon, Kirgizsko, Mali a podobne. Iba tri z nich – Albánsko, severný Cyprus a Kosovo, ochraňujú LGBT ľudí antidiskriminačnými zákonmi.

Prieskum z roku 2007 ukazuje, že 61% Moslimov žijúcich v Anglicku si myslí, že homosexualita by mala byť ilegálna a ďalší prieskum z roku 2009 ukázal, že žiaden z opýtaných Moslimov (vzorka 500 ľudí) si nemyslí, že by homosexualita mala byť morálne akceptovaná.

Nájsť presné údajne o exekúciách je veľmi ťažké, kedže napríklad Saudská Arábia ich nezverejňuje. Podľa Death Penalty Worldwide bolo od začiatku roku 2016 (štatistika z 21. júna 2016) vykonaných v Saudskej Arábii 95 popráv. Samotná organizácia priznáva, že oficiálne dáta neexistujú.

LGBT

Ako každé progresívne ľavicové médium, zásadne podporujú LGBT hnutie. LGBT ľudia by si však mali dať pozor, pretože tu nastáva rozkol. Na jednej strane obhajujú Moslimov a ich influx do Európy a Západného sveta, na druhej strane Moslimovia nepodporujú LGBT. Ak si myslíte, že média budú na vašej strane, na to zabudnite. Dôkazom je aj nedávny teroristický akt vykonaný Moslimom Omarom Mateenom, ktorého identitu a vieru sa snažili média zakryť. A keď už museli priznať, snažili sa jeho správanie obhájiť a povedať, že to absolútne nemalo nič spoločné s jeho vierou a je to všetko len o zbraniach.

Ako úžasný vtip mi príde tento “Postreh Matúša Ritomského” so skvelým názvom: Kým začneme viniť Islám z homofóbie.

Zahraničné média sú jednoznačne pro-LGBT a snažia sa pretlačiť silnejšiu propagandu, hlavne na deti. Inak by sa nedalo vysvetliť, že podporujú iniciatívu ako #GiveElsaAGirlfriend, teda aby Disney spravil z populárnej animovanej postavy Elsa z rozprávky Frozen lesbičku a dal jej partnerku. Nová verzia je #GiveCaptainAmericaABoyfriend.

Zmätenosť v deťoch spôsobujú aj ich vlastní rodičia, ktorí neupevňujú ich rodovú identitu, ale nechajú ich “si vybrať”, čo je samozrejme choré, pretože ak dvojročného chlapčeka neopravíte, že nie je dievčatko, bude rásť v domnení, že je “ona”. Výplodom sú potom televízne seriály ako “I am Jazz” o transgenderovom chlapcovi, ktorý tvrdí, že je dievča, a dožaduje sa, aby s ním ostatní chlapci zo školy randili. V jednej z epizód matka s Jazz priznali, že aj napriek nízkemu veku berie všelijaké tabletky, od antidepresív, až po rôzne hormóny, takže tam nie je asi všetko v poriadku…

Trump

Médiami nenávidený a vysmievaný. Nikto iný ako samotný Donald J. Trump. Pamätám si ešte ako keby to bolo včera. Presne pred rokom o takomto čase oznámil svoju kandidatúru na prezidenta USA. Keď sme to s manželom videli, pokladali sme to za vtip. Trump? Ten podnikateľ a majiteľ obrovského impéria. Aký klaun.

Keď však Trump vstúpil do prvých kôl debát, odkryl to, čo bolo v médiách už roky tabu. Začal hovoriť bez politickej korektnosti. Ľudia už majú dosť zahmlievania faktov, prekrúcania informácií, ignorácie určitých tém zo strany politikov a médií. Trump prišiel, povedal a vyhral (zatiaľ primárky). Poukázal na to, že Amerika by mala predovšetkým slúžiť Američanom. Jej obyvatelia by mali byť na prvom mieste. Záujmy krajiny by mali byť na prvom mieste. Veľa obchodných dohôd, ktoré USA uzavreli na medzinárodnej úrovni, spôsobili odliv práce za oceán. Ľavicová politika úplne zničila ekonomiku velikána. Trump vedie obrovskú firmu, ktorá je medzinárodná. Práve to momentálne americká ekonomika potrebuje. Zastaviť neuveriteľné plytvanie verejnými financiami, revíziu medzinárodných zmlúv a silnú imigračnú politiku.

Je zaujímavé, že počas prezidentského mandátu Obamu sa vôbec nevynucovali imigračné zákony. Dokonca sa vytvorili tzv. Sanctuary cities, ako napríklad New York City, Detroit, Chicago, Baltimore, Philadelphia, Los Angeles, Houston, Dallas, Miami, Denver a mnoho ďalších, v ktorých sa vládni zamestnanci alebo policajti nesmú pýtať na legálny status ľudí a nesmú tento fakt nahlásiť federálnym agentúram (napríklad učitelia v škole nesmú nahlásiť, ak je žiak v škole ilegálnym migrantom bez povolenia na pobyt, no škola na neho samozrejme dostáva peniaze a žiak dostáva vzdelávanie zadarmo).

FT_15.07.23_UnauthImmigrants

V roku 2012 bolo údajne v USA 11 miliónov ilegálnych imigrantov, z ktorých 52% pochádza z Mexika. Samozrejme, v USA nemôžu použiť ten istý naratív ako v Európe, pretože v Mexiku žiadna vojna neprebieha, tak sa Obama rozhodol, že s tým jednoducho nebude robiť nič.

Aby toho nebolo málo, rozhodol sa prispieť tým, že začal rozmiestňovať “utečencov” po celých Spojených štátoch. Do marca 2016 bolo oficiálne rozmiestnených 76 000 moslimských “utečencov” zo Sýrie.

Je naozaj veľmi zábavné sledovať, ako sa média snažia Trumpa zdiskreditovať, prekrútiť každé slovo, ktoré povie, vytvoriť obrovské titulky z mylného výkladu. Minule sa ho Obama snažil zdiskreditovať jeho vyhlásením, že prezidentstvo nie je reality show. Myslím, že Obama nemá žiadne právo sa k tomuto vyjadrovať. Pripomeniem len nasledovné:

heres-president-obama-playing-with-a-selfie-stick.jpg.png

Obama-BuzzFeed-620x362

…a samozrejme nesmie chýbať selfie na Mandelovom pohrebe

Obama_selfie

Aj keď média na Trumpa nič nemajú, je veľmi jednoduché použiť slová ako “rasista” alebo to, že sa vo svojom príhovore pomýlil. To ľuďom v mysli zotrvá. Keď sa pýtali rôznych študentov vysokých škol alebo prevažne hispánskych demonštrantov, čo konkrétne Trump povedal, že je rasista, buď odpoveď nemajú alebo si jednoducho vymyslia. Najlepší je tento týpek (černošský podporovateľ Black Lives Matter), ktorý hovorí, že Trump chce všetkých černochov vysťahovať do Afriky a že Melania Trump je v USA nelegálne, pretože sa tam nenarodila.

 

Hillary za prezidentku

Názor médií je jednotný. Nasledujúcim prezidentom USA by mala byť Hillary Clinton. Je to proste najlepšia kandidátka a basta. Slovenské médiá sa dokonca neunúvajú ani len spomenúť, že v hre je proti nej ešte stále Bernie Sanders, ktorý už sám pocítil silu establishmentu, keď mu ukradli delegátov v prospech Hillary a je mu počas celej kampane páchaná krivda, pretože on, rovnako ako Trump, nie sú súčasťou establishmentu.

V každom prípade, Hillary má kandidatúru za demokratov už zabezpečenú. Čo je priam neuveriteľné, po tom, v koľkých škandáloch bola za svoju “kariéru” političky namočená.

Len z tých nedávnych je to Beghazi. Tento škandál sa rozpitváva a Hillary klame a klame. Ďalej spomeniem to, že aj keď sa Hillary tvári ako bojovníčka za práva žien, prijíma štedré dotácie od krajín, ktoré práva žien upierajú. Zároveň jej samotný manžel Bill Clinton bol namočený v sexuálnom škandále počas jeho pôsobenia v Bielom dome.

Hillary bola prichytená pri klamstve nespočetné množstvo krát. Jedno z ďalších je, keď popísala, že počas jej návštevy Bosny a Hercegoviny v roku 1996 bola situácia taká nebezpečná, že ju jej manžel Bill Clinton nemohol sprevádzať. Tvrdila, že počas pristávania na nich strieľali ostreľovači a po pristáti museli prebehnúť do bezpečia. Pravdou je, že pristátie bolo úplne bezpečné a dokonca ju na letisku vítali deti. Dôkazom je nasledujúce video, ktoré poskytla stanica CBS:

Ďalšie klamstvo odhalené, v súvislosti s Benghazi, Hillary tvrdila, že server obsahoval osobnú komunikáciu s jej manželom, čo odporuje s tvrdením jej manžela, ktorý povedal, že v živote poslal len dva emaily.

A ešte perlička na záver, keď sa jej počas vyšetrovania Beghazi opýtali, či vymazala všetky emaily zo serveru – “wiped” (vyčistila, vymazala). Jej odpoveďou bolo arogantne, či ho vyčistila s handričkou alebo s čím? “Wiped with like what… a cloth or something?”.

 

Brexit

Téma, ktorá momentálne rezonuje asi najviac. Na Slovensku sa nenájde ani jedno médium, ktoré by našlo jediný (a akýkoľvek) dôvod, prečo bol Brexit dobrý nápad. Od hnevu, cez frustráciu, po nazývaní Britov rasistami, až po vysmievanie sa. Média už vyskúšali všetko.

Na túto tému si odporúčam pozrieť video Brexit, tam sú tie dôvody popísané lepšie a viac do hĺbky. Hlavným princípom je, že Anglicko odmieta diktát EÚ, ktorý však už prerastá do šikany. Nevolení zástupcovia rozhodujú o každodenných veciach. Každý deň nám v EÚ pribudne nejaká nová legislatíva, obmedzenie, norma. V konečnom dôsledku si to priplatí spotrebiteľ. Každá jedna reštrikcia, ktorú uvalia na výrobky, výrobu, dovoz a podnikateľov sa len premietne do ich nákladov, ktoré zaplatíme my.

EÚ v počiatku nebola zlou myšlienkou. Sloboda, voľný trh, menej vlády. To zneje skvele. Sen sa však rozplynul. Aj sa ešte niekto čuduje, prečo Anglicko chce vystúpiť? EÚ čím viac pohlcuje suverenitu jednotlivých štátov. Väčší prehlasujú menších. Daňový poplatník v Británii zaplatí europrojekty na Slovensku. Aj lavičky v Hnúšti za 8 000€ za kus by bol preplatil, lenže sa na to prišlo a tak im to stopli. Preto to zacvaká mesto zo svojho rozpočtu (rozumej slovenský daňový poplatník).

EÚ rozhadzuje peniaze daňových poplatníkov – ako každý skvelý socialista, a ide im to výborne. Dokonca si platia aj propagandistické spoty v TV. Radšej keby tie peniaze od daňovníkov vôbec nevybrali.

V Anglicku nejde len o imigrantov, a viem, to je presne to, na čo sa masmédia sústredia. Každý, kto hlasoval za Brexit, tak urobil len kvôli imigrantom. Čo nie je pravda. Ľudia už majú dosť diktátu z EÚ, ktorá im bude prikazovať, aké silné vysávače môžu používať, aké žiarovky si môžu kúpiť, na akej hlasitosti môžu počúvať svoj prehrávač v mobile. Sme hádam dospelí ľudia, ktorí sa vedia sami rozhodnúť. Briti nepotrebujú diktát, a už vôbec nie v tom, koho do svojej krajiny vpustia.

Ako som napísala, média sa snažia hlas o Brexite naštrbiť. Hovoria o petícií, ktorú podpísali údajne milióny ľudí. Pravdou je, že 77 000 hlasov už zrušili po tom, čo zistili, že petíciu podpísali hackeri a vystrelili si z médií. Navyše je veľa podpisov pod petíciou od obyvateľov iných krajín, aj úplne mimo EÚ. Nikomu asi napríklad nebolo divné, že 40 000 podpisov prišlo z Vatikánu, aj napriek tomu, že Vatikán má len 800 obyvateľov. O tomto už nie je potrebné informovať. Dôležité je spomenúť len to, že petícia ma milióny podpisov. A opäť pripomenúť, že Briti sú rasisti – dobrej mentálnej masáže nie je nikdy dosť.

Toto je najneobjektívnejší spôsob informovania. Ani neviem, či sa to ešte dá nazvať informovaním. Jediné, čo momentálne média píšu je, že iba rasisti hlasovali za Brexit a potom ľudí strašia. Strašia všade, kde sa dá. Strašia aj Slovákov, ktorí tam pracujú. Podľa môjho názoru, ak by Anglicko EÚ naozaj opustilo (čo sa podľa mňa nestane), ľudia, ktorí tam majú prácu, by tam najskôr mohli zostať. Určite by existovalo nejaké pracovné povolenie pre cudzincov, ktorí už pracujú pre konkrétneho zamestnávateľa. Myslím, že by bolo nemožné, aby Briti vykopli všetkých pracujúcich cudzincov.

Každá krajina, ktorá sa vytrhne spod diktátu EÚ má dve možnosti. Buď sa vytrhla, aby si vybudovala suverenitu a posilnila štát, socializmus a prerozdeľovanie, alebo sa vytrhla, aby vybudovala suverenitu a dala ľuďom väčšie slobody. Kedy už konečne ľudia pochopia, že bohatsvo spoločnosti sa nedá vybudovať prerozdeľovaním? Čím nižšie regulácie a dane sú v krajine a čím viac slobody má, tým bohatšia spoločnosť sa tam tvorí!

