Ako som sa stala platenou agentkou Západu

Tento blog som začala v apríli 2016, hlavne ako dôsledok politickej a celkovej spoločenskej frustrácie. Už ma nebavilo čítať jednostranné príspevky a naratívy médií a nebavilo ma čítať príspevky od ľudí, ktorým koncept slobody nič nehovorí. Očakávala som, že moje blogy budú pre niektorých ľudí kontroverzné, že budú chcieť debatovať a snažiť sa presadiť svoje názory, ale že práve pod článkom o Hillary Clinton sa ozve zarytý komunista, som fakt ani nečakala.

Na blogu som publikovala dôkladnú analýzu vtedajšej kandidátky na post prezidenta USA Hillary Clintonovej – blog si môžete prečítať tu. V článku som spomenula, ako môžeme vidieť, koľko socialistov a marxistov ovplyvnilo jej kariéru, jednotlivé politiky, ktoré sa snažila presadiť a ich socialistický podtón. Uznávam, Hillary nie je členkou komunistickej strany, práve naopak, na verejnosti sa snažila vystupovať ako politik názorovo niekde v strede, prípadne v niektorých otázkach ako progresívna kandidátka. Hillary však hrabe sama pre seba a je predĺženou rukou bankárov a miliardárov.

Ako komentár k môjmu blogu som na svojom Facebooku zverejnila, že komunisti protestujú v uliciach, kvôli výhre Donalda Trumpa a prehre Hillary Clinton. Čo zrejme zaujalo náhodného čitateľa, ktorý si článok ani neotvoril a adresoval ma ako muža. Označil ma ako plateného západného agenta. Vtipné. Pretože ako jediné verím vo osobnú slobodu, v dobrovoľné vzťahy a slobodu slova. Choré na hlavu.

Tu je naša výmena:

facebook

 

No a poďme teda pekne po poriadku. K intelektu tohto indivídua sa ani nevyjadrujem . Neovládať základné pravidlá vlastného materinského jazyka a zároveň byť takým zapáleným národniarom, čo takto začať od seba a doštudovať si, čo sa za predpokladám 12 rokov školskej dochádzky nepodarilo. A to nehovorím o čiarkách alebo preklepoch.

“Kapitalisti sú podliaci, podvodníci a zlodeji.”

Štandarné vyhŕknutie každého zarytého komunistu. Ja osobne dane považujem za krádež. Vláda pod hrozbou basy vyberá výpalné za každú jednú transakciu, ktorá sa v štáte udeje. Práca, nákup, hobby, lyžiarsky lístok, kúpa auta, objednaný tovar zo zahraničia mimo EÚ, brigáda, pečenie koláčov, čokoľvek vám len napadne. Päť a pol miliónový štát so svojím disproporčným štátnym aparátom ošklbáva každého pracujúceho o 50% výplaty. Pridajte si k tomu 20% daň na potraviny, služby, poplatky za prihlásenie auta, atď. Zoznam je nekonečný. Jeden mesiac si spočítajte všetky príjmy, ktoré máte a výdavky, ktoré ste za daný mesiac minuli. Prezrite si všetky bločky a pozrite sa, koľko vám z toho zhabal štát na to, aby tieto financie boli neefektívne minuté a rozflákané.

Najčastejší argument, ktorý títo ľudia vyslovujú je “kto by zaplatil za cesty, školy, služby verejnosti”. Týchto ľudí môžem ubezpečiť, že pokiaľ máme malý štát a malú vládu, ktorá nezasahuje do každej oblasti života, vláda si dokáže na seba zarobiť prostredníctvom importu/exportu, prípadne sa môže venovať vlastnej podnikateľskej činnosti (bez podpory daňových poplatníkov).

Zlodej kričí chyťte zlodeja, perfektná analógia. Ak niekto tvrdí, že každý by mal zarábať rovnako, bez ohľadu na ich pozíciu a kvalitu práce a odvádzať do systému väčšinu svojho príjmu, ja to považujem za krádež, takže neviem, kto je v tomto prípade zlodejom.

Podľa komunistov je každý podnikateľ zlodejom. Čo ma uráža a toto tvrdenie považujem dokonca za nehorázne. Môj otec je živnostník, nebudem špecifikovať, ale pred rokmi sa s malým kapitálom sám zamestnal. Už asi desať rokov pracuje nepretržite, v podstate je to práca, ktorú robí sám a doslova pracuje non-stop, každý jeden deň, cez deň, v noci, cez víkendy a sviatky. Na Vianoce pracuje hneď po sviatočnej večeri a rozbalení darčekov. Jeho ceny sú nízke, musí totižto konkurovať iným živnostníkom v okolí, no zároveň dostatočné, aby uživil rodinu a mohol si dovoliť splácať hypotéku na dom a každoročnú dvojtýždňovú dovolenku k moru, ktorá je jedinými dvoma týždňami v roku, kedy nepracuje. Keď by sa niekto opovážil nazvať môjho otca zlodejom, tak by mu rovno napľula do tváre. V komunizme by nikdy nemal príležitosť zozbierať plody svojej práce. Ani teraz to nie je jednoduché, pretože živnostnícke dane a odvody sú nehorázne. A jeho príjem je odmenou za to, že sa dokázal uchytiť na trhu a výsledkom jeho tvrdej práce. Na Slovensku je veľa dobrých malých aj veľkých podnikateľov. Hlavne v deväťdesiatych rokoch bolo neuveriteľné množstvo podvodníkov, samozvaných podnikateľov, ktorí podviedli ľudí, ľudí, ktorí zarábali ilegálnymi aktivitami. No čo má toto spoločné s kapitalizmom? Toto je len odraz našej spoločnosti. Že štátne orgány, ktoré majú konať, nekonajú. Že sudcovia, ktorí majú súdiť, nesúdia. Slovensko sa zázračne netransformovalo z komunizmu do kapitalizmu. Tí istí ľudia, ktorí boli vo verejnej bezpečnosti sú dnes policajtmi, tí sudcovia, ktorí súdili ľudí za to, že chceli utiecť z tyrany, sú dnes sudcami. A členovia strany sú dnes pseudo-kapitalisti.

“Kapitalizmus nefunguje, za komunizmu bolo lepšie”

Nebudem sa opakovať, na Slovensku kapitalizmus nemáme, je to socializmus s dúškom slobody. Menšia analýza v mojom blogu.

Komunisti sú vraj dobrí ľudia

A tí “falošní” komunisti vstúpili do strany len za účelom prospechu. A ktorý komunista nevstúpil do strany za účelom prospechu, obohatenia alebo moci? Ospevovaný Che Guevara miloval svoje Rolexky. Pravdepdobne si ich vzal priamo z ruky mŕtveho kapitalistu. Najhorším hriechom komunistov je neuveriteľné pokrytectvo.

che-rolex

Závisť a túžba po moci je podľa mňa jedným z hlavných charakteristík komunizmu. Práve pokrytectvo, že moc by mala byť centralizovaná v rukách pár vyvolených, je neprípustné. Na Slovensku to platí dvojnásobne. Ľudia sú tak pokrivení z komunizmu, že čo nie je priviazané, prizvarené alebo inak zabezpečené sa jednoducho vyparí. Ak je niečo zadarmo? Otočím aj trikát. Úplne bežné je kradnutie od zamestnávateľa (z cudzieho predsa krv netečie).

14291627_1384600361554623_4461951729430655567_n

Credit: Menej štátu

“Zdieranie pospolitého ľudu”

Kapitalisti vraj zdierajú pospolitý ľud. Čo je oxymoron. Kapitalizmus je založený na vzťahoch dobrovoľnosti. Nikto nikoho nenúti niekde pracovať. Nikto nikoho nenúti si niečo zakúpiť alebo použiť nejakú službu (do tejto kategórie by malo patriť aj zdravotné poistenie, ale o tom niekedy inokedy). Ako môže niekto tvrdiť, že kapitalisti zdierajú pospolitý ľud? Predpokladám, že sa bavíme o nejakých robotníkoch vo fabrike, kedže tých komunisti používajú na dosiahnutie svojich mocenských cieľov najčastejšie. Nikto týchto ľudí nenúti pracovať vo fabrike! Nemajú poinnosť narukovať do zmeny. Svoju kariéru môžu zmeniť kedykoľvek. Práve naopak, v komunizme sú ľudia nútení pracovať. Na pozíciu, na ktorú sú priradení a to je ich kariéra. Raz pracovník vo fabrike, navždy pracovník vo fabrike. Pokiaľ teda vaši rodičia nie sú v strane. Potom dostanete aj nejaké vysokoškolské vzdelanie a teplé miestočko niekde na ministerstve alebo v krachujúcom štátnom podniku.

V kapitalizme, ak do štyridsiatky zarobíte dostatočné množstvo peňazí na to, aby ste odišli do dôchodku, tak odídete do dôchodku. Nezabudnite, že kapitalisti tvoria hodnoty, produkty a služby, po ktorých je na voľnom trhu dopyt. Ak si otvorím podnik s bio fast foodom a nikto nič také nemá a každý moje jedlo miluje a ľudia chodia do môjho zariadenia radi, je tam čisto a slušná obsluha a pracujem tam sedem dní v týždni, tak odvádzam dobrú prácu a práve ľudia, ktorí sa rozhodli do môjho zariadenia dobrovoľne vstúpiť a vymeniť ich ťažko zarobené peniaze za moje jedlo, tak to je môj osobný úspech. Ja som nikoho nezdierala. A ak by som bola nejaká sviňa a nesprávala by som sa ku svojim zamestnancom správne, prípadne by som im zámerne platila neadekvátnu mzdu, kto by tam tých zamestnancov držal, aby pre mňa robili? Hádam každý normálny človek by si pri neférovom zamestnávateľovi zbalil švestky a odišiel.

Kolonialisti

Kolonializmus už neexistuje asi 60 rokov. Postupne môžeme vidieť, ako všetky post-kolonistialické krajiny upadli. A čo také Švajčiarsko. Aj oni sú kolonialisti? Rusko nekolonizovalo? Keď násilne obsadili polovicu Európy? To nie je kolonializmus? Komunisti chcú násilne obsadiť krajinu a zaviesť najkrutejší režim v histórii ľudstva.

Zrúda Olbrajtová

Ako ma komentujúci nazval. Nepodporujem žiadnu vojnu ani inváziu žiadnej krajiny. Ako jediný dôvod na vojnu vidím, ak je krajina napadnutá a potrebuje sa brániť. Zároveň verím v obranu vlastného majetku a legálne vlastníctvo a držbu zbrane. Ak by chcel niekedy niekto napadnúť nejakú krajinu, v ktorej by bol každý občan ozbrojený, mali by s tým naozaj dosť veľký problém. A nezabudnem spomenúť, že práve Stalin, Hitler a Mao odzbrojili obyvateľstvo, aby sa nedokázali brániť ich tyranickému režimu.