Kedže nie som veľmi oboznámená s politickou scénou v UK, neviem presne, aké osobnosti stoja za Brexitom, preto neviem odhadnúť, akým smerom sa chcú Briti vyberať. Asi tým socialistickým. Famózny prepis rozhovoru s Neigelom Farageom, v ktorom hovorí (samozrejme to bolo v médiách zle reprezentované a vytiahnuté z kontextu), že kampaň Brexit nemala použiť štatistiku, že 350 miliónov libier týždenne, ktoré predtým šli do EÚ použijú v zdravotníctve, mi natíska otázku. Prečo tých 350 miliónov od daňovníkov vôbec musia vybrať? Prečo namiesto toho, aby len rozmýšľali kde a ako peniaze prerozdeliť radšej neznížia dane?

Kotleba

Marián Kotleba je jedno veľmi zvláštne stvorenie, ktoré v novodobej slovenskej histórií nemá obdobu. Človek, ktorý sa zviditeľnil už dávnejšie a má nálepku fašistu. On a jeho malá veselá banda prívržencov. Mne však až takí veselí nepripadajú, skôr takí podivíni, stále si predstavím nejakých vyštudovaných učňovkárov, ktorí sa hrdia byť Slovákmi, no gramatika tak troška pokrivkáva.

Slovenské média sa rozhodli Kotlebu úplne ignorovať (Objektivita!!! Presne to, o čom hovorím), čo mu zaručilo pomerne veľké preferencie v posledných voľbách. Namiesto zameriavania sa na fakty sa z médií dočkáme len toho, že je to fašista a fašista. A ešte raz fašista. Média sa mali skôr zamerať na to, že je to pro-rusky orientovaný socialista a práve ten národný socializmus je to, v čom ho mali prirovnať k Hitelovi, nie kvôli jeho názorom na Cigánov a utečencov.

Pred voľbami som si prebehla ten ich slávny volebný program. A čo som zistila? Súhlasím s ním v dvoch veciach – jednoduchšia legálna držba zbraní pre občanov a vystúpenie z EÚ. Hneď po preštudovaní zbytku som skonštatovala – veď to je socialista! Až potom prišiel Sulík a spomenul to vo svojom blogu.

Keď sme ešte pri tej slovenskej politickej scéne, nie je tu jediná strana, ktorú by slovenské média podporovali. Fico, aj napriek tomu, že je socialista a ľavičiar, čo sa samozrejme SMEčku páči, toho nakradol už príliš veľa, a navyše nepodporuje príchod migrantov. Teda aspoň vo svojich výrokoch. Kotlebu som už spomenula. Keď sú SME a ostatné denníky tak za slobodu, ako tvrdia (radšej by som to nazvala pseudosloboda, resp. my rozhodneme, čo je pravda a čo nie), mali by podporovať SaS. No to im nesedí. Pretože Sulík je proti migrantom. Za to na neho v redakcii nenájdu jedno pekné slovo. Takže pre zatiaľ medzi slovenskými stranami svojho favorita nemajú. Možno keby sa Nicholsonová a Poliačik odštiepili z SaS, pretože naozaj nerozumiem, čo tam práve tí dvaja hľadajú.

 

Záver

Média majú obrovskú moc. Kredibilitu im dáva fakt, že si ich vieme kúpiť v tlači, že sú na obrazovkách televízií. A tam by nám vraj nikdy neklamali. Slováci sa mohli poučiť. Raz sme tu už taký režim mali a ten dnešný sa podľa mňa od neho ani nelíši. Každý by si mal podľa mňa sledovať média s určitou dávkou kritiky. Len preto, že sa redakcia denníka SME rozhodla, že budú pomáhať všetkým ľuďom žijúcim v krajinách tretieho sveta a podporia ich cestu za sociálnymi dávkami do Európy a naozaj tu nie je na túto ich pomoc žiaden limit (nie, nevedia odpovedať, že koľko miliónov by naplnilo ich zvrhlé chúťky a pohnútky), neznamená, že je to tá správna vec. Osobne verím v suverenitu krajiny a slobodu občanov. Každú krajinu tvoria ľudia, ktorí zdieľajú určitú kultúru a majú svoje hodnoty. Hodnoty islamského sveta však nie sú kompatibilné s hodnotami západného sveta, kde najdôležitejšie sú individuálne slobody, vrátane slobody slova. Každý štát by mal naslúchať svojim ľuďom a konať podľa ich vôle. Ak si obyvatelia Slovenska neprajú, aby im sem poslali tisíce migrantov, štát by mal zasiahnúť a načúvať jeho obyvateľom. V slobodnej spoločnosti je najdôležitejšie informovať objektívne a nezaujato. Pretože subjektívne si každý môže napísať čo chce na svojom blogu, nie v serióznom spravodajstve.

Zdroje

https://en.wikipedia.org/wiki/Sharia

https://muslimstatistics.wordpress.com/2015/03/19/sweden-77-6-percent-of-all-rapes-in-the-country-committed-by-muslim-males-making-up-2-percent-of-population/

https://en.wikipedia.org/wiki/Demographics_of_Sweden

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Invandrare_utvandrare_Sverige_1850-2007.svg

http://www.frontpagemag.com/point/175434/1-4-swedish-women-will-be-raped-sexual-assaults-daniel-greenfield

https://en.wikipedia.org/wiki/Rape_in_Sweden

http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Asylum_statistics

https://en.wikipedia.org/wiki/LGBT_in_Islam#Homosexuality_laws_in_majority-Muslim_countries

https://en.wikipedia.org/wiki/LGBT_in_Islam#Homosexuality_laws_in_majority-Muslim_countries

http://www.deathpenaltyworldwide.org/country-search-post.cfm?country=saudi+arabia

https://en.wikipedia.org/wiki/Sanctuary_city

https://en.wikipedia.org/wiki/Illegal_immigration_to_the_United_States

http://www.breitbart.com/big-government/2016/03/02/obama-plans-to-bring-thousands-more-syrian-refugees-into-the-u-s/

https://www.washingtonpost.com/news/fact-checker/wp/2016/05/23/recalling-hillary-clintons-claim-of-landing-under-sniper-fire-in-bosnia/

http://nasnovohrad.sme.sk/c/6979764/v-hnusti-nakupili-luxusne-lavicky-za-tisice-eur-unia-ich-nepreplati.html

http://www.telegraph.co.uk/news/2016/06/26/concern-as-online-call-for-second-brexit-vote-gains-more-than-39/

http://www.tvnoviny.sk/domace/1694184_nonsens-v-hnusti-stoji-lavicka-8-tisic-a-plamen-54-tisic.-unia-peniaze-nepreplati

 

 

 

 

 

Ja som robotník, kto je viac?

Pred pár týždňami som si prečítala veľmi pekný blog o agroturizme v Rakúsku. Bloggerka strávila víkend v rodinnom penzióne a porovnala to s možnosťami a stavom agroturizmu a poľnohospodárstva na Slovensku, čo samozrejme rozprúdilo vášnivú debatu o celkovom stave podnikateľského prostredia na Slovensku.

Je pravda, že slovenské podnikateľské prostredie porkrivkáva. Podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska sme sa v rámci svetového hodnotenia umiestnili na 35. mieste. Dôvodov je veľa. Prvým, a najväčším, je vládna regulácia. Rôzne povolenia, poplatky a procesy potrebné na podnikanie sú komplikované a všetko je drahé.

Druhým obrovským faktorom je, že väčšina populácie v produktívnom veku vyrástla alebo bola silne ovplyvnená komunizmom. Komunisti zhabali ľuďom všetko. Zhabali pôdu farmárom, zhabali dielne, zhabali podniky a každý sa stal robotníkom. Ľudia úplne stratili vzťah k súkromnému majetku, k zodpovednosti, k akémukoľvek správnemu vedeniu firmy, ba dokonca stratili vzťah k zodpovednosti za vlastné rozhodnutia vo svojom živote – veď čo, štát sa postará, štát dá.

V 90.-tych rokoch sa tu doslova udial divoký západ. Každý si myslel, že hneď zbohatne. Majetky skončili v rukách ľudí, ktorí o podnikaní nič nevedeli, nevedeli ako s majetkom správne narábať, viesť ho a zveľaďovať ho a ich jediným cieľom bolo rýchlo zbohatnúť. Niektorým sa to podarilo, iní skrachovali. Každý, kto vedie úspešnú firmu vie, že úspech sa dá dosiahnúť len tvrdou a vytrvalou prácou. Presne tak, ako to bolo v bloggerkinom prípade – malá farma/hotel je výsledkom tvrdej práce troch generácií. A poskytuje im dostatok príjmov na to, aby to udržali v prevádzke a postarali sa o seba a svojich najbližších.

Dôsledkom pôsobenia komunizmu a neznalosti niektorých jedincov sa však zo súčasného problému nevyhrabeme. Komunisti premenili ľudí na robotníkov. Všetko bolo údajne “v ich záujme” a nikto ich nebude ničím ohrozovať. Nehrozí, aby si sused kúpil BMW alebo šiel na dovolenku na Maldivy. Všetci všetko rovnako. Bolo jedno, či bol človek slabšie zmýšľajúci alebo génius. Všetci dostanú rovnako. Takéto myslenie zabíja kreativitu, inováciu a bohužiaľ aj celkové bohatstvo spoločnosti ako celku.

Na Slovensku ešte stále pretrváva kultúra robotníkov. Je to lenivosť, ktorej si ľudia privykli. Hlavne tá mentálna. Kopu stredoškolákov, hlavne učňovkárov sa spolieha, že hneď zo školy pôjdu robiť do fabriky ako operátori výroby. Kopa žien v strednom veku sa spolieha, že ak nebudú robiť pokladníčku v Agro Milku, tak pôjdu pracovať do fabriky, rovnako to platí pre mužov, ktorí nechcú nevyhnutne pracovať fyzicky.

Robotníci – a nemyslím tým len tých fabrikových, ale v podstate každý zamestnanec, ktorý zarába minimálku, alebo tesne nad minimálkou – veľakrát volajú po vyšších mzdách. Žiadajú si lepší sociálny štát, pretože to, čo zarábajú vo fabrike, im je málo, a nevystačí im na vyžitie. Stavajú sa do pozície obete kapitalizmu a žiadajú si socializmus prinajmenej. Pretože ostatní, ktorí spoločnosti prinášajú vyššiu pridanú hodnotu, sa vraj s nimi musia podeliť. Pretože oni sú robotníci a kto je viac.

Počas vysokej školy som pracovala vo výrobe, bolo to skor nepravidelné a popri škole som chodila hlavne na nočné dvanástky. Bola to firma, ktorá vyrába plastové uzávery na rôzne potravinárske aj nepotravinárske produkty, napríklad mlieka, pivné súdky, gélové pracie prášky a podobne. Mali sme limity, zvyčajne okolo sedem krabíc, podľa veľkosti a váhy modelu. Práca to bola únavná, dlhá a nudná. Navyše som bola platená cez agentúru, takže časť mojej mzdy si ponechali oni a inak sa do firmy na brigádu dostať nedalo – agentúra si to naozaj dobre vymyslela. Ako bočný príjem popri štúdiu na pokrytie bežných výdavkov to bolo fajn. Čo bolo smutnejšie však bol fakt, že okrem brigádnikov tam pracovalo stále osadentstvo asi dvadsiatich alebo tridsiatich zamestnancov, prevažne ženy. Ženy, ktoré neboli spokojné so svojou prácou. Ženy, ktoré si mysleli, že majú nárok na lepšie mzdy. Ženy, ktoré však bohužiaľ k skutočnému vzdelaniu ani nepričuchli a po nociach rozoberali televízne seriály a celebrity. Ženy, ktoré nemali ani tušenia, že aj keď za noc vyrobili sedemsto kusov uzáverov, ich cena, za ktorú ich predajú výrobcovi gélu na pranie je zrejme pár centov, nehovoriac o tom, že aj materiál, ktorý výrobca  použil ho niečo stál. V konečnom dôsledku si títo robotníci myslia, že ich práca je nenahraditeľná. Že práve oni sú ťahúňmi ekonomiky a vykorisťovateľské podniky sa na nich priživujú. Samozrejme, ani jeden z týchto pracovníkov nemá šajn o chode ekonomiky a ako to všetko funguje. Len závistlivo zazerajú na tých, čo celý deň sedia v kancelárii a “nič nerobia”.

Neviem si predstaviť celý môj život pracovať vo výrobe. Možno ako dočasné alebo núdzové riešenie. No títo ľudia si z toho urobili kariéru a vymáhajú si za to kariérny plat. Takto to však nefunguje. Na to, aby ste zložili dva kúsky dokopy nepotrebujete špeciálne vzdelanie. S prepáčením, ak by som vycvičila opicu, zvládla by to robiť aj ona. No trend momentálne smeruje k automatizácií. Čoraz viac týchto pozícií bude nahradených strojmi, pretože stroje na nesťažujú, stroje neustále robia, stroje si nevyžadujú viac peňazí, pretože sa cítia tak, že si zaslúžia viac. Presne takto ich stoje v budúcnosti vysánkujú.