Sloboda slova

Práve v tom sú komunisti špecialisti. Zotročiť celý národ, regulovať ich každodenný život v každom smere. Zakazovať protikomunistické knihy, články, rozhovory, špehovať ľudí, tajne ich v noci zbaliť, potrestať celé rodiny za protikomunistické myšlienky, poškodiť im ako sa len najviac dá.

Slobodná spoločnosť akceptuje akékoľvek názory a slobodu prejavu. Nanešťastie aj títo vyšinutí blázni propagujúci najhorší režim, ktorý porušuje všetky ľudské práva, majú právo prezentovať svoje názory. Prečo by sme mali akceptovať ich slobodu slova? Prečo máme v spoločnosti dvojitý meter? Nechápte ma zle, ja verím v absolútnu slobodu slova, pokiaľ tieto slová neobsahujú konkrétnu vyhrážku, prípadne hrozbu usmrtenia. Naše právo však má dvojitý meter. Na jednej strane je zakázná akákoľvek propagácia nacistických symbolov (svastika, ktorá má inak pôvod v indickej kultúre, číslo 88 a pod.). Za propagáciu týchto symbolov môžete skončiť vo väzení. No komunistický režim, korý vo svete zabil viac ľudí ako Hitler, má nejakým spôsobom stále “free pass”. Čo keby sme sa k nim správali tak ako sa oni správali k ľuďom, ktorí veria v jedno základné ľudské právo – slobodu? Tento diskutér napísal, že to bolo ok pre Stalina, aby zavraždil zapredancov Západu? Mám to brať tak, že ak by sa týmto psychopatom opäť podarilo nejakým spôsobom získať nadvládu, tak by to bolo fajn, aby ma prenasledovali? Ako by sa im páčilo, ak by sme začali robiť menné zoznamy, hádzať ich do väzenia, strpčovať im a ich rodinám životy tak ako by to urobili oni nám, ak by šli veci ich cestou? Je to priam nehorázne k akým taktikám sa komunisti uchýlili za ich nadvlády a nezastavili sa pred ničím. Sledovali rodiny prostredníctvom detí v školách – vypytovanie sa na rodičov, deti samozrejme netušili, že na nich bonzujú; nahlasovali svojich susedov, kamarátov a kolegov v práci. George Orwell bol naozaj skvelým autorom. Toto je rozhodujúci rozdiel medzi komunizmom a kapitalizmom/slobodou, jeden toleruje toho druhého, no tento vzťah opačne nefunguje. Jediný spôsob ako udržať komunizmus je silnou represiou a silnou kontrolou a akýkoľvek pokus o zmenu je silne potlačený. Inak by komunizmus fungovať nedokázal.

Zmrzačená spoločnosť

Už som to napísala aj v predchádzajúcich blogoch. Slovenská spoločnosť je zmrzačená. Ľudia netušia, čo vlastne robia, nie sú naučení starať sa sami o seba. Nedokážu pochopiť koncept zodpovednosti za svoje rozhodnutia. Deti chodia do školy, máme povinnú školskú dochádzku a väčšina detí tam chodí len ako súčasť babysittingu. Spôsob akým sa v školách vyučuje je 100% komunistický. Centralizované plánovanie, jeden meter na všetko, kopa bezdôvodnej byrokracie, komisie a jednotné testovanie. Pretože štát musí mať prehľad o všetkom. Pozrite sa na školský systém Fínska, krajiny s jedným z najlepších vzdelávacích modelov, o ktorom by som chcela v budúcnosti napísať podrobnejšie. Na Slovensku deti nemajú žiadné logické ani kritické myslenie. Nevedia prečo a nevedia implementovať fakty. Nevedia dokonca odpovedať ani na otázku, ak je položená inak ako v učebnici. Jediné, čo slovenské školstvo dokáže je nabifľovať deti poučky, aby prešli centralizovaným testom a mohli skončiť ako robotníci vo fabrike. A hlavne, aby sa nepýtali žiadne otázky, prípadne používali svoj mozog. A odtiaľ sa to už len ťahá a ťahá.

K zodpovednosti a osobnej slobode by som chcela ešte dodať toľko. Čo je “zadarmo”, teda hradené od štátu po výbere daní, je nízkej kvality. Vlaky, ktoré sú vysoko dotované, zdravotníctvo, školstvo a podobne. Je mi jedno, akú oblasť vymenujete, štát ponúka podpriemer. Takže žijeme v podpriemernej krajine, kde je všetko “zadarmo”, kvalita života nikdy nestúpne. A vieme, ako sa ľudia správajú k veciam, ktoré dostali zadarmo. Nevážia si ich. Poznám ľudí, ktorí utekajú na pohotovosť s horúčkou, lebo “je víkend”. Sú ľudia, ktorí si robia zo sanitky taxislužbu. Po svete behajú nenapraviteľné socky, ktoré sa pravidelne opijú, niekde za panelákmi primrznú k betónu, potom príde sanitka, donesie plameňomet, odmrazia ich od chodníka, socka sa odtacká a o týždeň sa to stane opäť. Ľudia dostanú výpoveď z práce. Štát im garantuje pekný dočasný príjem. Čo je ich prvá myšlienka? “No nepôjdem predsa hneď robiť, keď môžem poberať dávku, ktorá mi vystačí na prežitie a hľadať budem až potom.” Platená dovolenka. Ľudia systém peňazí zadarmo zneužívajú, čo vedie k vyšším nákladom. Odkedy som skončila školu, boli časy, kedy som bola v zahraničí nezamestnaná. Neletela som však hneď po dávky. Namiesto toho som sa oprela o rodinu. Museli sme sa uskromniť, to je pravda, peniaze sme míňali len na nutné potraviny. Aj keď som bola doma, neletela som k lekárovi pri najmenšej bolesti. A presne takíto ľudia, ktorí sa nespoliehajú na systém, zo systému nebenefitujú, no su nútení do neho prispievať nemalé peniaze, utekajú do zahraničia. Skutočná spravodlivosť je, keď si zaplatíte presne za to, čo spotrebujete. Čo iné sa potom dá definovať spravodlivosťou? Ďalší z pokryteckých názorov komunizmu.

Dopyt a ponuka, kvalita služieb

Čo komunisti nedokážu pochopiť, je vzťah medzi ponukou a dopytom, na ktorý jednoducho štát nie je schopný reagovať. Štát a štátne podniky sú vedené dosadenými stranníkmi. Nikto z týchto pracovníkov nemá osobný profit (okrem stanoveného platu) a ani osobnú zodpovednosť. Práve preto nedokážu byť štátne podniky vedené správne. Od toho sa odzrkadľuje aj kvalita služieb. Pozrite sa na zdravotníctvo! Celý tento sektor musí byť zreformovaný a každý musí platiť za to, čo spotrebuje, inak nebude táto služba nikdy dostatočne kvalitná.

Kreativita a inovácia

Na otázku, prečo sa komunisti nezbavia zasmradených zhnitých kapitalistických mobilov a laptopov, prečo používajú zapredaný západniarsky Facebook, mi ani raz nedokážu odpovedať. “Mě by jenom zajímalo, kde udělali soudruzi z NDR chybu“. Komunizmus zabíja kreativitu a inováciu a krajiny pod komunizmom sú charakteristické tým, že nie sú schopné vývíjať trendy a viesť v inováciách.

Uväznenie vo vlastnej krajine

Kedže predpokladám, že väčšina populácie má aspoň polovičku mozgu a nie sú úplne retardovaní ako ich kolegovia komunisti a vážia si svoju osobnú slobodu, nevidím dôvod, prečo by mal byť niekto uväzený v krajine, ktorá ich chce ochudobniť a určiť, kde a ako budú alokované výsledky ich práce a za “odmenu” dostanú dvojizbovú králikáreň, mlieko, chlieb a jogurt. Logicky, títo ľudia odídu z krajiny do tej, kde ich osobné slobody nebudú obmedzené a kde nebudú prenasledovaní a kde budú môcť robiť slobodné rozhodnutia. Lenže sú uväznení. Prečo asi? Pretože ak by všetci chytrí ľudia odišli, kto by robil na tých, ktorí benefitujú z tohto systému (rozumej ľudia, ktorí sa nedokážu o seba sami postarať). Z histórie vieme, že ľudia iba utekali z komunistických krajín, nikto sa nesnažil prekročiť hranicu smerom do vnútra. Asi na tom niečo bude.

Nezávislosť a úspory

Komunisti neznášajú nezávislosť. Pre svoju existenciu potrebujú ľudí plne závislých na systéme, ľudí, ktorí sú uväznení. Komunizmus nedovoľoval ľuďom vytvárať žiadne úspory, každý mal len dostatočný príjem na prežitie. Pretože úspory vám dávajú nezávislosť. A to je veľké no-no.

Kultúra spoločnosti

Ešte v poslednách predvolebných debatách som sledovala predstaviteľov politických strán, u ktorých sa nepredpokladalo, že preskočia magickú hranicu zvolenia. Medzi nimi aj predstaviteľ strany Vzdor – Stanislav Pirošík. Povedal, že ak by vyhrali, tak by chceli zastaviť “nehorázne odmeny umelcov a športovcov”. On si určil, že to, čo dostávajú umelci a športovci nie je “spravodlivé”, že zarábať milióny je “nehorázne”. V jeho vlastných slovách “nikto nemá právo mať toľko peňazí”. Na otázku, čo je “správna odmena” len prekrútil očami a odpovedal slovami “Čo ja viem… pfúúú, záleží na… dvetisíc eur, napríklad. Podľa toho kto jaký. Umelec je tu na to, aby slúžil národu a nie na to, aby sa obohacoval a vyváral primitivizmy, aké môžeme dnes sledovať v telvízii.” CHORÉ NA HLAVU!!!! Prosím, niekto tohto blázna hospitalizujte! Ak nie je umelec aleb športovec platený z peňazí daňových poplatníkov, tak nikto nemá právo obmedzovať koľko by mal zarábať. Je to vôľa ľudí, ktorí sú ochotní za ich vystúpenie zaplatiť, prípadne daný program sledovať. Ak sa vám nepáči, čo vysielajú v telke, spoiler alert, aj vaša telka má gombík na vypnutie, pozerajte si čo chcete. Ak televíznu žumpu nebude nikto sledovať, tak ju nebudú vysielať! A sú to práve ich voliči, ktorí túto žumpu v podobe reality show sledujú! Reality show a úroveň slovenskej televízie je odrazom spoločnosti, ktorá je ochotná túto žumpu sledovať! Ako bonus pridám ešte jeho vyhlásenie, že gulagy boli “kapitalistické ostrovy v socializme” a takisto sa zastal Stalina a jeho vyvraždenia státisícov ľudí. Mala by som sa teda obávať, že ak by niekedy bola strana Vzdor zvolená, tak by mňa a moju rodinu poslali do gulagu, prípadne vyvražili?