Úplne identická situácia sa momentálne odohráva v USA. Určitá vrstva obyvateľstva si urobila z práce pre fast-foodové reťazce kariérnu prácu. Pôvodne boli tieto pracovné pozície určené tínedžerom, prípadne študentom alebo mladým, ktorí práve vošli na trh práce a hľadajú úplne prvú pracovnú skúsenosť. Presne tá najmenej vzdelaná vrstva však tieto pozície obsadila a keď zistili, že z minimálnej mzdy rodinu neuživia, spustili obrovskú lavínu v podobe dožadovania sa zákona, ktorý by zvýšil minimálnu mzdu o dvojnásobok! Zo šúčasných 7,25 dolára na hodinu a 15 dolárov na hodinu!!! Samozrejme, USA s ľavicovou socialistickou vládou na čele toto rozhodnutie podporuje. Firmy sa ale už na tento krok chystajú a veľa fast-foodov už zavádza samoobslužné kiosky, teda čiastočnú automatizáciu a elimináciu zamestnania, pretože s tak horibilne vysokou minimálnou mzdou si nebudú môcť zamestnancov v takom počte dovoliť. Nehovoriac o tom, že ak by sa minimálna mzda zvýšila, zvýšia sa náklady pre firmy a zvýši sa prakticky aj všetko ostatné. Pracovníci fast foodu nebudú pri minimálnej mzde 15 dolárov dvojnásobne bohatší. Akurát sa sami vysánkujú z práce.

Človek, ktorý ledva doštudoval strednú školu a celý vzdelávací proces si len povinne odsedel, bohužiaľ nemá žiadnu perspektívu a toto pravidlo funguje nezávisle od krajiny. Ak niekto nemá záujem o vzdelávanie, nedokáže spočítať 2+2, nezaujíma sa o nič, len pivko, cigaretky a jeho prvé kroky po práci vedú rovno do baru, kde po dvoch pohárikoch cítia, že im je svet niečo dlžný, nech sa páči. Dajte výpoveď, začnite podnikať. Vyskúšajte si, aké to je prísť s nápadom, ktorý by sa uchytil, vymyslieť niečo, po čom je na trhu dopyt, prejsť všetkými vládnymi nástrahami, úspešne viesť firmu, zvádzať konkurenčný boj. A potom príde nejaký robotník, ktorý povie, že sa dnes cíti sociálne a podnikatelia a ľudia, ktorí zarávajú viac ako 1500€ mesačne by mali platiť viac do systému, lebo to je priveľa a musí sa podeliť so spoločnosťou. Presne ten istý podnikateľ, ktorý by tie peniaze využil ako kapitál na otvorenie nového podniku, na vytvorenie nového pracovného miesta, možno na zvýšenie platu svojim zamestnancom alebo vytvorenie vlastných úspor. Presne tie štát vezme a dá ich robotníkovi alebo nezamestnanému. Vo forme sociálneho bytu, resp. iných sociálnych dávok alebo sociálneho poistenia.

Je veľmi smutné, ako veľmi málo ľudia vedia o podnikaní. Presne to je problém, čo nie je na Slovensku v poriadku. Každý vidí obraz – podnikateľ = podvodník s BMWčkom. Ľudia sa nechcú vzdelávať. Ľudia nechcú vedieť, ako funguje ekonomika. Ľudí to nezaujíma. Je oveľa jednoduchšie si večer pustiť Farmu, aspoň budú mať o čom na ďalší deň na poobednej hovoriť.

Ako skvelý prípad tohto robotníckeho myslenia uvediem komentáre, ktoré som čítala na Facebooku pri diskusii o tom, či by sme mali mať opäť slovenské koruny alebo ostať pri Eure. V tomto blogu sa nebudem zaoberať skúmaním či áno alebo nie. Len poukázať na to, ako myslí, resp. nemyslí väčšina, a že svojím názorom nedokážu venovať ani minútu myslenia, ich argumenty nedokážu podložiť jediným faktom alebo štatistikou. Je to skôr ako mentálny prd, ktorý naberie podobu facebookového komentu a stavím sa, že keby som sa opýtala, prečo majú tento názor, buď by mi nevedeli odpovedať, alebo by povedali nasledovné: “Keď som išiel na diskotéku a mal som 50 korún, bol som frajer. Dnes mi 2 eurá nevystačia na nič”. Toto sa tuším šírilo po internete aj ako meme a bola to presne robotnícka vrstva, ktorá to zdieľala. 50 korún na diskotéku? Možno tak v roku 1995! Ja som chodila na diskotéky keď boli koruny a môžem vám povedať, že 50 korún by mi kúpilo tak sotva vstupné! Od roku 1995 sa toho na Slovensku už veľa zmenilo. V roku 1995 bola priemerná nominálna mesačná mzda 238 eur, teda 7169 korún. V roku 2014 bola priemerná nominálna mzda 838 eur, teda 25 242 korún, čo je teda riadny rozdiel.

Takže v tomto konkrétnom prípade bola otázka do facebookového pléna: “Chceli by ste naspať slovenské koruny ?” Tu sú najlepšie perličky.

123456789101112

Ja nie som expert na slovenskú gramatiku, aj mne sa občas stane, že pochybím. Mýliť sa je predsa ľudské. No ako môže človek, ktorý absolvoval 12 alebo 13 rokov školskej dochádzky, neovládať svoj vlastný materinský jazyk a gramatiku, je priam neuveriteľné. Toto presne dokazuje, že títo ľudia nerozmýšľaju, nič ich nezaujíma, nemajú záujem o vzdelávanie. Nemyslím len to, ktorým vás prevedie systém verejného školstva. No vzdelávanie sa týmto nekončí. Ľudia sa vzdelávajú po celý život. Len preto, že ukončili školu, neznamená, že už v živote nemusia chytiť knihu do ruky (poniektorí tú knihu nechytili do ruky ani počas školy). Čo je však v niektorý prípadoch veľmi smutná realita.

Pre ľudí s týmto myslením mám len dva odkazy:

  1. Svoj hnev za nízke mzdy adresujte štátu, ktorý je za túto situáciu zodpovedný. Z výplaty si totižto ukrojí polovičku, k tomu vás ešte zaplaví s 20% DPH, a poplatkami, reguláciami a byrokraciou vo všetkom.
  2. Dostať zaplatené môžete len do hodnoty, ktorú vytvoríte. Veľmi rada by som vám dala možnosť si založiť malú spoločnosť, zistiť, ako to všetko funguje, koľko regulácií musíte spĺňať, dane, odvody, potom by som sa vás opýtala, či pri mesačnej tržbe 2000 eur budete môcť vyplatiť svojmu zamestnancovi 800 eur mesačne – pozor, to nie je superhrubá mzda, takže zamestnanec, ktorému vyplatíte 800 v hrubom vás stojí 1081 eur a váš zamestnanec potom dostane na ruku 620 eur. To je už značný rozdiel, čo? Zamestnávateľ za vašu prácu platí 1081 eur, ale vy z toho dostanete iba 620 eur.

Týmto blogom som chcela poukázať na niektoré dôvody, ktoré stoja za tým, kde žijeme, ako si tu žijeme a spoločnosť, ktorú tvarujeme. Ľudia, ktorí si zvolili kariéru robotníka, majú  dve možnosti. Kedže vstúpili do pracovného vzťahu dobrovoľne za podmienok, ktoré im boli dané vopred, môžu pokojne z tohto vzťahu vystúpiť. Druhá možnosť je si zlepšiť vzdelanie – kurzom, štúdiom alebo sebavzdelávaním a pokúsiť sa o kariéru v inej oblasti, alebo si založiť vlastnú spoločnosť. Človek, ktorý si povie, že za 450 eur ani ráno z postele nevstane, radšej ostane doma na sociálke, by nemal dostávať žiadne peniaze vo forme podpory, ktorá bola ukradnutá iným pracujúcim ľuďom.  Úplne najjednoduchšie je však nahúckať tých najjednoduchších ľudí, ktorým toho nebolo “tam hore” veľa nadeleného, a keď majú pocit, že sú vo väčšine, už čoskoro sa môžeme nájsť 30 rokov dozadu, lebo “za komunistov bolo predsa lepšie”.

 

Pokazený notebook a úroveň zákazníckeho servisu malých podnikov

V polke mája sa mi pokazil notebook. Je to Lenovo, ktoré som dostala  na Vianoce v roku 2013. Slúžil mi bez akýchkoľvek problémov. Až nedávno som si všimla, že pánty majú pri otváraní a zatváraní menší problém. Nakoniec sa stalo to, že ráno sa už neotvorili. Pánty zostali zaseknuté asi v polovičke.

Kedže pochádzam z malého mesta, nemáme nejaký extra výber servisov pre notebooky. Otec navrhol, že ma vezme k jeho známemu, ktorý predáva a servisuje notebooky, aj značku Lenovo.

Tak sme tam prišli, bol to štvrtok 12. mája, mali sme so sebou už aj notebook. Pán asi po päťdesiatke, zjavne vo veku môjho otca povedal, že jeho technik práve odišiel a že v piatok nebude v práci, takže by sa na neho pozrel až v pondelok a že mi ho nechce zbytočne zadržiavať cez víkend, že máme skúsiť niekde inde, čo mi prišlo ako férové riešenie.

Presunuli sme sa do predajne elektroniky a domácich spotrebičov. Pôvodne som nechcela, pretože s ich ideológiou nesúhlasím. Po revolúcií si rodina otvorila malé elektro v malom meste, a zjavne sa im darí, pretože momentálne predávajú v podstate väčších priestoroch, ako začali. To je všetko fajn. Problém je s tým, že otec tejto podnikateľskej rodiny ešte v roku 2006 aktívne kandidoval za Komunistickú stranu Slovenska. Koľká irónia…

Keď sme vošli do obchodu, nevideli sme nikoho. Pristúpili sme ku pokladni a zrazu sa spoza nás vynorila pani (matka majiteľov). Videla, čo nesieme a pýta sa, či je notebook v záruke. Vravím, že nie, že potrebujeme opraviť pánty. Na čo na nás spustila:

“To je neuveriteľné, každý sem chodí notebooky opravovať, ale záruku nemá nikto. Ja to neprevezmem, lebo nemôžem.”

Moj otec sa snažil zachrániť situáciu s tým, že som si u nich notebook kúpiť nemohla, lebo som žila v zahraničí a ja som si naozaj hrýzla do jazyka aby som nepovedala, že ho hádam nechcem opraviť zadarmo! Pokiaľ ponúkajú opravu a servis notebookov, tak čo sa sťažuje?

Z jej úst sa valil nezastaviteľný prísun slov s tým, že jej syn nie je momentálne v práci a ona ho neprevezme a ako ich ľudia klamú, že im podstrčia notebooky so skrytou závadou a potom tvrdia, že ich pokazili oni a že ona ho nevezme a nevezme a nevezme. V tomto prísune slov sa moj otec snažil ju zastaviť a opýtať sa, že kedy teda bude v práci jej syn, aby sa na to pozrel, na čo si ona zase mlela svoje, že ona nemôže a nemôže. Na štvrtý krát, keď na ňu konečne zvýšil hlas a opýtal sa, že kedy tam teda bude mu povedala – zajtra ráno po deviatej.

O využití ich služieb  som už ani neuvažovala. Nebudem podprovať niekoho s takýmto prístupom ku zákazníkovi. Rozhodla som sa teda odniesť notebook do servisu, ktorý sme pôvodne navštívili ako prvý.

Vyčkala som do pondelka – 16. 5., kedy som ho odniesla, majiteľ si zapísal moje číslo a povedal, že sa ozve, keď bude hotový. Predpokladala som, že to bude trvať pár dní.

Čakám celý týždeň, neozýva sa nikto. Našťastie mám manželov starší záložný Dell, takže nie som úplne bez počítača, no chýbajú mi moje dokumenty a záložky.

O týždeň v pondelok som sa tam opäť zastavila, aby som zistila, že čo sa vlastne deje. Pán mi povedal, že kedže je to starší model, museli objednať náhradný diel, ktorý nie je hneď k dispozícií, že musím počkať asi do stredy a že to bude stáť asi 50 alebo 60 eur. Tu je moje prvé vytknutie zákazníckeho servisu. Majiteľ má moje číslo, nezavolal mi, že čo sa deje s mojím notebookom, nepovedal mi, že to chvíľku trvať a nekontaktoval ma s tým, či vôbec schvaľujem takúto opravu. Neviem koľko bežne stojí oprava pántov, ale 60 eur nie je malá položka a bolo by dobré, keby sa ma opýtal, či s touto sumou súhlasím! Čo keby som si chcela obvolať nejaké väčšie mesto a popýtať sa, koľko to stojí tam a ako dlho im to bude trvať?

Samozrejme streda prešla, nikto mi nevolal. Do toho sa moja babka dostala do nemocnice, kde aj 25. mája zomrela a my sme mali potom opletačky s pohrebom a osobnými vecami, takže notebook bola tá posledná vec, ktorá ma trápila.

Dala som mu štyri týždne. Bola som tam opäť osobne, opäť mi povedal, že to majú objednané a že tento diel nie je momentálne dostupný, že im mám dať ešte jeden týždeň.

Naozaj vytočená som prišla domov, otvorila som si eBay a našla kopu nových náhradných pántov za 10-15 dolárov. Problém bol v tom, že neviem presne, aký model notebooku mám, tak som tam opäť v pondelok (20. júna) zašla s tým, že si to objednám sama a oni mi to len založila. Pán v predajni mi hovorí – no ale veď my to máme už ako objednané, len to nikde nemajú, tak čo máme robiť s tou objednávkou? No ja neviem, asi zrušiť?! To nie je môj problém, že nejaký diel nie je na sklade, je určitý časový úsek, pri ktorom je to už ako absurdné zadržiavať notebook vyše mesiaca. Kedže mi nevedel povedať číslo môjho modelu, lebo technik ho už má u seba v dielni, zavolal mu a dal mi ho k telefónu. Ja som mu povedala, že si prajem objednávku zrušiť a pánty si objednám sama. Ten povedal, že to je v poriadku, tak sa ho pýtam na číslo modelu, ktoré mi samozrejme nevedel povedať, tak som mu nadiktovala svoju emailovú adresu a poprosila som ho, aby mi to poslal emailom.

Dnes je streda a zatiaľ nič. Keď sa mi včera vybila baterka na mobile, prišiel mi zmeškaný hovor. Je možné, že to bolo od nich, no odvtedy sa neozvali naspäť, takže sa môžem mýliť. Predpokladám, že keď sa mi včera nedovolali, logicky by mi skúsili zavolať neskôr alebo na ďalší deň, teda dnes.

Môj odhad je, že buď mi chceli povedať aké číslo modelu to je, alebo to, že pánty už zázračne došli. Určite sa im nepáči, že by som si to objednala sama a zaplatila za pánty len 10 dolárov.

A tu je presne problém s tým, prečo na Slovensku veľa malých a stredných podnikateľov zlyhá. Úroveň služieb zákazníkom je základným kľúčom k úspechu. Po revolúcií, a aj dnes, si veľa ľudí myslelo, že si otvoria nejakú predajňu, niekoho tam zaplatia, aby tam sedel, prípadne tam sedia majitelia a čakajú na ľudí, ktorí prídu. Základom služieb zákazníkom je sa pozdraviť, slušne postaviť, komunikovať s úsmevom, dať zákazníkovi pocit, že je v jeho zriadení vítaný. Že je o neho postarané. Že im môže doverovať a spoľahnúť sa, že sú pre nich prioritou, čo sa na Slovensku nezdá byť ako súčasťou lokálneho folklóru. Ja viem, že pán sa mi ospravedlnil, že to tak dlho trvá, a že ho to mrzí, no to fakticky nič pre mňa neznamená. Prečo by som sa mala niekedy vrátť a využiť ich službu?

Aké ťažké je zdvihnúť telefón, zavolať, oboznámiť zákazníka so situáciou? Rok a pol som pracovala pre malý rodinný internetový obchod v USA. Stali sa situácie, že sme nechtiac online predali dve rovnaké veci, aj keď sme fyzicky mali len jednu. Chyba sa stala. Ako prvé – zodvihla som telefón, oboznámila zákazníka so situáciou. Navrhla som im tri možnosti. Substitúciu za podobný produkt, počkať určitú dobu, kým nedostaneme náhradu, alebo okamžité vrátenie peňazí. Ak sa rozhodli pre prvé dve možnosti, automaticky sme im dali aj peňažnú zľavu – 5 alebo 10 doláorv, pretože chyba sa stala na našej strane a jednoducho nemôžeme nútiť zákazníka, aby znášal dôsledky našej chyby bez akejkoľvek nápravy. Ak nám to trvalo dlhšie, kým sme danú vec dostali doručenú od dodávateľa, telefonicky alebo emailom sme zákazníka pravidelne informovali o tom, v akom štádiu sa proces nachádza. Takto má vyzerať zákaznícky servis. Takto vyzerá podnik alebo firma, ktorá sa chce udržať na trhu a chce, aby sa jej zákazníci vracal naspäť. Veľa majiteľov si toto ešte stále neuvedomuje, a rovnako aj veľa zákazníkov si neuvedomuje, akú moc má, pretože v slobodnom trhu si možeme vybrať, komu chceme dať svoje peniaze a aký podnik chceme podproiť.

Varovanie: Už čoskoro nás zasiahne kríza horšia ako Veľká depresia

Dnes som sa rozhodla zosumarizovať všetky svoje poznatky, ktoré som zozbierala od minulého roku a rozhodla som sa napísať blog o tom, čo nás nanešťasie čaká a neminie – svetová hospodárska kríza, pri ktorej 2008 bude vyzerať iba ako vtip. Svetová hospodárska kríza, ktorá bude podľa predpovedí väčšia a horšia než Veľká depresia.

Len na úvod by som chcela poznamenať, že ja osobne nemám ekonomické vzdelanie. Počas vysokej školy som absolvovala základnú mikro a makrokonómiu, no tieto predmety boli pre mňa v tom čase úplne vytrhnuté z reality a tak všeobecné, že mi to nedávalo zmysel, a úprimne, ani ma to nezaujímalo. Až keď som sa dostala do reálneho života, začala pracovať, zaujímať sa o svoje okolie, veci mi začali dávať zmysel. Svoje informácie čerpám od renomovaných ekonómov, ich pravidelných internetových relácií, zo záznamov na Youtube a faktických grafov a štatistík, ktoré pravidelne vychádzajú a sú voľne dostupné (na konci blogu zahrniem linky, no pokojne si to možete vygoogliť a ak máte pocit, že sa v niečom mýlim, prosím pridajte koment alebo oponujte).

Kríza sa už začala, len o tom mainstreamové média ešte nepíšu. Občas niečo zachytím na radare, že sa kde-tu nejaký ekonóm alebo odborník o niečom náznakom zmiení alebo sa niečo dostane vonku, ale človek musí vidieť väčší obraz, aby mu to dávalo zmysel. Prečo píšem mainstreamové média? Sú to presne tie, ktoré majú agendu predpísanú ako CTRL+C a CTRL+V. Všetky ich správy pochádzajú z pár zdrojov – AP a Reuters. Všetky manipulujú verejnú mienku (“utečenci” a napríklad ich kriminalita, ktorá sa zámerne zamlčiava), prezentujú rovnaké názory a vzájomne sa podporujú. A všetky majú spoločné aj to, že svoj zdroj a názory čerpajú z mainstreamových amerických médií, v ktorých sa slovo “kríza” alebo “slabá ekonomika” neskloňujú ani náznakom.

Ale poďme pekne poporiadku. Všetko sa to začalo v roku 2008 – celá bublina v realitnom sektore, ktorá praskla a americká, európska a svetová ekonomika začala padať ako domček z karát. Ekonomika už vtedy začala ukazovať červené čísla a boli tam určité indikátory, ktoré jasne signalizovali, že niekde je problém. Moj najobľúbenejší ekonóm – Peter Schiff túto krízu predpovedal pred tým, než sa oficiálne začala. Čo sa mu však dostalo však bol len výsmech od mainstreamových médií ako CNN alebo MSNBC. FED a všetci títo pseudoekonómovia tvrdili, že oni “nič nevideli”. A prišlo to. Bublina praskla. Banky skrachovali. Americká centrálna banka (FED) začala veselo tlačiť peniaze, znižovali sa úrokové miery, robili sa bailouty bánk, aby náhodou neboli banky tie, ktoré svojimi rizikovými rozhodnutiami v podobe zlých pôžičok (subprime loans) niečo nestratili. Všetko to zatiahli daňoví poplatníci. Kto nevie, čo je subprime loan, pozrite si film The Big Short, ktorý jednoducho a pútavo prostredníctvom Margot Robbie vysvetlil: SUBPRIME=SHIT.

Vláda začala liať peniaze do rôznych podporných projektov a “stimulovala” ekonomiku. Pozrite si skvelý dokument na Youtube, ktorý sa volá Overdose – The next financial crises, tam je veľmi dobre a jasne vysvetlené, čo sa vlastne v roku 2008 stalo. Z dokumentu vytiahnem niekoľko absurdých príkladov, kde sa tieto skvelé stimuly uplatnili: 1. mesto blízko hranice s Kanadou dostalo 600 000 dolárov na to, aby bojovalo s problémom s bezdomovcami, aj keď samotný starosta uznal, že to problémom v ich meste nie je, 2. Rodeo Drive – nákupná mekka všetkých boháčov v LA, kde v rámci stimulov opravili cestu za 1 milión dolárov, 3. letisko v malom meste v Pennsylvánií, ktoré má tri lety denne dostalo 800 000 dolárov na to, aby si nanovo vyasfaltovali záložnú runway, aj napriek tomu, že tá pôvodná bola v bezpečnom stave.

Presne takto rozhádzal Obama bilióny dolárov. Štátny dlh USA je momentálne vyše 19 BILIÓNOV dolárov. Keď Obama nastúpil na post prezidenta, tento dlh bol asi 10 biliónov. K dnešnému dňu je tento dlh vyšší o takmer 100% a za dva prezidentské obdobia nabalil dlh väčší dlh ako všetci prezidenti pred ním, vrátane G. Busha.

Kde sa stala chyba? Základná chyba sa stala, keď sa zrušil zlatý štandard, teda svetové meny prestali byť kryté fyzickým zlatom a striebrom. Tým sa vytvorili “fiat money”, teda fejky, bezcenné papieriky, peniaze z hry Monopoly. Centrálne banky majú plnú kontrolu nad ich tlačením a čím viac ich vytlačia, tým menšiu hodnotu majú, pretože ich nič nekryje.

Čo sa vlastne momentálne deje? Americká ekonomika, ale aj európska a napríklad aj japonská kolabujú. Jedným z näjvačších dôvodov, prečo o tomto americké média nehovoria je fakt, že sa blížia prezidentské voľby a kedže takmer všetky masmédia sú v USA ľavicové a podporujú Hilary Clinton, teda demokratickú kandidátku, ak chcú byť demokrati opäť zvolení, nemôžu verejne priznať, že Obama to jednoducho za osem rokov posral a ekonomika je v ťahu. FED a americká vláda sa momentálne snažia urobiť všetko preto, aby ekonomiku udržali pri živote, teda americká ekonomika je teraz obrazne povedané napojená na prístroje, ktoré za ňu dýchajú, ale koniec sa neúprosne blíži.

Problém je taký obrovský, že ani neviem, kde začať. Burza s cennými papiermi začala kolabovať už minulý rok v septembri, no všetko sa časom stabilizovalo a všetci si vydýchli, aj napriek tomu, že sa z burzy vytratilo 11 triliónov dolárov.

Nikto ani len netuší, aká je momentálne nezamestnanosť v USA. Podľa oficiálnych štatistík je to 4,7%, čo je absolútny nezmysel, je to vládou manipulované číslo. Už len kvôli tomu, že metodikou, ktorá sa počíta považuje pracovníkov zamestnaných na čiastočný úväzok za plne zamestnaných. Ako zamestnaného vás započítajú aj ak ste robili za určité obdobie len pár hodín, i keď inak vôbec nepracujete. Takisto zo štatistík vyradili všetkých tých, ktorí sú nezamestnaní a prácu si nehľadajú. Skutočná miera nezamenstanosti je však podstatne väčšia, reálne by som to odhadla na asi 20% až 23%, čo je takmer štvrtina obyvateľstva. Podľa grafu pomeru obyvateľov nad 16 rokov a zamestnanosti je nezamestnaných 40%, no v tomto grafe sú zahrnutí aj študenti, ktorí ešte stále študujú na strednej a vysokej škole a popri tom nepracujú, a takisto dôchodcovia, takže realisticky po odpočítaní tejto časti populácie je nezamestnanosť naozaj vysoká a nekorenšponduje s oficiálnym číslom.

kbgeg

Ďalším dôkazom padajúcej ekonomiky je počet novovytvorených pracovných miest, a pozor, posledné čísla mi doslova vyrazili dych! Za mesiac máj 2016 sa predpokladalo, že bude vytvorených 162 000  pracovných miest. V skutočnosti ich však bolo v máji vytvorených iba 38 000!

To už musí byť náznakom, že niečo niekde nie je v poriadku. Retail, teda maloobchod, má obrovské problémy. Retail zamestnáva veľa ľudí, a práve v tejto oblasti sa hlásia problémy. Kúpyschopnosť obyvateľov je výrazne nižšia, obchody hlásia nižšie zárobky a mnohé svoje predajne zatvárajú. V roku 2016 plánujú zatvoriť nasledujúce siete predajcov:

McDonald’s – 500 reštaurácií, Office Depot / Office Max – 400 predajní, Hancock Fabrics – 250 predajní, Barnes and Noble – 223 predajní (do roku  2023), Children’s Place – 200 predajní (do roku 2017), Wallgreens – 200 predajní (do roku 2017), Aeropostale – 175 predajní (počas nasledujúcich niekoľko rokov), Walmart – 154 predajní, American Eagle Outfitters – 150 predajní, Finish line – 150 predajní, ports authority – 140 – skrachovali úplne, Chico’s – 120 predajní (do roku 2017), Pier One – 100 predajní, Kmart – 80 predajní, Ovation Brand Restaurant – 74 reštaurácií, Gold Galaxy – 50 predajní, Staples – 50 predajní, Sports Chalet – 47 predajní, Joyce Leslie – 42 predajní, Macy’s – 35 predajní a ešte niekoľko ďalších reťazcov.

Ako môžete vidieť z čísel, zatvorených bude veľmi veľa prevádzok. Jeden McDonald’s nezamestnáva neuveriteľné množstvo ľudí, no veľké reťazce ako Walmart, Kmart, Sears, Macy’s sú na trhu giganti a spolu s ich prevádzkami bude prepustených veľa ľudí, čiže nezamestnanosť pôjde hore, aj keď možno nie v oficiálnych štatistikách.