Záznam z tejto úžasnej komédie a.k.a. predvolebnej debaty s lúzrami si môžete pozrieť tu.

Komunizmus – utópistický systém, ktorý nikdy nefungoval

Viem, že všetci zarytí komunisti si myslia, že práve oni majú recept na úspech a tentokrát to bude určite fungovať. Ani jedna socialistická/komunistická krajina nie je z dlhodobého hľadiska udržateľná. Komunizmus nikdy nefungoval a nikdy fungovať nebude. Centralizované plánovanie, obmedzovanie osobných slobôd, zastrašovanie a okrádanie by malo byť v šedej histórií ľudstva a už nikdy by nemalo uzrieť svetlo civilizovaného sveta.

A dodatok, nie som platená agentka. Verím vo vzťahy založené na dobrovoľnosti, v osobné slobody a vo voľný trh.

Reality check: ešte stále žijeme v socializme!

Dnes len veľmi krátky príspevok k 17. novembru. Pre tých, ktorí tvrdia, že “ako bolo pred 89. lepšie” a “kapitalizmus nefunguje”.

Zriadenie, ktoré dnes máme na Slovensku je socializmus, nie kapitalizmus. Pre tých, ktorí nepoznajú základné charakteristiky, uvediem len pár:

*vysoké zdaňovanie – z ceny práce odvediete mesačne štátu takmer 50%

*dane na všetko – vrátane 20% DPH na všetko (okrem tých pár potravín na zozname), takže napríklad váš nový laptop stál 500€ len preto, lebo z tejto sumy ste museli odviesť celých 100€ štátu – za nič.

*zdravotníctvo “zadarmo” a pozrime sa na to, v akom stave sa nachádza

*vysoké školy zadarmo – kde zoberú aj tých najneinteligentnejších, len aby naplnili miesta a dostali viac financií. Potom títo študenti končia nezamestnaní, prípadne ani nepracujú v odbore. Práve naopak, tí talentovaní, ako lekári/zubári/anesteziológovia končia v zahraničí, kde im za ich prácu zaplatia viac, pretože ponuka a dopyt. Nie každý nedokáže byť dobrým anestiziológom a anestiziológ má veľku zodpovednosť za ľudské životy. Na opačnej strane, na pozíciu robotníka nepotrebujete žiadne vzdelanie a v podstate sa len musíte dostaviť do práce.

*vlaky zadarmo – no comment

*presne tí istí sudcovia, ktorí súdili ľudí, ktorí sa snažili odísť za hranice, sedia na tých istých stoličkách, a budú tam sedieť ďalších 10-20 rokov.

*chýba sloboda slova

*regulácie, ktoré sa denne hromadia a z ľudí vyťahujú ešte viac peňazí, akýmkoľvek možným aj nemožným spôsobom

*propagácia systému, že vždy sa môžeme spoľahnúť na štát. Čo je obrovská chyba. História sa stále opakuje a ľudia sa aj tak nepoučia. Hlavne dôchodcovia. Je mi ľúto súčasných dôchodcov, ktorí nechceli žiť v komunizme, no boli k tomu donútení. Komunizmus im nedovolil vytvárať úspory, dostávali len toľko, aby prežili. Preto dnes žijú z 300€ dôchodku. Odkaz pre všetkcýh budúcich dôchodcov – odkladajte si vlastné peniaze a cenné komodity na dôchodok! Nespoliehajte sa na štát!

*štát si vymýšľa rôzne komisie, rôzne inštitúcie, ktoré kontrolujú všade a všetko. Štát nevytvára žiadnu pridanú hodnotu. Čím väčší štát, tým horšie, navyše si musíte uvedomiť, že celý tento špás je platený z vašich peňazí.

*socializmus zabíja kreativitu. Všimnite si, že najchytrejší a najšikovnejší ľudia utekajú za hranice. Do krajín, kde je založenie firmy jednoduchým úkonom, úradníci nebuzerujú a dane a odvody nie sú neúnosné.

Kapitalizmus na Slovensku zlyhať nemohol, pretože sa nikdy ani nestal. Slovensko potrebuje zmenu, skutočnú zmenu. Musí sa začať skutočná diverzita v mzdách, nie je možné, aby celé Slovensko zarábalo medzi 500€ a 1400€ mesačne a do vyšších miezd sa dostane len CEO spoločnosti. Práve vyššia mzda má ľudí motivovať. Ak je niekto spokojný s prácou za pásom a s mesačnou mzdou 450€, nech sa páči. Vstať o piatej ráno a skončiť o druhej poobede. Nie s tým spojená žiadna zodpovednosť, žiadna špecifická zručnosť, ale niekto vedie malú rodinnú firmu a je v tom naozaj dobrý, podarilo sa mu vytvoriť nejaký produkt alebo službu, po ktorej je na trhu dopyt, mali by byť za svoju tvrdú prácu adekvátne odmenení. Pretože ak sú všetci platení rovnako, načo by sa niekto dral z kože a snažil? Navyše investovať vlastné úspory a viesť úspešnú firmu je podstatne ťažie ako spájať dva kusy plastov dokopy.

PS: Pre tých milovníkov  komunizmu, ktorí radi označujú kapitalistov za zlodejov, podľa mňa sú dane krádež a pokiaľ zdaňujete všetkých neuveriteľnou čiastkou, ste to práve vy, ktorí sú zlodeji. Vzťahy v kapitalizme sú založené na DOBROVOĽNOSTI, teda NIKTO vás nenúti niekde pracovať alebo si kupovať niečie produky. A ešte drobný dodatok, ani raz v histórii sa nstalo, že by komunizmus/socializmus fungoval. Ale stále sa nájde nejaký fanatik, ktorý si myslí, že tentokrát sa to podarí. Pozrite sa na Venezuelu. Pokiaľ chcete žiť v komunizme, prosím zbaľte si svoje veci a požiadajte si o občianstvo v Severnej Kórei. Ale nezabudnite, že tam nemajú internet a svetla sa zhasínajú o deviatej, takže žiadne vysedávanie na vašom zhnitom kapitalistickom notebooku a ešte prehnitejšom internete.

Clintongate – kompletný profil Hillary Rodham Clinton

Dnes je síce už po amerických prezidentských voľbách a Donald J. Trump sa stal 45. prezidentom USA, ľavicové média, ilegálni imigranti, vygumovaní študenti vysokých škôl a komunisti si ešte stále myslia, že Hillary je tou jedinou, pravou a vyvolenou kandidátkou na post prezidenta USA. A to všetko len preto, lebo média zámerne odmietli pravdivo a kompletne informovať o tom, kto vlastne Hillary Clinton je a aké hodnoty uznáva, čo je však najdôležitejšie – najväčšie škadály, ktorým za 30 rokov svojej politickej kariéry čelila. Síce nie som pisálek zo SME a nemám vyštudovanú žurnalistiku, rozhodla som sa urobiť túto prácu za nich.

Nie každý ovláda základné definície komunizmu, socializmu a kapitalizmu, prípadne libertariánstva. Veľa ľudí pozná základné črty, no keď dôjde na ich identifikáciu v reálnom živote, jednotlivé politiky, názory a myšlienky si nevedia zatriediť. Aby som to zjednodušila, americká demokratická strana je v podstate európska ľavica, ktorá podporuje socialistické politiky, z ktorých veľa bolo implementovaných počas posledných 8 rokov za prezidenta Obamu. Hillary plánovala v jeho politikách naďalej pokračovať, dokonca ich prehĺbiť, aj napriek ekonomike, ktorá pod týmito opatreniami, reguláciami a daňovými zaťaženiami skombinovaným s odlivom pracovných pozícií, pomaly kolabuje. Takže Hillary, aj napriek tomu, že sa prejavuje ako kandidátka niekde “uprostred”, je v skutočnosti po preskúmaní jej politík súčasťou socialisticko-komunistickej ľavice.

Vydajme sa teda po kariérnych a súkromných stopách Hillary Rodham Clinton, ktoré ju počas jej života ovplyvnili, a ktoré ju v posledných prezidentských voľbách dobehli. Väčšinu z nich vo vašom denníku nenájdete.

Hillary Clinton a Saul Alinsky

Saul Alinsky je podľa Wikipédie jedným z prvých zakladateľov termínu “komunitný organizátor”. Bol silným ľavičiarom, marxistom a autorom dvoch kníh: Reveille for Radicals (1946) a Rules for Radicals (1972). Keď bola Hillary na vysokej škole, kontaktovala Alinskeho, ktorý sa stal jej inšpiráciou a témou jej seminárnej práce. Hillary a Alinsky mali niekoľko osobných stretnutí a listovú korenšpondenciu a neskôr vo svojej knihe napísala, že bol jej veľkou inšpiráciou a mentorom. Keď sa Bill Clinton stal prezidentom, vyžiadal, aby univerzita stiahla dostupnosť jej práce z dosahu verejnosti, no dnes je už voľne dostupná na internete. Hillary, a v inom prípade aj veľa ďalších demokratických ľavičiarov ako aj Barrack Obama, bola inšpirovaná prácou Alinskeho. Techniky, ktoré popísal vo svojej knihe využívajú aj dnes – politici, média a dokonca aj domáca teroristická skupina Black Lives Matter.

Watergate

Watergate bol veľký politický škandál, ktorý sa odohral v USA v 70. rokoch. V tom čase bol prezidentom Richard Nixon, ktorý svojim podriadeným nariadil, aby využili špinavé taktiky ako odpočúvanie na získavanie informácií voči svojim oponentom. Na získavanie týchto informácií využíval FBI, CIA a IRS (Internal Revenue Service, teda daňovákov). Všetko sa prevalilo po tom, čo sa päť zlodejov snažilo vniknúť do priestorov hotela Watergate vo Washingtone DC, kde sa nachádzalo hlavné sídlo DNC (Democratic National Commitee, teda Demokratickeého národného výboru) za účelom nainštalovania odpočúvacích zariadení. Pri čine boli prichytení a vyšetrovaním sa zistilo prepojenie ku vtedajšiemu republikánskemu prezidentovi Nixonovi, ktorý musel odstúpiť z postu prezidenta. A čo to všetko má spoločné s Hillary Clinton, v tom období Hillary Rodham, ktorá mala len 27 rokov?

Existujú dve verzie – jedna tvrdí, že Hillary bola vyhodená z Watergate pre neetické správanie a druhá verzia, že nebola, aj keď jej nadriadený na ňu nemal práve najlepšie spomienky.  V roku 2008 reportér Dan Calabrese napísal článok, v ktorom tvrdil, že celoživotný demokrat Jerry Zeifman vyhodil Hillary z vyšetrovania. Z rozhovoru vyplynulo, že keď bolo vyšetrovanie ukončené, Zeifman vyhodil Hillary a odmietol jej dať odporúčací list, pretože bola neetická klamárka a neúprimná právnička. Konšpirovala porušnie Ústavy a interných pravidiel.  Napriek tomu neexistuje dôkaz, že ju naozaj vyhodil, nakoľko existuje záznam rozhovoru z roku 1999, čo bolo 8 rokov pred článkom Calabresa, v ktorom Zeifman povedal, že ak by mal tú moc, tak by ju bol vyhodil. A v roku 2008 v rozhovore v “The Neil Boortz Show” odpovedal na priamu otázku, či ju vyhodil: “Poviem to takto, ukončil som jej pomer, spolu s ďalšími ľuďmi, ktorých sme už nepotrebovali, a povedal som jej, že jej nedám – nemôžem dať odporúčanie na ďalšiu inú pozíciu.”

Či Zeifman Hillary naozaj vyhodil alebo nie, je jasné, že mal na spoluprácu s ňou negatívne spomienky aj 30 rokov po tom, čo chvíľku pracovala po jeho boku.

Hillary sa smeje na prípade znásilneného dievčaťa

Keď mala Hillary Rodham 27 rokov, bol jej pridelený prípad 41 ročného muža, ktorého mala zastupovať v prípade znásilnenia 12 ročného dievčaťa. Thomas Taylor, vtedy 41 ročný muž pracujúci pre neďaleké papierne v Arkansase spolu so svojím 15 ročným spoločníkom vylákali a znásilnili dvanásťročné dievča menom Kathy Shelton.

Taylorovou obhájkyňou sa stala Hillary Rodham. Podarilo sa jej dostať ho z hroziaceho trestu 30 rokov za znásilnenie na trest jedného roku, z ktorého si odsedel iba dva mesiace. Kathy po znásilnení skončila v nemocnici, pričom jej ženské partie boli čerstvo pozašívané a lekári jej povedali, že v dôsledku vnútorných a vonkajších zranení má 99% pravdepodobnosť, že nikdy nebude mocť mať deti.

Najhoršou časťou tohto príbehu je, ako sa na celý prípad pozerá samotná Hillary. V roku 2014 sa objavila audionahrávka, na ktorej nepriamo priznala, že vedela, že Taylor bol vinný, pričom spomenula, že ho dala otestovať na detektore lži a testom prešiel. Poznamenala, že to navždy zničilo jej dôveru v detektory, pričom niekoľko krát je možné počuť ako je pobavená a hlasno sa smeje. Audionahrávka v kompilácii s predvolebnými reklamami, v ktorých vystupuje ako zástankyňa práv žien a detí.

Aby toho nebolo málo, Hillary počas procesu napísala čestné prehlásenie, v ktorom tvrdila, že Kathy je emocionálne nestabilná, priťahujú ju starší muži a rada sa zamestnáva fantazírovaním. Tvrdila, že vie o predchádzajúcich faktoch, kedy Kathy obvinila iné osoby z telesného napadnutia a že prejavuje nezvyčajnú tvrdohlavosť a temperament, keď nedosiahne svoje.  Kathy všetky tieto body poprela, tvrdila, že pred znásilnením nikdy nemala sexuálny kontakt s mužom a že bola pod prísnou výchovou svojej mamy a nikdy nikoho predtým z ničoho neobvinila.

3703925200000578-3729466-image-m-58_1470686575834

Zdroj

Kathy sa o tomto dokumente dozvedela len prednedávnom, čo ju naozaj veľmi rozrušilo, nakoľko nikdy nemala voči Hillary žiadne výčitky a brala ju len ako Taylorovu právničku, nevedela, čo o nej Hillary pred štyridsiatimi rokmi napísala. Jej najväčšou výčitkou bolo, ako by Hillary konala, ak by bola znásilnená jej dcéra alebo vnučka a násilník by skončil na slobode po dvoch mesiacoch a niekto by na ňu vo veku 12 rokov napísal takýto posudok.

Travelgate

Po tom, čo bol Bill Clinton zvolený za prezidenta a nasťahovali sa do Bieleho domu, Clintonovci sa v roku 1993 postarali o to, že stáli zamestnanci z oddelenia, ktoré zabezpečuje všetky záležitosti s cestovaním prezidentského páru, boli prepustení a nahradili ich blízkymi priateľmi z Arkansasu, vrátane Billovho 25 ročného príbuzného. Po vypuknutí škandálu a silného tlaku médií sa tomu však nestalo. Počas škandálu bolo preukázané, že Hillary klamala a vyslovovala nepravdivé tvrdenia na adresu bývalých zamestnancov, aj keď na konci vyšetrovania nebola z ničoho obvinená, pre nedostatok dôkazov, aj keď vyšetrovateľ uznal, že vyslovovala nepravdivé tvrdenia.

Najhoršie z tohto vyšiel Billy Dale, ktorý bol v tom období na čele celého oddelenia. Hillary tvrdila, že Billy, ktorý slúžil Bielemu domu 30 rokov a bol na svoju prácu veľmi hrdý, bol obvinený zo sprenevery a trestnej konverzie. Bol obvinený z toho, že na svoj bankový účet vložil $68 000, ktoré pochádzali od médií z pracovných ciest s prezidentom. Hillary sa postarala o to, aby bola do prípadu zapojená aj FBI, ktorá prišla do Bieleho domu, Dalea spútala a hodila ho do dodávky bez sedadiel, kde musel pri prevoze sedieť na podlahe.

Billy Dale bol nakoniec v roku 1995 porotou oslobodený. Bolo uznané, že tieto peniaze boli zamiešané, no preukázalo sa, že Dale nič neukradol a tieto peniaze boli použité na neskoršie zahraničné cesty a drobné výdavky mimo účtovníctva. Billy Dale sám viedol veľmi skromný život dedikovaný svojej práci.

Krvilačnosť s akou Hillary poštvala FBI na dlhoročného zamestnanca Bieleho domu, bola neuveriteľná. Sama sa o Travelgate vyjadrila chladno s nasledovnou vetamou: “Možno stojí za dva-tri týždne /mediálneho/ života, namiesto toho sa v partizánskej politickej klíme prvým prejavom posadnutosti stala kauzou, ktorá pretrvávala až do nového milénia.”

Pre Hillary to možno bol dvoj-troj týždňový škandál, no pre Billyho Dalea určite nie. Ten sa verdiktu nevinnosti dočkal až v roku 1995, hrozilo mu až 20 rokov väzenia a pokuta až do výšky $500 000.Navyše to navždy poznačilo jeho svedomitú kariéru a všetky svoje súkromné prostriedky minul na svoju obhajobu a právnikov.

static2-politico-com

Vince Foster a jeho záhadná smrť

Vince Foster bol prominentný právnik z Arkansasu, veľmi blízky priateľ Hillary a Zástupca poradcu Bieleho domu. Mŕtve telo Vincea Fostera bolo nájdené v júli roku 1993 v parku vo Vigínii. Oficiálna verzia tvrdí, že to bola samovražda s jedným výstrelom zo zbrane do úst, pretože bol zapletený v škandáloch ako Travelgate a Whitewater (vysvetlím v nasledujucej podkapitole). Jeho samovražda bola kvôli mnohým otázkam vyšetrovaná troma inštitúciami s rovnakým výsledkom, že to bola samovražda z depresie.

Problém bol, že federálni vyšetrovatelia neboli hneď po nájdení jeho tela vpustení do jeho kancelárie, aby zaistili dôležité dôkazy. Práve naopak, Hillary poslala dvoch členov svojho tímu – Maggie Williams a Patsy Tomasson, aby z jeho kancelárie zhabali a zlikvidovali inkriminujúce a zahanbujúce dokumenty, ktoré súviseli so škandálom Watergate a ďalšie inkriminujúce osobné dokumenty týkajúce sa Hillary Clinton.

Whitewater

Táto podkapitola je troška obsiažnejšia a zahrňuje viacero udalostí, posnažím sa ju popísať čo najkratšie a čo najvýstižnejšie.

Bill Clinton sa poznal s arkansaským podnikateľom a politickou osobnosťou Jimom McDougalom od roku 1968 a v roku 1977 spolu uzatvorili realitné investície. Clintonovci hľadali spôsob ako prísť k bočnému príjmu. V roku 1978 Jim navrhol Clintonovcom, aby sa pripojili k nemu a jeho manželke a kúpili spolu 23 akrov pozemku v Arkansase. Cieľom bolo rozdeliť pozemok na niekoľko častí a vybudovať tam rekreačné bývanie pre ľudí z oblasti Chicaga a Detroitu. Všetci štyria si požičali $203 000 na zakúpenie pozemku a presunuli ho do vlastníctva novovytvorenej spoločnosti Whitewater Development Corporation, v ktorej mali všetci štyria rovnaký podiel. Susan, Jimova manželka, vybrala názov Whitewater Estates a ich predajným sloganom bol: “Jeden víkend tu a už nikdy nebudete chcieť žiť nikde inde.”

Do momentu, keď boli pozemky preskúmané a pripravené na predaj v roku 1979, ceny úrokových mier stúpli na 20%. Potenciálni záujemcovia si už nemohli dovoliť dovolenkové domy. Namiesto toho, aby šli do straty, všetci štyria sa rozhodli na pozemku vybudovať modelový dom a počkať na zlepšenie ekonomiky.

Po kúpe pozemkov, Jim požiadal Clintonovcov o dodatočné finančné prostriedky spojené so splácaním úveru, úrokovými mierami a inými výdavkami. Clintonovci tvrdili, že nevedeli, ako boli v konečnom dôsledku tieto prostriedky použité. Jim však stratil svoju politickú pozíciu a rozhodol sa presunúť do bankovníctva. Nadobudol banku s názvom Bank of Kingston v roku 1980 a Woodruff Savings & Loan v roku 1982, ktoré premenoval na Madison Bank & Trust a Madison Guaranty Savings & Loan.

Na jar v roku 1985 Jim usporiadal fundraiser pre Billa Clintona. Fundraiser sa konal v kancelárii Madison Guaranty a mala pokryť dlhy vo výške $50 000 spojené s kampaňou Billa Clintona na pozíciu guvernátora. Jim vyzbieral $35 000, z čoho $12 000 bolo vydaných v šekoch Madison Guaranty.