Čísla zárobkov retailu klesajú. Ľudia nemajú peniaze na to, aby si kúpili nové jarné alebo letné veci, radšej donosia tie z minulej sezóny. Obamacare tiež nepomohla. Z reálneho života viem, že každý, kto mal zdravotné poistenie, ceny ich poistenia vzrástli smerom nahor. Z osobnej skúsenosti možem napísať, že moja svokra, ktorá mala premium plan a platila za neho 360 dolárov mesačne teraz platí 490 dolárov a poisťovne hlásia, že cena sa bude ešte zvyšovať. Aby toho nebolo málo, výška tzv. deductible je vyššia, teda je to suma zákroku, pri ktorom to bude hradené z vášho poistenia. To znamená, že ak idete na obyčajné vyšetrenie a zaplatíte 200 dolárov, vaše poistenie to nekryje. No a ak aj máte poistenie a máte zákrok hradený z vašej poistky, ešte stále je tam časť tejto sumy, ktorú si musíte uhradiť sami (napríklad 80% poisťovňa, 20% z vášho vrecka). Aby ste vedeli komu presne tento socializovaný systém pomáha, raz som našla článok o tom, ako štvorročnému dieťaťu počas zákroku u zubára odumrel mozog. Zubár jej totižto z verejného poistenia opravoval mliečne zuby. Tie, ktoré boli extrémne prehnité vytrhol a na tie, ktoré sa dali opraviť, jej dal korunky. Počuli ste už niekedy o tom, aby sa štvorročnému dieťaťu dávali korunky na mliečne zuby? Ja ešte nie. Keď som ja potrebovala urobiť výplň koreňových kanálikov a korunku, jeden z tých lacnejších zubárov mi to vypočítal na 2000 dolárov. Za jeden zub! Pre týchto zubárov je to skvelý kšeft hradený zo socializovaného zdravotníctva, tak prečo nie?

Ďalším znakom, že veci nie sú úplne v poriadku, je cena zlata a striebra. Už roky je známe, že ceny zlata a striebra sú manipulované smerom nadol. Zlato a striebro si konštantne držia hodnotu a sú skvelé ako úspory, ktoré sa neznehodnotia (preto sme kedysi mali zlatý štandard). Mena môže klesnú, môže nastať inflácia alebo hyperinflácia, ktorá totálne zdevastuje akékoľvek peňažné úspory, no zlato a striebro si hodnotu uchovávajú. Veľa krajín východného sveta – Čína, India, Blízky východ, dokonca aj Rusko považujú zlato za niečo hodnotné. Naopak u nás sa zlatom a striebrom pohŕda. Keď sa konrgesman Ron Paul opýtal ex-prezidenta FEDu Bernankeho, prečo keď je zlato a striebro zanedbateľné a bezpredmentné, vlastní FED toľko zlata? Jeho odpoveď bola, že je to kvôli “tradícii”. Deutche bank bola už niekoľko krát obvinená z manipulácie cien zlata, zaplatili si svoju smiešnu pokutu a robia to aj naďalej. No zlato a striebro si razia svoju cestu napred. Dôkazom je aj to, že aj bilionár ako Geoge Soros sa pred pár týždňami zbavil 37% svojich cenných papierov a vo veľkom skupuje zlato, rovnako robia aj krajiny ako Čína a Rusko. Ako ďalší príklad môžem uviesť Bitcoin. Či ho milujete, nenávidíte alebo mu vôbec nerozumiete (ako ja), jeho hodnota bola ešte pred pár týždňami cez 400 dolárov za bitcoin, dnes je to vyše 700 dolárov. Možno niektorí vidia možnosť uchovania hodnôt v kryptomenách.

Dôvodom je, že ak dolár skolabuje, čo je takmer nevyvrátiteľné, keď si všetci tí, ktorí vlastnia americký dlh uvedomia, že USA nebude nikdy schopné tento dlh splatiť – čo priznal aj Trump, no potom svoje vyhlásenie mierne opravil, nastane scénár, že FED začne tlačiť peniaze a je možnosť, že sa pozeráme na ameirckú verziu venezuelského scenáru – teda inflácia, ktorá prerastie až do hyperinflácie.

Banky sa samozrejme nepoučili, veď – prečo aj, 2008 je späť aj s ich subprime pôžičkami. Banky ako Wells Fargo a Bank of America ohlásili, že opať začnú vydávať subprime požičky. Pripomínam, že subprime = shit. Banky ohlásili, že začnú dávať pôžičky aj tým, ktorých kreditné skóre nie je také dobré, teda je vysoké riziko, že nebudú schopní ich splácať. Na požičku na dom vám potom stačí mať 3% down payment, teda zložiť 3% z celkovej hodnoty z vlastný prostriedkov. Teda nezáleží na tom, či zložíte 3% alebo 30%, úrok budete mať rovnaký – 3,75%. No ak zložíte 3% a zároveň absolvujete vládny kurz zameraný na manažovanie financií, skresajú vám výšku úroku o osminu percenta, teda inými slovami, ak ste majtený a solventný, budete potrestaný vyššou úrokovou mierou.

Toto však ešte nie je koniec, banky posunuli aj ich nároky na príjem. Ak máte “zlý kredit”, alebo problém demonštrovať akýkoľvek kredit, banky sú ochotné akceptovať doklady aj z “netradičných zdrojov”. Kedže banky sú zúfalé a ľudia si nozaj nemôžu dovoliť brať pôžičky, opäť to demoštruje fakt, že dopyt po týchto subprimoch je extrémne vysoký, a že americká stredná trieda naozaj vymrela.

Aby toho nebolo málo, americká vláda je toho plnou súčasťou. Federal housing agencies, teda federálne agentúry, ktoré zastrešujú bývanie – Fannie Mae a Freddie Mac tieto pôžičky potom od bánk odkúpia. Banky dostanú zaplatené svoje percento. Kto ešte stále nerozumie, skúsim polopatisticky. Banka poskytne a vyplatí vysoko rizikový úver. No banka za toto riziko neručí, pretože svoj úver predá vláde a na predaji zarobí určité percento. Potom za tento úver, ktorý je vysoko rizikový, ručí vláda a v konečnom dôsledku (kedže vláda peniaze nevytvára, ale vyberá ich od daňových poplatníkov pod hrozbou basy) za tieto požičky ručí daňový poplatník. Nie ten, kto si tento úver zobral. Nie banka. Nie vláda. Bežný pracujúci občan, ktorý platí dane.

Možno si teraz hovoríte, že keď sme to rozchodili v roku 2008, rozchodíme to znova. Vláda otvorí Top secret šuflík a vytiahne odtiaľ zázračný plán, ktorý to všetko opraví. Bohužial FED a americká vláda sú už na pokraji svojich možností. Nie je šanca, aby 19 biliónový dlh splatili. Ekonomike už nebude pomoci. FED už nemôže viac znížiť úrokové sadzby, ktoré sú momentálne medzi 0,25% – 0,5%. Janet Yellen by ich chcela zvýšiť o 0,25%, no má zviazané ruky. Okrem bubliny na trhu s realitami je však aj milión ďalších bublín, ktoré prasknú naraz. Študentské požičky, ktoré nie sú spromovaní študenti bez práce schopní splácať a ručí za nich vláda, bublina na burze, atď, atď, atď. Najväčšou chybou bolo, že v roku 2008 sa trh neskorigoval. Prostredníctvom toľkých opatrení a stimulov ani nemohol. Jednoducho, ak niekto niečo robí s veľkým rizikom, je šanca, že o všetko príde. To sa stalo v roku 2008, no vláda tomu chcela zabrániť, preto korekcia nenastala a dôsledky toho pocítime teraz, v kríze, ktorá bude podstatne horšia. Politici sú vo svojich pozíciach dočasne. A nikto nechce robiť nepopulárne rozhodnutia. Žiaden politik nepovie, že teraz si musia niektorí ľudia utiahnúť opasky alebo prevziať zodpovednosť za svoje zlé rozhodnutia. Pretože potom by ich nikto nevolil! Ako by napríklad volili štátni zamestnanci, ak by jeden z kandidátov tvrdil, že štátny aparát je príliš veľký a bude potrebné ho skresať, teda prepúšťať? Som si istá, že tento kandidát by podporu od štátnych zamestnacov nemal. Nikto nemá rád nepopulárne rozhodnutia, no aby sme si zachovali prosperitu, sú nevyhnutné. Inak skončíme ako Venezuela, kde boli všetky rozhodnutia len tie “populárne”.

No a teraz troška hypoteticky, hlavne z diania vo svete. Je možné, že USA začne vojnu. USA rapídne zvyšuje počet základní vo svete, zbrojí sa, má lode, ktoré provokujú pri ruských hraniciach, lode, ktoré provokujú Čínu v Juhočínskom mori. Veci sa dejú v Sýrii, v Afganistane, v Lýbii. Množstvo vojenských cvičení. Trump tejto celej situácií veľmi nepomáha, lebo ani republikáni, ani demokrati sa nevedia zmieriť s tým, že by oficiálne vyhral a snažia sa ho akokoľvek zdiskreditovať. To, že vyhrá, je podľa mňa viac než pravdepodobné. Preto je ešte šanca, že ak by sa USA dostalo do obrovského vojnového konfliktu pred voľbami, Obama by mohol na jeseň zvolať mimoriadny režim a zrušiť voľby. Či je to možné? Dnes by ma neprekvapilo už nič. Či je to pravdepodobné? Kto vie, no je to jedna z posledných možností. Navyše, americký senát podozrivo rýchlo schválil zákon, podľa ktorého v prípade vojny nebude povinnosťou nastúpiť len pre mužov, ale narukovať by povinne museli aj ženy.

Možno sa mnohí pýtate, prečo by vás to muselo zaujímať, čo sa deje v Amerike, že je to ich vlastný problém. Nie je to tak celkom pravda. Ešte si pamätám, ako nás zasiahol rok 2008. Produkcia áut sa prepadla, kedže sme krajina silne orientovaná na automobilový priemysel, ovplyvnilo to aj nás. Navyše globálna ekonomika je tak poprepájaná, že ak padne americký dolár, ovplyvní to celú globálnu ekonomiku, vrátane tej európskej aj slovenskej. Ekonómovia predpovedajú, že tentokrát bude kríza horšia ako Veľká depresia.

Nikto nevie presne, čo sa stane a ani v akom časovom období. Nikto vám nepovie presný dátum, ale veľa ekonómov naznačuje, že kríza je už tu. Veľa Američanov – hlavne pri takej veľkej nezamestnanosti – je na sociálnych dávkách a sú na nich doslova závislí. Ak by sa len čiste teoreticky táto situácia narušila a vláda by nebola schopná ich vyplácať, krajina by zažila masové protesty. Skúste sa pozrieť na to, čo sa udialo v Baltimore po smrti Freddieho Greya v apríli 2015. Informácie mám z prvej ruky, bola som totiž priamo tam. Protesty boli doslova kilometer vzdušnou čiarou od nášho domu. Nie je to žiadna sranda. Viete kto tieto protesty začal? Boli to tínedžeri zo stredných škol, ktorí sa stretli po vyučovaní a začali plienieť všetko, čo im stálo v ceste. Že nejaký Freddie Grey. Pche! Ak by som protestovala za to, že niekoho policajti zabili, nepotrebujem sa k tomu vlámať do obchodov, aby som si uchmatla niekoľko krabíc tenisiek Nike, vyrabovať obchod a potom ho podpáliť alebo hádzať objekty do sklenených vytrín, za ktorými sedia nevinní ľudia. Ak toto spustilo lavínu devastácie, predstavte si, čo sa stane, ak im dôjdu peniaze na ich EBT kartách.

Ako sa pripraviť na nadchádzajúcu krízu nechám už na vás. Experti odporúčajú držať ruky prečo od dolára a všetkých monopolových peňazí. Kúpiť si fyzické zlato a striebro a aspoň nejako si uchrániť svoje úspory. Nikto nevie, čo a ako bude prebiehať. Možno to bude drsné v Amerike a možno to bude pokojné v Európe. No ak by skolaboval celý globálny systém, v Európe sa momentálne nachádza veľa ľudí, ktorí odtiaľto nepochádzajú, nemajú našu mentalitu a sú zavislí na švédskych, bristkých, francúzskych a nemeckých sociálnych dávkach. Mám pocit, že oni by tiež pokojní nezostali.

Som si istá, že v niektorých sa teraz zdvihne obrovská vlna nenávisti voči USA. Nenáviďme všetko americké… Jediné, čo je nenávidieť, a kto je zodpovedný za to, čo sa deje, sú tí, ktorí majú vplyv. Skorumpovaná americká vláda, skorumpovaní bankári a skorumpované elity. Nie je to vina ľudí, pretože tí nemajú absolútne žiadnu moc. De facto, väčšina Američanov netuší, čo sa deje a vy, po prečítaní tohto blogu máte viac vedomostí o tom, čo sa blíži, než priemerný Američan. Ľudia sú príliš zamestnaní sledovaním futbalu a pouličnými bitkami medzi Angličanmi a Rusmi, než aby venovali pozornsť tomu, čo sa deje okolo nich a nevyhnutne ovplyvní ich život. A pre tých, ktorí sa budú oháňať zlyhaním kapitalizmu a voľného trhu, prosím naštudujte si základné definície a fungovanie kapitalizmu a voľného trhu. Potom zistíte, že to, čo tu na Západe máme, nemá s kapitalizmom a voľným trhom spoločné už nič. Potom sa pozrite do histórie na to, ako prosperovali krajiny, ktoré implementovali zásady voľného trhu.

Ameriku milujem, môj manžel je Američan, v Amerike mám svoju rodinu a síce momentálne bývame na Slovensku,  Amerika mi chýba. Nemôžem sa však rozdvojiť a byť na dvoch miestach naraz. Hodnoty, na ktorých boli Spojené štáty založené, sú mi veľmi blízke. No tá slobodná krajina s malou vládou a vysokou prosperitou je už dávno preč. Veci sa musia zmeniť a možno táto najbližšia kríza donúti ľudí, aby si to uvedomili a žiadali si zmenu. Rovnako to platí aj pre nás a byrokratickú socialistickú Európsku Úniu.

Sources:

http://www.bls.gov/news.release/empsit.nr0.htm

http://www.usdebtclock.org/

Since Obama Took Office, the Federal Debt Has Increased by Almost 70 Percent

http://retailindustry.about.com/od/USRetailStoreClosingInfoFAQs/fl/US-2016-Store-Closings-All-Retail-Chain-Store-Locations-To-Be-Closed_2.htm

http://www.cnbc.com/2016/06/03/us-nonfarm-payrolls-may-2016.html

http://davidstockmanscontracorner.com/72140/

Donald Trump is right: America’s real unemployment rate is 40%

http://retailindustry.about.com/od/USRetailStoreClosingInfoFAQs/fl/US-2016-Store-Closings-All-Retail-Chain-Store-Locations-To-Be-Closed_2.htm

http://www.dailymail.co.uk/news/article-3487580/Four-year-old-girl-left-severely-brain-damaged-trip-DENTIST.html

Billionaire George Soros Dumps 37% of Stocks To “Buy Up Massive Amounts of Gold” But Why?

http://useconomy.about.com/od/criticalssues/tp/Current_Fed_Interest_Rates.htm

http://edition.cnn.com/2016/06/15/politics/senate-approves-women-draft/

https://www.sovereignman.com/

https://www.youtube.com/channel/UCIjuLiLHdFxYtFmWlbTGQRQ

https://www.youtube.com/channel/UCKNT8BDOkXegtCD9OghepWA

 

 

 

Ako si užiť Ameriku – Guide pre tých, ktorí sú tento rok na Summer WAT v USA

Dnešný blog bude trocha mimo mojich bežných tém, ktorým sa zvyčajne venujem, ale kedže aj ja som len človek, rozhodla som sa sem zaradiť aj kategóriu “Zo života”, kde budem pridávať moje osobné skúsenosti a zážitky.

Kedže letná sezóna sa už rozbieha, každoročne  sa opakuje rovnaký scenár. Veľa študentov vysokých škol sa odhodlá ísť na leto so USA v rámci programu Summer Work and Travel. Kto nevie o čo sa jedná, je to pracovný a cestovateľský program, v rámci ktorého je študentom udelené pracovné vízum, s ktorým môžu v lete legálne pracovať a cestovať v rámci USA.

Sama som sa tohto programu zúčastnila, je tomu síce už 5 rokov, no veľa sa toho hádam za ten čas nezmenilo. Každoročne však počas tohto obdobia na blogoch nachádzam množstvo príspevkov od študentov, ktorí sa s nami delia o ich zážitky, pocity a dojmy. Rada by som prispela, spolu aj s nejakými komentármi a postrehmi, možno radami a trikmi, ktoré by som bola rada, ak by mne niekto posunul pred mojou cestou, pretože veľa krát nachádzam nie celkom presné informácie a veľké sklamanie.

V roku 2011 som sa spolu s kamoškou Monikou rozhodla ísť na leto do USA. Tento scenár sme začali rozoberať už v decembri. Osobne som chcela ísť prostredníctvom agentúry a začala som si prezerať prvé pozície, ktoré malo CKM na svojej stránke. Kedže predchádzajúce leto sme strávili v Grécku, kde sme získali skúsenosti v hoteli ako housekeeping, sledovali sme tieto ponuky, rozmýšľali sme nad destináciou kam by sme chceli ísť. Moja predstava bola nejaké menšie mestečko, niečo pokojnejšie, až pokým Monika neprišla s tým, že jeden chalan, ktorého pozná (pozdravujem Borisa) toto vybavuje a je o trochu lacnejší ako agentúra a vie nás dostať do Ocean City v Marylande.

Do New Yorku sme prileteli 16.6. kde nás mala vyzdvihnúť nejaká dodávka, ktorú nám vybavil Boris a za odvoz sme už vopred zaplatili. Čakali sme niekoho s naším menom, no nikto neprichádzal, tak sme začali panikáriť. Po asi dvoch hodinách prišla dodávka plná Ukrajincov a Maďarov, do ktorej sme sa ledva vošli a šli sme do Ocean City, kde sme dorazili o niekoľko hodín.

Zastali sme pred domom, ktorý tvorili štyri obytné jednotky. Z pravého horného apartmánu sa ozývala hudba, chalani popíjali pivko. Dorazili sme do nášho apartmánu na prízemí, kde sme mali byť umiestnení po dvoch alebo troch na izbu. Namiesto toho nás bolo 6 – ja, Monika a ešte štyria chalani. V druhej izbe to bolo rovnaké, no šesť dievčat, takže v jednom apartmáne s dvoma kúpelňami a jednou kuchyňou/obývačkou nás bolo 12 a neskôr sme ešte nabrali jedného člena, ktorého si chalani pozvali na poslednú chvíľu a ubytovali ho na celé leto u nás v kuchyni. Kedže ráno vstával o piatej do práce, naša kuchyňa/obávačka a centrum života vyhasla, pretože očakával, že všetci pôjdeme do postele vtedy, keď aj on. Ostatné apartmány na tom boli rovnako, takže v jednom dome nás bolo 50 a všetci sme boli Slováci.

Na ďalší deň po prílete sme sa boli zaregistrovať v hoteli, kde nám Boris dohodil prácu – Clarion Hotel. Bolo to trochu od ruky, lebo náš dom bol na 28th street a Clarion bol niekde okolo 110th. Ocean City sa nachádza na polostrove a tiahne sa niekoľko kilometrov, takže do práce sa dalo dostať len autobusom.

V práci prebehlo všetko fajn, mali sme viac šťastia, pretože niektorí, ktorí tiež prišli cez Borisa hovorili, že prácu nemajú. Vtedy musel zasiahnúť Tony – statný holohlavý správca týchto domov, ktorý bol dobrý kamoš s Borisom (a som si istá, že takto to majú dohodnuté každý rok), že im prácu postupne našiel v rôznch zariadeniach (hoteloch a reštikách).

Finančne boli moje náklady na cestu, ktoré som musela investovať asi 2000 eur – bol to poplatok za sprostredkovanie práce, víza, spiatočné letenky, odvoz z letiska a nájom za prvý mesiac. Mzdu v Clarione sme mali $7.75/hodinu, čo pri mojich výpočtoch sotva pokrylo náklady, no Monika ma neustále upokojovala, že to bude v poriadku, že Američania dávajú sprepitné, hlavne v hoteloch, čo však nebola tak celkom pravda, pretože síce sme pracovali v hoteli, no v časti Condo – timeshare, čo nie sú klasické hotelové izby, ale apartmány a ľudia platia ročné poplatky za to, aby si ich mohli v určitom termíne prenajať a housekeeping nedostávajú denne ako na hoteli. Tipsy nám navyše stále chýbali a ako sa neslôr vykľulo, najčastejšie končili v rukách tých, ktorých vôbec nemali – našej černošskej supervízorky, prípadne housmanov, ktorí boli príliš ochotní a rýchli, aby sa dostali do každej izby pred nami a zvliekli posteľné prádlo.

Keď som dostala svoju prvú výplatnú pásku, tak som skoro odpadla. Domov nás posielali skoro, lebo “the season is slow this year” a ja som vedela, že takýmto tempom nevyrobím ani na náklady. Začala som teda obchádzať celé Ocean City, podnik za podnikom, no good luck niečo nájsť v meste, kde je viac pracujúcih študentov, ktorí sú zrejme momentálne v rovnakej situácii ako ja, než domácich obyvateľov. Odvšadiaľ ma vypoklonkovali a druhý job sa mi podarilo nájsť až v druhej polovici júla – v klasickom obchode s tričkami a suvenírmi na Boardwalku, takže moj pracovný deň trval od 9 am do 2 am.

Čo ma dosť sklamalo bol fakt, koľko Slovákov sa im podarí každoročne do Ocean City poslať. Okrem Borisa totižto prácu v OC mali v ponuke aj iné agentúry. Tak sa stalo, že slovenčinu som počula na dome, v autobuse, v práci, na Boardwalku, dokonca aj v uličkách medzi konzervami v Dollar Tree. Všade, kde sme sa pohli, boli Slováci – na dome na 6th street bola vyvesená slovenská vlajka. Z toho čo sme vedeli, bývali Slováci na 6th st, 14th st, 28th st (to sme boli my) a 32nd st. Potom boli aj nejakí vo West Ocean city, teda za mostom, ale o tých sme veľa nevedeli. V určitých momentoch to prerástlo až do absutnosti, keď som na jednej párty nadviazala rozhovor so slečnou, ktorá bola spolužiačka mojho bratranca v Bystrici, alebo babu, ktorá bola bývala mojho bývalého a hovorila, že ma s ňou neustále porovnával. Holt, to je Amerika.

Asi po mesiaci som došla do depresívneho štádia. Ameriku som si neužívala, medzi touto komunitou sa veľa ohováralo. Každý vedel kto, s kým, kde a ako, navyše som mala dosť vlastných problémov. Hlavným mottom bolo nemíňať veľa peňazí, aby som sa s niečím aj vrátila domov. Toto je myslím zlomový bod, v ktorom nastáva problém, že slovenskí študenti získajú veľmi skreslený pohľa na život v USA a ich osobnú skúsenosť.

Z pohľadu študenta zneje $7.25-$8.50 na hodinu ako super mzda, povedzme si pravdu, koľko platí brigáda na Slovensku? 2,50/hodinu? V skutočnosti však zarábate minimálku. Na to, aby ste mohli robiť aspoň niečo a ešte k tomu ušetriť, potrebujete ideálne mzdu $11.00+tips.

Veľa študentov v rámci šetrenia dokonca chodili do rôznych kostolov, kde niekoľko krát do týždňa vyvárali študentom večere a rozdávali balíčky s praktickými vecami ako zubná pasta, hrebeň alebo deodorant. Na toto som sa nechala nahovoriť len pár krát, kým som si uvedomila, že na to naozaj odkázaná nie som. Napriek tomu tam bol stále obrovský nátresk, nielen Slovákov, no aj cudzincov z iných krajín, hlavne východnej Európy, Grécka, Turecka a iných krajín, ktorí sa prišli mierne “priživiť” na lokálnej pohostinnej a priateľskej komunite.

Keď sme si boli vyzdvihnú Social Security Card, ktorú sme museli íst vybavovať asi 45 minút od OC do Salisbury, opäť to bola dodávka plná študentov a podarilo sa nám natrafiť na chalana, ktorý bol od nás výrazne starší, tvrdil, že je tiež študent, a pochádzal z Jordánska. Celou cestou sa nesmierne zaujímal o Moniku a hovoril nám, že keď sa vydáte v Jordánsku, ženích vás vyváži zlatom. Potom sa mu nejako podarilo nájsť Moniku na Facebooku, kde jej posielal zvláštne správy a ona s ním prestala komunikovať, aj keď ho občas zazrela v autobuse.

Jej druhý pokus v zbližovaní kultúr sa odohral síce neskor, no bol o to lepší. V jej druhej práci stretla mladého Turka, s ktorým si dohodla rande v bare, no on prišiel tak opitý, že sa v tom najromantickejšom momente na odľahlom móle s altánkom pred ňou rovno pozvracal. Ona ho teda nechala s kamarátmi, ktorí čakali obďaleč, a on jej na druhý deň písal smsky, že mu prišlo zle z jedla. Keď mu neodpovedala, tak sa začal vyhrážať, že skočí do oceánu a utopí sa (ironicky, robil plavčíka).

Asi v polovičke môjho pobytu mi to začalo liezť na nervy, že vobec nemám šancu zažiť skutočnú Ameriku. Všade, kde sa pohnem, sú buď Slováci alebo iní cudzinci, Ocean City je naozaj malé mesto a veľmi Ameriku nereprezentuje, je to naozaj len turistická oáza. Všetko sa ale zmenilo a tento WAT mi zmenil život. Stretla som vtedy mladého chalana, ktorý mi dal svoje číslo a opýtal sa ma, či by som niekedy nešla von. Originál Američan. Žiaden Rumun, žiaden Slovák, žiaden Turek. Blonďatý modrooký Američan. Už len z čistej zvedavosti som sa ozvala a o rok aj dva mesiace sa stal mojím manželom a ja som sa na tri roky vrátila späť do USA, tentokrát do Baltimoru, teda do skutočnej Ameriky.

Dnes s manželom často rozoberáme to, ako veľa Slovákov alebo všeobecne zahraničných študentov trávi leto v USA a ako majú skreslené predstavy o veľa veciach a tu je niekoľko bodov, ktoré by som chcela vyzvihnúť, pretože sa podľa mňa stávajú často. Nehovorím, že v každom prípade, no konkrétne v OC.