V roku 1985 Jim McDougal investoval do miestneho stavebného projektu, ktorý sa volal Castle Grande a bol ocenený na asi $1,75 milióna. Podľa zákona si Jim mohol požičať z vlastných zdrojov len do výšky $600 000. Preto do tohto zahrnul ďalších účastníkov, aby sa dostal k dodatočným zdrojom. Medzi nimi bol aj Seth Ward, pracovník jeho banky, ktorý pomohol preliať $1,15 milióna. Na zabránenie potencionálneho vyšetrovania boli peniaze presunuté medzi jednotlivými osobami a subjektmi. Hillary Clinton, ktorá vtedy pracovala ako právnička pre Rose Law Firm, poskytla Castle Grande svoje právické služby.

V roku 1986 si federálni regulátori uvedomili, že všetky potrebné prostriedky pochádzali z Madison Guaranty a nazvali celý projekt pretvárkou. V júli Jim McDougal rezignoval zo svojej pozície v Madison Guaranty, Seth Ward – pracovník banky, ktorý mu prelial potrebné peniaze – skončil pod federálnym vyšetrovaním spolu s právnikom, ktorý mu pomohol spísať zmluvu. Castle Grande vytvoril účet na $2 milióny spojené s poplatkami spoločníkov, spolu s účtom za právnicku firmu Rose Law Firm. V roku 1989 sa celá spoločnosť zrútila a spôsobila vláde dlh vo výške $4 miliónov. Čo zároveň spustilo kolaps Madison Guaranty, nad ktorou museli prebrať zodpovednosť federálni regulátori. Vzhľadom na to, že tento kolaps nastal uprostred pôžičkovej krízy, tento špás stál americkú vládu $73 miliónov.

Clintonovci stratili na ich investícii Whitewater niekde medzi $37 000 a $69 000, čo bolo menej ako stratili Jim a Susan. Čo vytvára miesto pre špekulácie, že Clintonovci počas Billovho pôsobenia ako guvernér Arkansasu kontribuoval do projektu aj inou cestou.

Biely dom a podporovatelia prezidenta Billa Clintona tvrdili, že ich meno bolo očistené na základe Pillsbury report, čo bola $3 miliónová štúdia vytvorená pre Resolution Trust Company. Záverom správy bolo, že Jim bol hlavným manažujúcim partnerom a Bill Clinton bol pasívnym investorom. Associated Press potvrdila, že to vo všeobecnosti popisuje zapojenosť Clintonovcov do škandálu tak ako ho opísali aj oni. Aj napriek tomu, že právnik, ktorý dozeral na celú správu tvrdil, že ich cieľom nebolo očistiť nikoho meno.

Počas prezidentského obdobia v roku 1992 sa novinár z New York Times opýtal Billa Clintona na jeho účasť vo Whitewater a článok bol publikovaný 8. marca 1992.

Už niekoľko hodín po smrti Vinca Fostera (spomenutého v predchádzajúcej podkapitole) boli z jeho kancelárie odstránené všetky dokumenty, ktoré sa týkali Whitewater. Podľa New York Times boli tieto dokumenty uzamknuté v trezore Bieleho domu a po piatich dňoch odovzdané osobným právnikom.

Ako dôsledok odhalenia v článku New York Times, ministerstvo spravodlivosti otvorilo vyšetrovanie Whitewater. Na požiadavku Clintonovcov bol na prípad pridelený špeciálny prokurátor Robert B. Fiske. Nasledovali dve obvinenia: 1. že Clinton vytváral tlak na arkansaského podnikateľa Davida Halea, aby im dal požičku, ktorá by bola výhodná pre Madison Guaranty, a 2. že arkansaská banka zakryla transakciu , ktorá mala dočinenia s Billovou politickou kampaňou. Clinton mal predložiť potrebné dokumenty do 30 dní, no údajne tieto dokumenty chýbali. O dva roky neskôr ich náhodne našla zamestnankyňa Bieleho domu v rezidenčnej časti Clintonovcov.

V roku 1994 bol prípad Whitewater pridelený vyšetrovateľovi Kennethovi Starrovi, nakoľko predchádzajúci vyšetrovateľ Robert B. Fiske bol pridelený na prípad generálnou prokurátorkou, ktorú vymenoval sám Bill Clinton, teda bol tam konflikt záujmov.

V novembri 1992 kľúčový svedok v prípade – podnikateľ David Hale – potvrdil, že Bill Clinton – vtedajší guvernér Arkansasu – ho donútil na poskytnutie $300 000 pre Susan McDougal. Clinton poprel, že by na neho tlačil. V roku 1997 vyšetrovateľ Kenneth Starr napísal odporúčanie na odvolanie Billa Clintona z pozície prezidenta Spojených Štátov na základe dostatočných dôkazov a Billovej krivej prísahy.

V januári 1996 bola Hillary predvolaná pred súd na vypovedanie ohľadom svojej účasti v škandále Whitewater. Bolo to prvý krát v histórii, čo bola Prvá dáma vyšetrovaná a predvolaná pred súd.

V novembri 1998 vyšetrovateľ Starr svedčil pred House Judicary Committee v spojení s odvolaním Billa Clintona spolu s obvinením v škandále s Monicou Lewinsky.  Starr povedal, že v druhej polovici roku 1997 začal zvažovať jeho odvolanie za podvodný úver vo výške $300 000 a otázku, či prezident odpovedal na uvedný incident pravdivo alebo nie. Starr povedal, že musel počkať, pretože nebolo jasné, či dvaja hlavní svedkovaia hovorili pravdu alebo nie. Zároveň priznal, že neboli schopní vysvetliť, ako zmizli a znovu sa objavili chýbajúce dokumenty v prípade Rose Law Firm. Zároveň očistil prezidentovo meno vo Whitewater, Travelgate a Filegate.

V roku 2000, nasledujúci vyšetrovateľ oznámil, že v prípade nie je dostatok dôkazov o vedomom kriminálnom zapojení Billa a Hillary Clintonovcov v prípade Whitewater. Zároveň obvinil Biely dom v predlžovaní doby predkladania dokumentov a dĺžky trvania procesu a neoprávnených súdnych sporov zo strany Billových právnikov, ktorý viedol k celkovým nákladom $60 miliónov. Jeho záverečná správa ukončila vyšetrovanie Whitewater. Zo všetkých zúčastnených subjektov všetci vyšetrovaní vo Whitewater skončili vo väzení, kde väčšina z ních aj umerla, okrem Clintonovcov, ktorí boli zbavení všetkých obvinení.

Cattle Future Controversy

V rokoch 1978 a 1979 právnička a Prvá dáma Arkansasu bola zapojená do sérií obchodovania s cattle future contracts. Jej pôvodná investícia vo výške $1 000 jej po desiatich mesiacoch obchodovania vygenerovala $100 000, kedy s nimi prestala obchodovať. Keď sa v roku 1994 stala Prvou dámou USA, stali sa predmetom špekulácií, ako dokázala vygenerovať takýto veľký výnos a hovorilo sa o pravdepodobnom konfikte záujmov a podplácaní.

Podľa záznamov využila výhodú známostí v spoločnosti Tysons foods, ktorá je zároveň najväčším zamestnávateľom v štáte Arkansas.  New York Times napísal, že: “Počas funkčného obdobia Billa Clintona ako guvernéra štátu Arkansas spoločnosť Tyson benefitovala z viacerách rozhodnutí štátu, ktorý rozhodol o environmentálnych rozhodnutia v prospech tejto spoločnosti, $9 miliónov v štátnych požičkách a umiestnenie manažérov z firmy do dôležitých štátnych rád.”

Monica Lewinsky a ďalšie obete znásilnenia

Monica Lewinsky bola mladá internistka v Bielom dome. Medzi rokmi 1995 a 1997 mala deväť sexuálnych kontaktov s prezidentom Billom Clintonom, zahŕňalo to orálny sex a iné sexuálne akty, nie však samotný sex. Lewinsky bola v roku 1996 presunutá na inú pozíciu do Pentagonu, kde sa svojej kolgyni zdôverila o jej sexuálnych aktivitách s vtedajším prezidentom. Tá si rozhovory s ňou nahrala a tieto nahrávky skončili v rukách vyšetrovatela Kennetha Starra, ktorý vtedy aktívne vyšetroval Whitewater. Pod prísahou Bill Clinton klamal a povedal, že nikdy nemal s Monicou Lewinsky sexuálny kontakt. Veľmi známa je nahrávka, keď v roku 1998 táto aféra prenikla do médií a Bill Clinton počas živého prenosu povedal, že s Monicou nemal sexuálny vzťah.

Po tom, čo Lewisky poskytla vyšetrovateľovi dary a modré šaty, ktoré mali zaschnutú škvrnu od Clintonovho ejakulátu, Bill Clinton priznal, že mal nevhodný sexuálny kontakt s Monicou Lewinsky.

Jednou z prvých reakcií, ktoré Hillary Clinton poskytla, pred tým, než bolo preukázané, že Bill Clinton klamal a naozaj mal s Lewinsky sexuálny kontakt (v súvislosti so škandálom Lewinsky a vyšetrovanim Whitewater) bola nasledovná veta: “Toto je skvelý príbeh pre hocikoho, kto si ho chce nájsť, je to pravicová konšpirácia, ktorú sa snažili vytvriť odo dňa, kedy moj manžel oznámil, že sa bude uchádzať o post prezidenta Spojených štátov.”

V rovnakom rozhovore sa jej Matt Launer opýtal nasledovné: “Opýtam sa to takto. Predstavme si, že Bill a Hillary Clinton nie sú súčasťou tohto príbehu. Predstavme si, že americký prezident mal cudzoložný styk v Bielom dome a klamal, aby tento fakt zakryl, mali by Američania žiadať jeho rezignáciu?”

Hillary Clinton odpovedala: “Určite by tým mali byť znepokojení.”

Matt Launer: “Mali by žiadať jeho rezignáciu?”

Hillary Clinton: “Myslím si, že ak by to bola pravda a bola by potvrdená, bol by to veľmi závažný priestupok. Ale to nebude preukázané ako pravda.”

Do tejto podkapitoly zahrniem aj nasledovné ženy, ktoré obvinili Billa Clintona zo sexuálnych útokov: Juanita Broaddrick, Gennifer Flowers, Kathleen Willey a Paula Jones. Hillary tieto obete aktívne zastrašovala a verejne ponižovala, prezentovala ich ako klamárky.