  1. “Nechápem prečo nemožem piť na verejnosti” – Urban legend hovorí, že nejaké decká boli dokonca zadržané v autobuse, pretože tam mali otvorenú fľašu a popíjali. Alkohol a cigarety sa v USA berú vážne. Zákon stanovuje vek na cigarety na 18 rokov a alkohol na 21. Čo je smola, pretože  veľa študentov, ktorí idú na WAT, majú menej ako 21 rokov. A šanca, že vám nejaký Liquor Store predá fľašu ak máte menej ako 21, je mizivá, pokiaľ vám ju nekúpi niekto iný. Veľa deciek odchovaných na Slovensku, kde je to každému u prdele, že jedenásťročné dievčatá sa ožierajú niekde za garážami, je zrejme zarazených a “nechápu”. Zákony sú veľmi prísne a chránia aj domácich občanov. OC sa snaží prezentovať ako family friendly a nikto vás nechce vidieť sa potácať s fľašou na pláži o pol druhej poobede.
  2. “Američania majú otrasné pivo. Chutí ako šťanky” – povedali aj moji slubývajúci zatiaľ čo si celé leto kupovali najlacnejšie pivo Bud Ice a najlacnejší alkohol – Svedka alebo Southern Comfort, prípadne komerčnejšie pivá ako Bud Light. K prvým dvom napíšem, že čo sa dá očakávať od úplne najlacnejšieho piva a alkoholu na trhu? Vačšina dospelých Američanov ani tieto žbrny nepije. K tým komerčnejšie známejším značkám ako Bud Light alebo Muller Light vysvetlím, že veľa Američanov tento nápoj konzumuje vo veľkom a nárazovo, aby sa z toho opili. Teda ak má niekto párty, BBQ cookout alebo sa len tak ide do baru. Pivo je teda chuťovo ľahšie a oproti slovenským pivám vodnatejšie, aby sa dalo piť dlhšiu dobu bez pocitu nafúknutosti a tráviacich problémemov. Osobne si neviem predstaviť vypiť za večer osem plzní, pretože SK a CZ pivá sú vo všeobecnosti ťažšie a skôr by som povedala, že vhodnejšie k jedlu, prípadne v menšom objeme. V USA je dostať neuveriteľné množstvo pív, či už domácich alebo import. Plzeň je klasika, to sa dá kúpiť vo veľa obchodoch, dokonca aj čapované v Irish bare v New Yorku, no raz sa mi dokonca podarilo nájsť v obchode import Golden Phesant (teda klasický Zlatý bažant made in Slovakia). Ja nie som veľmi pivová, no občas si rada dám. Ak môžem odporučiť, jednoznačne by som siahla po značke Samuel Adams. Pivo pochádza z Bostonu a je charakteristické tým, že okrem klasického piva vyrábajú aj sezónne príchute. V lete sa vám napríklad môže podariť natrafiť na Porch Rocker alebo iné druhy, ktorých tóny sa nesú v chuti citrusov a rôzných korenín, no pozor, nemýľte si to s našimi pivovými limonádami! Sam Adams je pivo, chutí ako pivo, no v pozadí budete citiť hranie jedntlivých tónov. Z alkoholu osobne preferujem vodku, pretože sa dobre mieša s džúsom, odporúčam vyskúšať značku Pinnacle. Takisto vyrábajú neuveriteľné množstvo príchutí, všetko od pomaranču až po cukrovú vatu. Osobne sme skúšali len čistú a Whipped (teda šľahačkovú), ktorá je naša No.1, pretože ak si ju zmiešate s borovnicovým alebo pomarančovým džúsom, vôbec v nej necítiť alkohol, teda na party sa lepšie pije. Nedaje sa oklamať faktom, že ju väčšinou nájdete na bottom shelf (produkty nižšej kvality sú zvyčajne nižšie a top shelf je premium). Táto vodka stoji okolo 13 dolárov, no je neporovnateľná s akoukoľvek inou vodkou v rovnakej cenovej hladine. Nezabúdajte však stále rešpektovať zákony domácej krajiny, nepite na verejných priestranstvách a nerobte si hlučné párty na dome, nemusí sa to vždy skončiť dobre a policajti sa nie vždy dajú ukecať, navyše ak majú plné právo vás zadržať – je to ich práca – zabezpečiť, aby sa na verejnosti dodržiaval poriadok. Milión krát sa stáva, že sa párty vymknú spod kontroly. Policajti majú s týmito žúrkami na domoch pravidelne problém. Usporiadateľov najprv varujú pred tým, než sa to vymkne spod kontroly. Potom sa ľudia o jednej, pol druhej vyroja z barov, jeden povie, že na dome je párty a o chvíľu tam máte celý bar a situácia mimo kontroly. Ako nájomník a organizátor ste za situáciu zodpovední, môžete skončiť v putách a polícia vašu párty rozpustí. Podobná situácia sa stala raz aj u nás, kvôli hlasnej hudbe a asi 100 ľuďom, ktorí sa zúčastnili. Policajti nás trinástich zavolali pred dom, všetci sme museli ukázať pasy, potom začali svietiť na dom, kde bolo naozaj na terasách asi 100 ľudí, opýtali sa, koľko nás tu býva a kedž to naozaj bolo 50, najprv nám nechceli ani veriť. Potom nás pustili s upozornením, že musíme stlmiť hudbu a nikto s alkoholickým nápojom nesmie stáť mimo terasy na chodníku, pretože sa to považuje za verejné priestranstvo.
  3. Alkohol + pocit všemohúcnosti = zlá kombinácia. V prípade, že ste cudzinec, je potrebné si dávať pozor na domácich a nepodceňovať ich, hlavne ak je v situácii zahrnutý aj alkohol. Moji spolubývajúci sa jeden večer opili a dvaja sa niekam spolu vytratili. Nikto netušil, že kde, pretože jeden z nich mal len 20 rokov a do klubu by sa nedostal. Ráno sme ho našli v kuchyni. Opitý pod obraz boží, s obrovským monoklom okolo opuchnutého oka a s odlomeným predným zubom. Zjavne sa s niekým dostal do konfrontácie a nedopadlo to dobre. Aby toho nebolo dosť, v takomto stave sa rohodol ísť do práce v Subwayi, odkiaľ ho manažérka okamžite vyhodila a nasledujúce tri týždne si nevedel nájsť prácu. Ako bonus si počas svojej spanilej jazdy v autobuse, keď sa vracal zo Subway ako čerstvo nezamestnaný, vypočul dve Slovenky, ktoré komentovali jeho zjav a aký je ožratý a nechutný, bez toho, aby si uvedomili, že aj on je Slovák a rozumie im každé slovo. Takže s ohováraním opatrne – nikdy neviete!
  4. Auto je nevyhnutné – na to, aby ste mali mobilitu robiť čokoľvek, je auto úplnou nevyhnutnosťou. Stredne a vačšie mestá, kde s najvačšou pravdepodobnosťou skončíte, je auto nenahraditeľné. Napríklad v OC bol Walmart asi 10 minút autom od nášho domu. Pri nás boli aj iné potraviny, no baby, ktoré si kúpili na jazdenie do práce bicykle, mali napríklad problém s reklamáciou a ako sa tam vôbec potom opäť dostať, pretože tam žiadna autobusová linka nepremávala. Takže aby ste sa dostali všade pohodlne a efektívne, potrebujete auto, čo je podľa mňa výrazný faktor, ktorý znižuje kvalitu pobytu.
  5. Strava – počas mojho pobytu sa veľa ľudí stravovalo v nalacnejších potravinách – Dollar Tree, kde všetko stojí jeden dolár, vrátane potravín, ktoré majú v ponuke. Takže od ceny sa odvíja aj kvalita a možnosti varenia. Alternatívou sú potom reštaurácie a fastfoody. Som si istá, že pokiaľ pracujete v USA za minimálnu mzdu alebo v rozpatí do 11 dolárov na hodinu, budete veľmi šetrní a doprajete si tak maximálne Mekáča alebo Subway – tým sa nikdy nič nepokazí. Ak sa niekomu podarí dostať do reštiky ako Applebee’s alebo Chilli’s, kde je to vo vyššej cenovej hodnote, ešte stále to nie je ono a stravujete s v pomerne lacnom zariadení s jediným rozdielom, že máte vlastnú servírku. Ak chcete ochutnať niečo podstatne lepšie, odprúčam Outback Steakhouse, kde majú výborný Victorian filet mignon a hoc ho iba ochutnať raz stojí to za to. Večera pre dvoch s predjedlom, polievkou, steakom a nápojmi (free refill ako je všade štandardom) vyjde na asi $70. Nezabudnite však prirátať tip, pričom bežne je to 10%-15% ze celkovej hodnoty. Ak chce ochutnať all you can eat, odporúčam Golden Corral. Žiadne terno, no je to pomerne lacné a je to all you can eat!
  6. “Američania sú nezdraví, tuční a jedia len fast food.” S týmto absolútne nemôžem súhlasiť. Všetko závisí od toho, v akej spoločnosti sa pohybujete. A to doslova. Ak si niekto predstaví, že dobrá kuchyňa je Taliansko alebo Francúzsko, myslím, že USA im môže konkurovať, ak už aj nie sú napred. Jedným z najvačších odvetví v USA je jedlo a to v akejkoľvek forme. Fast food, carry out, food truck, reštaurácie. Čokoľvek si pod týmto predstavíte. Myriada chutí a druhov pokrmov. Vecí, o ktorých sa vám ani nesnívalo. Južanské pokrmy, TexMex, morské plody, hamburgery všetkých druhov a veľkostí. Keď sa Slovákom povie slovo fast food, jediné, čo si vedia predstaviť, je McDonald’s, čo už dávno nie je pravda. McDonald’s je na trhu už len z pár slabých dôvodov. Sú (takmer) v každom meste, čo nemôže povedať žiaden iný reťazec, teda aj v mestách, kde ľudia nemajú nič iné, pôjdu predsa do McDonaldu ako sa trepať 20-30 kilometrov do najbližšieho mesta a kúpiť si niečo iné. McD je najlacnejší. Dvojitý cheeseburger si môžete kúpiť už za $1.50. Večera pre dvoch sa v pohode vopchá do $10. A posledným dôvodom sú McD raňajky. Už ste niekedy skúsili Hotcakes so sirupom, McGriddle alebo ich Egg and cheese biscuit? Práve preto, keď im začali klesať tržby, uviedli raňajkové menu, ktoré bolo dovtedy exkluzívne do 10 alebo 11am, po celý deň. Sľúbila som posledný dôvod, no prihodím ešte jeden, veľa lokalít je otvorených 24/7. Takže ak pôjdete do McDonaldu a okolo vás bude krúžiť kopec obéznych single mamičiek, je to presne tá vrstva spoločnosti, ktorú by ste tam očakávali. Ako chutnejšiu alternatívu k fastoodu by som radšej odporúčala Five guys – výbroné burgery, hranolky a hotdogy, Arby’s, Chic-fil-a, kde predávajú najlepší kurací sandwich a vanilkový milkshake. V USA sa však rozrastá biznis s organickými a zdravými potravinami. Ľudia už majú dosť mystery meat a dajú prednosť kvalite nad kvantitou. Práve preto sa vynárajú orgnanické reťazce ako Chipotle, Amy’s drive through a veľa ďalších, hlavne lokálnych zariadení, ako aj organické siete potravín ako Trader’s Joe, Wegman’s alebo Mom’s organic store. Ak sa chcete stravovať zdravo, odporúčam si kupovať potraviny, ktoré sú označené čierno bielou značkou a je na nej napísane USDA Organic. Je to značka vydávaná vládou a dostanúu ju udelenú len potraviny, ktoré spĺňajú náročné organické štandardy. Alternatívou k tomuto je potom iniciatíva GMO Verified, ktorá je vlastne to isté ako USDA Organic, ich logo je však farebný motýľ.
  7. Práca v turistických oblastiach – vačšina študentov pracuje v turistických rezortoch, práve preto, že v lete je nedostatok sezónnych pracovníkov a sú naozaj potrební len na jún-september. Navyše nepotrebujete žiadne špeciálne skúsenosti alebo vzdelanie. Veľa študentov však naberá takýto nesprávny dojem, že všetko v Amerike je také ako v turistických rezortoch, pričom je to práve naopak. Ľudia prídu žúrovať, lebediť, jesť nezdravé veci – hlavne Funnel cake a Boardwalk fries. Veľa deciek príde osláviť ukončenie štúdia a správajú sa ako odtrhnutí z reťaze. Život v normálnom meste alebo veľkomeste – teda vo väčšine Ameriky je diametrálne odlišný. Je to ako Mardie Gras v New Orleans alebo Spring Break v Miami. Navyše veľa týchto študentov súdi Američanov podľa svojich amerických kolegov z práce. Bohužiaľ, keď pracujete niekde ako pomocná sila v kuchyni, verte mi, za minimálku s vami nebudú robiť žiadni intelektuáli. Raz jedna slečna písala o tom, ako vedľa nich niekto býval – mladí černošskí chalani, ktorí vkuse fajčili marišku, nosili ponožky vytiahnuté až takmer pod kolená, šľapky, spustené basketbalové šortky a farebné neónové okuliare a žo to je presne teraz ako hip trend v Amerike. To je presne tá vzorka, ktorá bohužiaľ nie je reprezentatívna a nepredstavuje väčšinu populácie.
  8. Jazyková bariéra – som si istá, že každý, kto sa odhodlá na WAT vie po anglicky, do akej úrovne je však diskutabilné. Všetký baby, ktoré so mnou robili v Clarione vedeli po anglicky. No keď prišlo na lámanie chleba, supervízorke polovicu nerozumeli a nevedeli jej ani odpovedať naspäť. Ja som tiež spočiatku nerozumela a moje ucho si muselo privyknúť. Navyše randenie s mojím manželom mi dokázalo, ako veľmi málo som vedela z praktickej hovorovej angličtiny, a to som mala štátnicu z AJ na úrovni C1!