Zatiaľ čo sa snažila svoju prezidentskú kandidatúru orientovať na ženy a prezentovať sa ako zástankyňa a ochrankyňa ženských práv, v minulosti označila všetky ženy, ktoré tvrdili, že ich Bill Clinton sexuálne obťažoval alebo s nimi mal styk, ako “bimbo eruptions”.

Bosna a ostreľovači

V roku 2008 mala Hillary príhovor na zahraničnú politiku týkajúcu sa Iraku. Spomenula si, ako pred dvanástimi rokmi pristála v Bosne:

“Pamätám si, keď sme pristávali za ostreľovania. Mala nás tam očakávať ceremónia na privítanie, no namiesto toho sme utekali s rukami nad hlavou, nasadli sme do auta a presunuli sme sa na základňu.”

CBS však Prvú dámu na tejto ceste sprevádzala a všetko zachytila na kamere. Privítacia ceremónia sa naozaj odohrala a na záberoch je vidieť, ako ju aj s jej dcérou Chelsea domáci privítali, vrátane osemročného dievčatka.

Po jej vyhlásení sa jej následovne opýtali na ich pravdivosť, na čo odpovedala: “Nebola tam žiadna privítacia ceremónia. V podstate nám bolo povedané, aby sme utekali do áut. To sa presne stalo.”

Filegate

Škandál s názvom Filegate uzrel svetlo sveta v roku 1996. Craig Livingstone, riaditeľ bezpečnostného personálu Bieleho domu nesprávne vyžiadal a dostal od FBI správy o pozadí niekoľko stoviek osôb bez akéhokoľvek povolenia. Čo rozpútalo hnev, bol fakt, že veľa z týchto osôb boli napríklad aj predchádzajúci zamestnanci Bieleho domu a politickí oponenti, vrátane prezidentských poradcov. Obvinenia boli, že Hillary Clinton si tieto správy vyžiadala a prečítala na politické účely, zároveň vyšlo najavo aj to, že Hillary si vyžiadala, aby bol Livingstone na túto pozíciu prijatý aj napriek tomu, že na túto pozíciu nemal dostatočnú kvalifikáciu. Tento škandál sa takisto stal súčasťou vyšetrovania Whitewater. V roku 2001 bolo vyšetrovanie ukončené pre nedostatok dôkazov.

IRS ako novodobé gestapo

Nie je veľa federálnych agentúr, ktorých by sa každý bál viac ako IRS (daňováci), obzvlášť ak je na čele krajiny skorumpovaný prezident, ktorý túto organizáciu zneužíva na cielené útoky voči svojim politickým a osobným protivníkom.

Počas trvania prezidentského postu Billa Clintona robila IRS kontroly zamerané na skupiny ľudí a jednotlivcov, ktorí robili administratíve problémy. Niekoľko prominentných konzeravtívnych skupín, ktoré kritizovali prezidenta boli vystavené auditom. Jednotlivci, ktorí boli vystavení auditu boli napríklad aj vyššie spomenuté osoby ako: Gennifer Flowers, Liz Warden Gracen, Paula Jones, Juanita Broaddrick, Billy Dale, Kent Masterson Brown, rovnako aj moderátor a kritik Billa a Hillary Bill O´Riley z konzervatívne orientovanej televíznej stanice FOX News, na ktorého bol dokonca audit vykonaný trikrát.

Podľa prieskumu The Washingon Times, počas pôsobenia Clintona v pozícii prezidenta nevedeli nájsť ani jednu ľavicovú politickú organizáciu, ktorá by bola auditovaná.

Chinagate

Chinagate škandál navždy poznačil prezidentský boj, v ktorom sa Bill Clinton snažil o znovuzvolenie a v prezidentských voľbách sa postavil proti Al Gorovi, a v tomto škandále bol zapojená aj Hillary Clinton. Práve škandál ako Chinagate mal prispieť k odvolaniu Billa Clintona viac ako ostatné. Aspoň šesť jednotlivcov bolo čínskou vládou použitých na ovplyvňovanie výsledku volieb. Aj napriek tomu, že tieto nelegálne dary boli vrátené, vtedajšia generálna prokurátorka Janet Reno (tá istá, ktorú Bill vymenoval a zohrávala úlohu vo Whitewater) bola kritizovaná za to, že nikdy na Chinagate nepridelila samostatného vyšetrovateľa.

Bolo preukázané, že Čína využila svojich agentov a čínsku ambasádu na priame kontribúcie do DNC (Democratic National Committee, teda Demokratický národný výbor, ktorý reprezentuje demokratickú stranu), čo bolo priamo v konflikte so zákonmi USA, podľa ktorých je zakázané, aby obyvatelia z iných krajín prispievali americkým politikom a politickám stranám. Čínska vláda poprela akékoľvek obvinenia.

Technologické spoločnosti venovali Billovi Clintonovi finančné dary za výmenu dôležitých technologický informácií ohľadom rakiet a príčin zlyhávania čínskeho raketového programu.

V komentári s názvom “Dôkaz, že Hillary nie je vhodná na prezidentku” v roku 2013 Klazman napísal:

“Nie že by bola Hillary prekonaná svojimi predchádzajúcimi škandálmi… geniálne prišla so schémou, kedy by vďaka úplatkom komunistickej Číny na zlepšenie ich šancí vyhrať prezidentské voľby o znovuzovenie medzi Cilntonom a Al Gorom, kedže štatistické čísla nevyzerali pozitívne. Bol to práve súdny spor voči tajomníkovi obchodu Ronovi Brownovi, ktorý na základe inštrukcií Hillary Clinton predal miesta na oddelení obchodných misií Číňanom a iným, čo principiálne tento prípad odhalilo. Na konci roku 1996 a začiatkom roku 1997 tento škandál nabral taký rozmer, že spojené kongresové vypočúvania boli menované, že nakoniec boli uzatvorené, keď demokrati odhalili ilegálny fundraising niektorými republikánmi. Obidve strany, ktoré čelili vzájomnému zničeniu, jednoducho škandál opustili. Ja som však pokračoval s mojím súdnym procesom a zatiaľ čo som objavil veľa informácií o Bonnie a Clyde, vďaka škandálu s Mincou Lewinsky to bolo presunuté na vedľajšiu koľaj, kedže média preferovali informácie o sexuálnom škandále viac, než espionáž. Hillary a Bill boli ironicky zachránení Monicou, ktorá odobrala pozornosť od pravdepodobne najväčšieho škandálu v histórií Spojených štátov.”

Pardongate

Počas osemročného pôsobenia Billa Clintona ako prezidenta Spojených štátov vydal 450 amnestií a komutácií. Asi najkontroveznejšou amnestiou bola amnestia, ktorú od Clintonovcov dostal Marc Rich.

Marc Rich utiekol z USA počas jeho trestného stíhania a zdržiaval sa vo Švajčiarsku. Rich dlhoval $48 miliónov na daniach a bol obvinený z 51 prípadov daňového podvodu a nakoniec dostal amnestiu. Musel zaplatiť pokutu milión dolárov a amnestia neplatila na žiadne budúce kriminálne aktivity. Dôležitým faktorom bolo, že jeho exmanželka  Denise Eisenberg Rich poskytla veľké finančné dary knižnici Clintonovcov a kampani o pozíciu v senáte pre Hillary Clinton. Dlhoroční demokratickí podporovatelia Clintonovcov a bývalí prezidenti Jimmy Carter, James Carville a Terry McAuliffe boli veľkými kritikmi tejto amnestie. Federálna vyšetrovateľka Mary Jo White bola pridelená, aby preskúmala amnestiu udelenú Marcovi Richovi. Neskôr bola nahradená novým vyšetrovateľom Jamesom Comeym (toto meno je dôležité, takže si ho do budúcnosti zapamätajte), ktorý dospel k záveru, že na strane Clintonovcov nedošlo k žiadnym ilegálnym rozhodnutiam.

Počas Pardongate obaja bratia Hillary – Hugh a Tony – úspešne lobovali za to, aby Bill Clinton pomohol niektorým ľuďom uniknúť  spravodlivosti. Hugh Rodham dostal zaplatené $200 000 za sprostredkovanie komunikácie medzi drogovým dílerom Carlosom Vingalim a ďalších $200 000 za komunikáciu ohľadom amnestie pre Glenna Brasswella, ktorý bol zapojený v podvode. Bill a Hillary tvrdili, že o ničom nevedeli a Hugh bol donútený peniaze vrátiť.

Čo je zaujímavé je fakt, že Bill Clinton sa tváril ako že amnestia pre Carlosa Vinglala nemala nič spoločné s jeho švagrom Hughom. Aj napriek tomu, že ministersto spravodlivosti neodporúčalo jeho amnestiu, Bill Clintom mu ju aj tak o dva týždne udelil.

Druhý brat Hillary Clinton – Tony – takisto dosiahol, aby Bill Clinton udelil amnestiu, aj napriek námietke ministerstva spravodlivosti. Edgar a Vonna Jo White  boli obvinení z bankového podvodu a obaja boli omilostení v roku 2000. Tony Rodham priznal, že od tejto dvojice dostal $320 000, ale tvrdil, že to nemalo nič spoločné s amnestiou.

Vyplienenie Bieleho domu

Po tom, čo bol Bill Clinton tesne pred koncom svojho druhého termínu ako prezident USA odvolaný, po ich vysťahovaní Bill a Hillary doslova vyplienili Biely dom. Hillary sa snažila poslať nábytok z Bieleho domu do svojej súkromnej rezidencie v  Chappaqua v štáte New York. Podľa informáciíí sa snažili odniesť dary a nábytok z Bieleho domu v hodnote $190 000 a podľa účotvníka Bieleho domu boli počas tranzitu medzi Clintonovcami a Bushovcami nahlásené akty vandalizmu a krádeže. Podľa účtovného oddelenia bola výška škôd spôsobená vandalizmom vyčíslená na $14 000, z toho $4 850 stála len výmena klávesníc po tom, čo všetky počítačové klávesnice mali zničené alebo chýbajúce písmenko W. Okrem iného bola ukradnutá prezidentská pečať, opravy zahŕňali lepidlo, ktoré bolo rozotreté po pracovných stoloch, zlomené nábytky, kancelárie plné smetia a grafitti na pánskych záchodoch, ktoré znevažovali novozvoleného prezidenta Georga W. Busha.

Robert Byrd a KKK

Robert Byrd, jeden z politikov, ktorý zomrel v roku 2010 bol bývalým členom KKK. Po jeho smrti vzniklo toto video Hillary, kde ho označila ako skvelého muža a jej mentora. Ani jedno z médií toto video nepovažovalo za dostatočne zaujímavé. Viem si iba predstaviť, čo by sa stalo, ak by toto urobil Trump. Namiesto toho sa mu snažia prišiť podporu zo strany KKK.