Raz som čítala blog jedného chalana, ktorý bol veľmi nadšený svojou prvou skúsenosťou s WAT a vložil do tohto blogu veľa emócií. Tvrdil, že keď Američania zarábajú toľko veľa peňazí, tak sa nečuduje, že sú priateľskí a milí. Bohužiaľ nevedel, že väčšina ľudí za kasou alebo v retaile, ktorých stretol, zarába toľko ako on, teda minimálnu mzdu, a to vôbec nie je dôvod na radosť. Myslel si, že keď má každý také náklady ako on, tak si musia žiť jedna radosť, čo bohužiaľ nie je pravda. Náklady na život v USA nie sú nízke. Aj keď sa nám cena potravín može zdať na prvý pohľad nízka, zdanie klame. Ak chcete kvalitné organické čerstvé potraviny pre troch ľudí, prichystajte si $150 týždenne. Káblovka + internet minimálne $180 mesačne. Nájom $800 – $1400 podľa lokality, kvality ubytovania a podobne. Účet za telefón $100 mesačne. Zdravotné poistenie, ktoré bohužiaľ vďaka Obamacare stále stúpa, je veľmi drahé. Moja svokra platí $500 mesačne, nekryje jej to zákroky, až pokým nedosiahnú určitú výšku, takže návštevu lekára so zápalom pľúc, za ktorú vám zaúčtuje povedzme $300, si zaplatíte aj tak z vlastného vrecka, takisto aj zubár, ak nemáte dentálny plán. Ono sa to takto nahromaďuje a zistíte, že ako pár zarábate obaja $14 na hodinu, čo je takmer dvakrát viac ako minimálna mzda a ešte stále si nemôžete dovoliť deti, takže nie všetko je zlato, čo sa ligoce. Myslím, že Američania sú priateľskí a milí, pretože to majú jednoducho v sebe. Keď niekomu v Amerike poviete, že ste zo Slovenska, väčšina normálnych ľudí sa začne zaujímať a pýtať, za predpokladu, že nemáte nejakých naozaj negramotných kolegov. Naopak možem povedať, že keď manžel prišiel na Slovensko a povedal, že je z Ameriky, stretáva sa hlavne s nepriateľskými pohľadmi alebo uštipačnými poznámkami. S manželom sme precestovali celú Ameriku a všade k nám boli ľudia milí, priateľskí a nápomocní, dokonca aj pohostinní. Jediné, čomu sa však odporúčam vyhnúť, sú ghettá a menšinové oblasti, tam nemusíte byť vždy veľmi vítaní. A ešte dovolenkové rezorty počas Spring break.

Amerika je naozaj krajina neobmedzených možností, len treba vedieť, ako s ňou zaobchádzať. Pokiaľ máte peniaze, tak je aj čo zjesť, aj čo vypiť, aj čo vidieť. Ak sa vám podarí ušetriť nejaké peniaze, požičajte si auto alebo si zabookojte trip, choďte si pozrieť Grand Canyon, Las Vegas, LA, New York alebo aj iné štáty, stojí to naozaj za to. Až keď skončíte s prácou, tak si naozaj začnete užívať Ameriku v plnej kráse. Hlavne nedovoľte nikomu, aby vám tento zážitok pokazil. Na konci leta si určite poviete, že na budúci rok sa vrátite, už budete vedieť ako v tom chodiť a budete mať viac skúsenosti. Nezabúdajte však, že ste v tejto krajine hosťom a musíte rešpektovať lokálnu kultúru a zákony, aby z vášho pobytu vyšli obe strany spokojné.

 

 

 

Omar Mateen – radikálny islamista, ktorý vraždil v gayclube

Zaujatosť médií sa dnes už nedá ani prehliadnúť. Mainstreamové média nám určujú, čo je správne, čo nie, ako sa máme správať, čo si máme myslieť a čomu máme veriť. Akýkoľvek pokus o samostatné myslenie sa končí ich článkami o konšpiračných teóriách a vykresľuje ľudí, ktorí zapnú svoje myslenie a spochybňujú “oficiálnu verziu” ako bláznov s alobalom na hlave.

Veľmi málo alternatívnych médií ma šancu sa presadiť, osobne rada čítam Konzervatívny výber, kde sa častokrát neboja poukázať na fakty ohľadom utečencov a kriminálne aktivity, ktoré pod zámerným rúškom ingorovania masmédií títo ilegálni imigranti páchajú v Európe.

Ak by som mala definovať najsilnejšiu propagandu súčasných mainstreamových médií, boli by to nasledovné:

*”utečenci”

*Islam ako “nábeženstvo mieru”

*multikulturalizmus

*zbrane sú zlé a preto by bežní ľudia nemali mať prístup k zbraniam

*prezidentské voľby v USA, ako zhovadiť Trumpa a zabezpečiť, aby sa Hillary stala prezidentkou

Veľmi nešťastná správa, ktorá prišla dnes ráno z Floridy sa týka streľby v gayclube. Momentálne (12.6.2016 o 17.00) hlásia vyše 50 mŕtvych a vyše 53 ľudí zranených. Útočník vraj bol dobre pripravený, vtrhol do klubu a začal streľbu. Eliminoval ho až privolaný SWAT team. Už po pár hodinách od incidentu začala internet zaplavovať informácia, že útočník bol Omar Mateen. Yahoo, MSNBC, a ďalšie média, ho označujú ako amerického občana a celá udalosť bude vyšetrovaná ako domáci akt terorizmu. Nikde v masmédiách nie je ani zmienka o tom, že Omar bol moslim a teroristický útok bol v mene Islamu.

Pretože presne toto nepasuje naratívu masmédií, ako napríklad SME a Denník N. Ako môžu na jednej strane hájiť práva gejov a na druhej strane podporovať Moslimov a ich príchod do Európy a USA s tým, že sa im všetci musíme teraz klaňať a pchať sa im do zadku. Presne to robia všetci malí ľavičiari, všetci tí ktorí spustili akciu “Hug a Moslim” po tom, čo sa stali teroristické útoky v Paríži. Presne tí, ktorí si teraz zmenia profilovky na Facebooku na dúhu. Presne tí sú zodpovední za to, že terorizmus v Západnom svete prekvitá.

Stavím sa, že ani jedno masmédium nezverejní, či zbrane, ktoré pri streľbe použil, pochádzali z legálnej alebo nelegálnej držby. Pretože podľa ľavičiarov bežný človek predsa nemože vlastniť zbraň! Všetka vina bude hodená na zbrane. Som si istá, že čochvíľu bude mať prezident Obama tlačovú konferenciu a oznámi, že musíme začať prísnejšiu kontorlu predaja zbraní, že zbrane majú byť zakázane. Presne to isté nasleduje aj Európska Únia, ktorá mimochodom tento týždeň schválila dokument, ktorý sprísni držbu zbraní pre obyvateľov EÚ a možnosť získať a držať zbraň bude ešte tažšie.

Ako hlavný argument v prípade USA aj EÚ je ako obohratá platňa – aby sa teroristi len tak jednoducho nedostali k zbraniam. Každý, kto má aspoň kúsok funkčného mozgu vie, že je to totálna blbosť. Ľudia, ktorí majú zbrane v legálnej držbe s nimi nepáchajú trestné činy! Majú ich na obranu seba, svojej rodiny a svojho majetku. Na to, aby vám v USA predali zbraň nesmiete mať žiaden predchádzajúci záznam v registre trestov, som si istá, že rovnako to funguje aj v Európe. Nehovorím, že človek s legálne držanou zbraňou s ňou nemôže spáchať trestný čin a niekoho s ňou zastreliť. To je prirodzené, situácie ako táto sa stávajú, no to nie je dôvod na odzbrojenie zbytku bezúhonnej populácie! Tento človek, ktorý použije legálnu zbraň, aby spáchal trestný čin alebo niekomu ublížil, tak možu urobiť aj bez nej! Ak chce manžel zabiť manželku, môže ju zastreliť, môže ju zarezať s nožom, udrieť ju po hlave s tažkým objektom. Ak chce spôsobiť škodu veľkých rozmerov, može použiť auto a napáliť si to v plnej rýchlosti do davu ľudí. Može si na internete nájsť návod na to, ako si doma zostrojiť bombu. Ak chce niekto spáchať trestný čin, nepotrebuje na to legálne vlastniť zbrať a sprísnenie zákonov na ich držbu nebude mať efekt na počet trestných činov, akurát budú vykonané inou formou, nie zbraňou.

knife-surrender-bin.jpg
Source: http://www.shtfplan.com/headline-news/with-knife-murders-spiking-after-gun-ban-uk-urges-save-a-life-surrender-your-knife_06262015

Chcela by som dodať, že ľudia, ktorí sa rozhodli terorizovať západný svet, či už sa bavíme o Charlie Hebdo, parížskom teroristickom útoku, útoku na bruselskom letisku, alebo sa bavíme o prestrelkách medzi gangami a vraždami v černošských alebo hispánskych ghettách, sa nedejú legálne držanými zbraňami. Moslimovia si nájdu spôsob ako si tieto zbrane zohnať ilegálne, takisto aj populácia v ghettách. Opakujem, väčšina týchto aktov je spáchaná ilegálne nadobudnutými zbraňami, čo však média stále zabudnú spomenúť.

Masmédiam vobec nesedí tento naratív o islamistickom strelcovi, ktorý vyvraždil gayclub. Práve preto to SME nedalo na Facebook, práve preto je text pekne schovaný a sformulovaný, aby to vyznelo, že nejaké vyšinutý kresťanský belošský fanatik (a určite aj Trumpov podporovateľ) vtrhol do klubu a začal strieľať. Pretože kresťania sú naozaj vyšinutí, že? Najviac ma pobavil fakt, že Pohoda sa rozhodla o postavenie minaretu ako “umeleckého diela”. Všetci títo mladí ľavičiari, ktorí si myslia, že sú na strane “slobody”, sú práve naopak tí, ktorí chcú všetko kontrolovať a odoberať bezúhonným ľuďom práva. Sú to tí, ktorí hania kresťanov, odsudzujú ich za ich nepodporovanie homosexuálov, odmietanie potratov, na druhej strane podporuju Islam – náboženstvo, ktoré podporuje zabíjanie homosexuálov, odopiera základné ľudské práva ženám, schvaľuje pedofíliu. Už ani neviem, či ľavičiarstvo je nedostatok informácií alebo chýbajúca časť mozgu, pretože to, čo momentálne predvádzajú masmédia na čele so slniečkármi (v USA ich volajú liberals alebo libtards), spolu s bratislavskou kaviarňou ide proti akejkoľvek logike zdravého rozumu.

Po udalostiach dnešného dňa možeme sledovať, ako identita tohto človeka bude zmietnutá pod koberec, pretože nesedí naratívu. Namiesto toho sa obrátime na to, aby bola zvýšená kontrola zbraní. Ako sú masmédia fér, keď je pri každom procese ohľadom smrti Freddieho Greya v Baltimore v nadpise spomenuté, že bol černoch? Budeme teraz všade písať, že Omar Mateen, ktorý v mene Islamu (náboženstva mieru a lásky) zabil 50 ľudí bol radikálny moslim? O tom pochybujem.

Západná kultúra je založená na slobode slova a individuálnej slobode. Islam ako viera nie je komptaibilná s našimi hodnotami a našou kultúrou. Ja naozaj nevidím, ako sa belosi hrnú do moslimských krajín, kde sa hromadne odpaľujú v mene kresťanského Boha, dožadujú sa nosiť všade bikiny, presadzujú tám práva žien a gejov, protestujú polonahé ako kedysi Femen. Keby to len skúsili! Namiesto toho my musíme stále rešpektovať pravidlá lokálnej kultúry, zatiaľ čo im je v Európe a Amerike tolerované všetko. Všetky zvyky, náboženstvo a kultúru, ktorú si so sebou priniesli musíme ticho akceptovať. Naše práva, slobody a kultúra sú utláčané. Na Slovensku to ešte tak nie je veľmi vidieť, pretože z hľadiska sociálnych dávok nie sme pre nich top, no táto kultúrna geocída sa už udiala takmer vo všetkých západných krajinách. V mnohých obchodoch vám v USA už ani nepoprajú “Merry Christmas”, pretože to môže uraziť iné kultúry, takže teraz už len “Happy Holidays!”. Vianočné trhy už nie sú “Christmas markets”, ale “Winter festival”. Vianočné prázniny nahradili zimné prázniny. V Európe rušia alebo premenúvajú Vianočné trhy, Brusel jeden rok postavil ohavnú kovovú konštrukciu ktorá akože pripomínala vianočný stromček, aby neurazila Moslimov, ktorí tam žijú.

V dnešnej dobe je asi najdôležitejšie zachovať si zdravý úsudok. Nedovoliť médiám, aby nás manipulovali, aby nám tvrdili, že sme rasisti, len preto, že si nechceme do našej kultúry nasťahovať celý blízky východ a Afriku. Mali by sme veci nazývať pravým menom a pokiaľ je nám už dnes jasné, že všetky teroristické útoky sú páchadné Moslimami v mene Islamu, stojí to na zamyslenie a prehodnotenie imigračnej politiky a “náboženskej tolerancie”.

Sources:

http://www.breitbart.com/big-government/2016/06/12/shooting-mass-casualty-situation-orlando-gay-nightclub/

http://abcnews.go.com/US/wireStory/latest-orlando-police-report-controlled-explosion-39789724

http://rendezvous.blogs.nytimes.com/2012/12/01/christmas-tree-controversy-fires-multicultural-belgium/

With Knife Murders Spiking After Gun Ban, UK Urges “Save a Life–Surrender Your Knife”