Benghazi

Teroristický útokv V Bengázi (Lýbia), sa odohral presne 56 dní pred prezidentskými voľbami v roku 2012. V Obamovej predvolebnej kampani o znovuzvolenie často prízvukoval, že dolapenie a smrť Bin-Ládina ukončilo pôsobenie Al-Kájdy a teroristických skupín v regióne. V skutočnosti sa však tieto teroristické skupiny ešte viac prehĺbili, obzvlášť po smrti Kaddáfiho, kedy sa Lýbia zmenila na dejisko totálneho chaosu a vytvorila podhubie pre rast terorizmu, vrátane skupín prepojených na Al-Kájdu a ISIS.

Džihádisti sa rozmohli po celej krajine, hlavne v jej východnej časti a Bengázi sa stalo hlavným dejiskom. Hillary Clinton videla Bengázi ako strediskom anti-Kaddáfiho režimu a predstavovala si vytvorenie trvalého štátneho oddelenia USA, ktoré by uctilo pamiatku jej úspechom. V skutočnosti však Bengázi bolo nekontrolovateľné, plné proti-západných teroristov, ktoré odviedli sériu útokov v roku 2012. V čoho dôlsledku Veľká Británia a iné národy stiahli svojich ľudí z Lýbie, pretože tam jednoducho situácia nebola bezpečná. Hillary Clinton však svojich ľudí nestiahla a zamietla ich žiadosti o zvýšenú bezpečnosť.  Ambasáda, v ktorej títo ľudia pôsobili, bola len dočasná. Nikto nikdy nedostal odpoveď na otázku: “Čo bolo v Lýbii také dôležité, že si vyžiadalo riskovanie životov, ktoré sa vlastne stalo samovražednou misiou?”

Politici odpovedali na útok. Šokujúce, že najsilnejšia armáda na svete nebola schopná vyslať vojenské jednotky na záchranu vlastných občanov. Administratíva tvrdila, že nemali dostatok času na odpoveď. Faktom bolo, že tieto zariadenia boli pod konštantný útokom, aj pri presunoch medzi jednotlivými zariadeniami, až to vyvrcholilo posledným útokom počas ktorého zahynuli štyria Američania, vrátane ambasádora Stevensa.

Zarážajúce na celom prípade je, že ako džihádisti pálili na americké zariadenia a podpaľovali budovy, ambásador Stevens sa stratil, Obama a Hillary Clinton šli do práce ako bežne a snažili sa vytvoriť vymyslený opis udalostí. Krátko po 22. hodine Hillary Clinton podala vyhlásenie o útokoch, ktoré sa vraj začali po zverejnení anti-moslimského videa.

Hlavní účasntníci administratívy od začiatku vedeli, že to nebola pravda a že to bol vopred pripravovaný teroristický útok. Hillary Clinton od začiatku vedela, že video v tomto prípade nezohrávalo žiadnu úlohu. Potvrdil to aj záver správy, v ktorej uznali, že sa to snažila poskytnúť ako vysvetlenie verejnosti, no zahraničným predstaviteľom a aj svojej dcére Chelsea povedala pravdu. V telefonáte Egyptskému priemiérovi povedala nasledovné:  “Vieme, že útok v Lýbii nemal nič spoločné s videom. Bol to plánovaný útok, nie protest.”

Z emailov, ktoré boli zverejnené začiatkom roku 2016 je vysvetlené, prečo sa vôbec vojna v Lýbii začala. Emaily identifikujú francúzskeho prezidenta Nicolasa Sakozyho ako lídra útokov z piatich hlavných dôvodov: 1.získať libýjsku ropu, 2. udržať francúzsku nadvládu v regióne, 3. zlepšiť Sarkozyho domáciu reputáciu, 4. presadiť vojenskú silu a 5. predísť vplyvu Kaddáfiho v regióne.

Čo je najviac zarážajúce je fakt, koľko zlata a striebra (143 ton v oboch kovoch) mala Lýbia nahromadených za účelom vytvorenia meny, ktorá by bola týmito rezervami krytá a mala byť alternatívnou k  európskej mene.

Takto sa k smrti Kaddáfiho sa so smiechom vyjadrila samotná Hillary:

Samotná téma vojny v Lýbii a Bengházi je veľmi obsažná, účelom tejto podkapitoly bolo mierne načrtnúť zlyhanie Hillary Clinton a jej politiky, ktorá stála život štyroch Američanov a fakt, že sa o dovode útoku snažila klamať a zavádzala verejnosť.

Emailgate

V marci roku 2015 sa zistilo, že Hillary počas svojej práce pre vládu používala na oficiálnu komunikáciu svoj súkromný email na vlastnom serveri, namiesto zabezpečených serverov, ktoré jej dala k dispozícií vláda. Neobjektívnosť médií môžeme vidieť aj v článku, ktorý SME publikovalo hneď po druhej prezidentskej debate, v ktorej Trump spomenul vyšetrovanie jej škandálu. SME napísalo nasledovné (najprv citujúc Trumpa, potom s ich vlastnou doložkou): “Keď budem prezident, pošlem na Vás osobného prokurátora,” začal Donald Trump, keď sa Hillary ospravedlnila za používanie osobného emailu v práci.

To ale vôbec nie je to, čo sa v skutočnosti stalo. Hillary používala tento nezabepečený email, ktorý mohol byť v ktoromkoľvek momente napadnutý hackermi, na zasielanie klasifikovaných emailov, teda emailov, ktoré obsahujú dôležité informácie a len ľudia, ktorí sú autorizovaní, ich môžu čítať. Navyše po prevalení celého prípadu vo vyšetrovaní chýbalo 33 000 emailov. Hillary tvrdila, že vymazané emaily obsahovali len súkromnú komunikáciu medzi ňou a jej dcérou Chelsea a jej manželom Billom. Pričom Bill sa v minulosti vyjadril, že email nepoužíva a v živote napísal len jeden email.

Po tom, čo vyšlo najavo, že jej emaily obsahovali tajné informácie, FBI začalo ich vlastné vyšetrovanie. FBI dospelo k záveru, že jej email obsahoval tajné informácie z piatich rôznych vládnych agentúr a tieto emaily boli uložené na serveli, ktorý nebol dostatočne bezpečný. Vedúcim tohto vyšetrovania je James Comey, presne ten, ktorý niekoľko rokov tvrdil, že udelenie amnestie Marcovi Richovi neporušilo žiadne pravidlá.

Po tom, čo sa Bill Clinton tajte stretol s Comeym, Comey v júli 2016 prehlásil, že aj napriek tomu, že konanie Hillary bolo extrémne neopatrné, neodporúčajú žiadne stíhanie. Hneď na to generálna prokurátorka Loreta Lynch vyhlásila, že Hillary Clinton nebude potrestaná.

Ešte počas vyšetrovania sa snažila troška zažartovať, keď sa jej opýtali, či servery vyčistila  “wiped” server, ona sa opýtala, že vyšistila “wiped” ako s utierkou?

 

De facto, Hillary nepoužila na vyšistenie utierku, ale ako sa neskôr ukázalo, špeciálny program s názvom Bleachbit. A tento program sa nepoužíva, ak chcete vymazať súkromnú konverzáciu so svojou dcérou. Tento program sa používa na zahladenie niečoho, čo nechcete, aby niekto niekedy našiel.

Iba necelé dva týždne pred prezidentskými voľbami FBI znova otvorilo vyšetrovanie jej emailov. Dôvodom bolo, že exmanžel Hillarinej pravej ruky – Humy Abadeen – Anthony Weiner, ktorý je momentálne stíhany za sexualnú komunikáciu s 15 ročným dievčaťom – odovzdal na vyšetrovanie laptop, ktorý používala Huma na komunikáciu s Hillary a FBI muselo prešetriť vzniknutú situáciu.

Nájdených bolo 650 000 emailov a už po ôsmich dňoch FBI definitívne vedelo, že sa v nič dôležité nenachádza, preto vyšetrovanie hneď pred voľbami uzatvorili s tým, že ich pôvodné rozhodnutie z júla sa nemení, Hillary nič neporušila. Zaujímavý je fakt, že FBI trvalo jeden celý rok, kým preskúmali 60 000 emailov, no tentokrát sa im podarilo prečítať a dať do súvislosti 650 000 len za osem dní. Momentálny verdikt je, že Hillary nepochybila. Ako sa sa sama vyjadrila na jednej z prezidentských debát, je jej to veľmi ľúto a preberie zodpovednosť za svoje chyby. Ale akú zodpovednosť, keď nebola nijako potrestaná?

Ako drobná čerešnička na torte je fakt, ktorý odhalili Wikileaks, a to, že Hillary pravidelne posielala klasifikované emaily svojej slúžke, aby jej ich vytlačila. Už len tým porušila zákon, pretože jej slúžka nemala vládne povolenie na ich čítanie!

Ukradnuté primárky

Možno nie každý zachytil, ale v primárkach bojovala v rámci nominácie za demokratickú stranu voči dvom kandidátom – O´Malleym a Berniem Sandersom. O´Malley vypadol z hry už na začiatku, no Sanders sa držal až do konca, aj keď zahraničné média o ňom až tak nehovorili. Bernie Sanders bol mokrým snom všetkých precitlivelých socialitov žijúcich v USA. Zdaniť bohatých, zdravotníctvo zadarmo, vysoké školy zadarmo, všatko zadarmo, búril sa proti establishmentu a proti mocným a bohatým. A tešil sa obrovskej obľube. A nadával na Hillay. Až do momentu, keď mu ukradla nomináciu priamo spred nosa a následne po svojej nominácií ho donútili kooperovať a podporovať. Presne tých, na ktorých celú dobu nadával. Stal sa bábkou v rukách mocných. Ako ukázali neskoršie Wikileaks, demokrati mali na neho aj pripravenú fotku v plavkách, s ktorou ho chceli zdiskreditovať v médiách ako čudáka.

screen-shot-2016-10-26-at-3-29-56-pm

Nasledovná konverzácia medzi členmi demokratickej strany, ktorá sa snažila Bernieho zdiskreditovať:

“OMG,” napásal Fallon.

“Možeme to dať na Twitter?” opýtal sa John Podesta (meno si zapamätajte).

“Myslím, že by sme to mali dať NYT (New York Times).”

Podľa všetkého NYT túto fotku nepublikoval, no známy celebritný kritik Perez Hilton ju zdieľať už na druhý deň po tejto emailovej konverzácií.

Ale poďme pekne krásne spať k ukradnutým primárkam. Už v emailoch, ktoré boli hacknuté začiatkom roka bolo jasné, ako DNC (Democratic National Committee), ktorá má mimochodom byť neutrálna, jednoznačne pracovala proti Sandersovi a dala mu nevýhodu a jednostranne podporovala Hillary. Mark Paustenbach, zástpuca riaditeľa pre komunikáciu DNC napísal: “Zaujímalo by ma, či je nejaký dobrý nartív na príbeh o Sandersovi, že s ním niečo nie je v poriadku, že jeho kampaň je totálny chaos.” V jednom z emailov takisto rozoberali jeho náboženstvo. Bernie Sanders je židovského povodu. Jedna z pracovníčok DNC napísala, že niekde čítala, že je ateista a bolo by vhodné, aby by tento fakt zverejnili, pretože v niektoých štátoch, kde je veľa voličov veriacich, to môže urobiť zásadný rozdiel, teda ho zdiskreditovať.

Samotná predsedcníčka DNC – Debbie Wasserman Schultz, musela odstúpiť, po tom, čo Wikileaks odhalili, že bola 100% zaujatá voči Sandersovi a plne podporovala Hillary Clinton.

Hillary a jej názor na nenarodené deti

Túto podkapitolu sem dávam už len na podčiarknutie toho, aký nehumánny a bezcharakterný človek je Hillary Clinton. V snahe nakloniť si šialené feministky na svoju stranu, Hillary podporuje interrupcie až do vysokého štádia. V televíznej talkshow sa vyjadrila, že podľa nej plod až do narodenia nemá žiadne ústavné práva. Tento postoj potvrdila aj na pódu prezidentskej debaty, kde sa Trump vyjardil, že on je pro-life a chce, aby bola otázka interrupcií pridelená jednotlivým štátom. Zatiaľ čo Hillary povedala, že je za to, aby sa obnovila možnosť tzv. partial biirth abortion a zdôraznila že žena by tak mohla urobiť v akomkoľvek prípade, teda nie len napríklad pre zdravotné komplikácie. Partial birth abortion je interrupcia vo vysokom štádiu tehotenstva, hoci aj niekoľko dní/hodín pred samotným pôrodom, kedy sa už takmer plne vyvinuté dieťa vyberie z tela matky a usmrtí sa. Momentálne je takáto interrupcia zakázaná.

Wikileaks, Wikileaks, Wikileaks…

Wikileaks zverejnilo tisíce emailov, o ktorých sa média nenamáhali napísať ani slovo – okrem toho, že vraj za tým boli Rusi (ha-ha). Jullian Assange sa vyjadril, že osobne nepodoruje ani jednu stranu – ani Hillary, ani Trumpa, no jednoducho na Trumpa nič nemajú. Ak by niečo mali, tak by to určite zverejnili. A na Hillary toho teda bolo dosť. Najprv zverejnili emaily hacknuté od DNC (o ktorej som písala v predchádzajúcej podkapitole). DNC mala byť nezaujatá a podporovať všetkých kandidátov rovnako. Čo zjavne nebol ten fakt. Nasledovné bol hacknutý email John Podestu – ktorý bol hlavným predsedom jej prezidentskej kampane.

Jeden z prvých emailov zverejnil to, ako blízko ma Hillary Clinton k Wall Street a bankárom. Wikileaks zverejnilo prepisy jej príhovorov, za ktoré dostala zaplatené neuveriteľné peniaze. Aby som bola presná, od roku 2001 spolu s Billom zarobili $153 miliónov len dávaním príhovorov a prednášok pre banky a Wall Street. V jednom z príhovorov povedala nasledovné:

“Robenie politiky je ako vyrábanie klobás. Je to nechutné, a vždy to také bolo, ale väčšinou vždy skončíme tam, kde potrebujeme. Ale keď vás niekto sleduje, viete, všetky tie diskusie za zavretými dverami a dohody, viete, to potom ľudí trocha znervózni, najmenej povedané. Práve preto musíte zaujať oboje – verejnú aj súkromnú pozíciu.”

A ešte jedna citácia, ktorá stojí za zmienku:

“Mojím snom je hemisférický spoločný trh, s otovreným obchodom a otvorenými hranicami.”

Ďalší email ukázal, že čo si o jej pamati a mentálnom zdraví myslia jej spolupracovníci. Emailova komunikácia medzi Johnom Podestom a Neera Tanden, kde diskutujú o tom, prečo sa nazvala umiernenou političkou, keď jej povedali, aby sa nazvala progresívnou. Potom Neera dodala, že si miestami nie je istá, či Hillary vôbec vie, na ktorej planéte sa momentálne nachádzame.

podesta1

Zdroj

Wikileaks takisto ukázali, ako sú média naklonené k Hillary. Donna Brazile, prispievateľka pre CNN jej niekoľko krát zaslala otázky pred debatami, ktoré sa odohrali v priebehu tohto roka a dali jej tak náskok pred Sanderson. Nemusím pripomínať, že kandidáti tieto otázky nemali vedieť vopred a je to minimálne proti morálke žurnalistov. Po prevalené Wikileaks bola Donna Brazile donútená rezignovať.

Keď už hovoríme o Wikileaks, mylsím, že by sa patrilo spomenúť smrť mladého muža menom Seth Rich, ktorý pracoval ako analytik pre DNC. Seth bol zastrelený v pokojnom susedstve, kde býval, o o4:19 nadránom. Na internete sa objavili nepotvrdené informácie, že práve on stál za únikom emailov z DNC. Julian Assange vypísal odmenu $20 000 za poskytnutie informácií, ktoré by pomohli odhaliť detaily jeho vraždy. Pričom nepotvrdil a ani nevyvrátil, či práve mladý Seth stál za únikmi z DNC a či ho to stálo život.

Spirituálne varenie

Viem, že táto podkapitola sa nevyhnutne netýka Hillary, no týka sa ľudí, s ktorými sa stýka, mnoho bohatých ľudí, celebrít a kruhov, ku ktorým sa človek bežne nedostane. Informácie, ktoré odhaľujú niečo, čo vyzerá ako z filmu Eyes wide shut, ale stokrát horšie.

Informácia o spirituálnom varení sa objavila v emailoch, ktoré unikli z konta Johna Podestu, ako som už skôr spomenula, John Podesta je predseda prezidentskej kampane Hillary.

28. júna napísal Johnovi Podestovi jeho brat Tony. V emaile sa pýta Johna, či príde na večeru, že Marina sa pýta. V emaile vidíme aj pôvodnú správu, ktorú Marina napísala Tonymu: “Drahý Tony, veľmi sa teším na spirituálne varienie u mňa doma. Myslíš, že mi budeš dať vedieť, či sa tvoj brat zúčastní?”

podesta2

Zdroj

Ak ste si mysleli, že spirit cooking je nejaké varenie pri sviečkach, ste na omyle. Spirit cooking zahŕňa krv, mužský ejakulát a materské mlieko. Marina Abramovic je okultistka, ktorá pochádza zo Srbska a rôzne okultné praktiky usporiadáva už od 90.-tych rokov. Tu je jej vlasné video:

Spopularizované hlavne Marinou Abramovicovou, Spirit cooking sa stalo okultnou praktikou počas okultných sexuálnych rituálov, ako vysvetlila vo svojej knihe “Spirit cooking s nevyhnutnými afrodiziakovými receptami.”

spirit-cooking-48-pm

Spirit cookin takisto zahŕňa aj symbolický akt kanibalizmu.

Lady Gaga a spiritual cooking:

cwa8-8suoaaint8

Ak ste si mysleli, že to je zlé, tu je niekoľko emailov z hacknutého Podestovho účtu, ktoré obsahujú kryptované slová prepojené na obchodovanie s deťmi. Pozrime sa na to bližšie.

Laura Silsby, bývala riaditeľka “The New Life Children´s Refuge” bola prichytená na Haiti ako sa snažila prepašovať 33 detí do Dominikánskej republiky. Pôvodne tvrdila, že deti sú siroty a že zakladá sirotinec v Dominikánskej republike, pričom obe tvrdenia sa ukázali ako nepravdivé – väčšina detí mali aspoň jedného rodiča a Dominikánska vláda nikdy nezaznamenala žiadnu žiadosť o otvorenie sirotinca. Ako ste správne uhádli, Clintonovci ju oslobodili. V ďalšej kapitole sa budeme venovať tomu, ako sú Clintonovci a ich nadácia prepojená na Haiti. Jorge Puello Torres, jej právny poradca bol neskôr zadržaný za medzinárodný sexuálny kruh s obchodovaním s ľuďmi. Torres lákal dievčatá v karibskej oblasti s tým, že z nich budú v USA modelky. V roku 2011 dostal tri a pol roka za pašovanie ilegálov.

Poďme ale naspať k podestovým emailom. Ako vieme, brainstorming a crowdsourcing sú skvelými zdrojmi. K odhaleniu tohto tajomstva prispel Reddit a jeho užívatelia, ktorí prešli všetky Podestove emaily a prišli na tajný kód, ktorý označili nasledovne:

Hotdog=chlapec

Pizza=dievča

Cheese /syr/=malé dievča

Pasta /cestoviny/=malý chlapec

Ice cream /zmrzlina/=mužský prostitút

Waltnut, prípadne nut /orech/=príslušník inej farby/rasy

Map /stopa/=ejakulát

Sauce /omáčka/=orgia

Pozrime sa teraz na konkrétne emaily:

“Hej John, vieme, že si skutočný majter kuchyne a naozaj oceňujeme tvoje varenie už roky… Ale orechová omáčka na cestoviny? Mary, prosím, povedz nám to narovinu, bolo to naozaj veľmi chutné? Jim”

podesta3

Alebo iný: “Ahoj John, úplne rozumiem prečo večera u teba doma nezahŕňala niekoho ako mňa, kto je známy veterán Clintonovej kampane. Ale chcela by som ťa poprosiť o skorú možnosť, aby som sa je a editorka Dily Beast Political Jackie Kucinich, dostali na tvoj radar, aby som/sme mohli napísať správu na základe vedomostí. Pred nami je dlhá kampaň a ja by som chcela otvoriť komunikačný kanál. Je tu nejaký asistent, cez ktorého by som mohla ísť? Teším sa na budúcu spoluprácu s tebou (a možno aj nejaké cestoviny s orechovou omáčkou!!)”.

cwx6ctbxuam_wml

Od Sterna z vládneho emailu .gov. “Nasldujúce tri mesiace budem tvrdší interne než v Pekingu. Medzi siedmym a 1600, žiadna zábava. Snívam o tvojom hotdogovom stánku na Havaji.

cwxhesaukaava84

Tentokát email adresovaný Johnovi. Kathryn našla v dome vreckovku, ktorú niekto zabudol na kuchynskej linke. “Ahoj John, pracovníčka realitnej kancelárie našla vreckovku (myslím, že má stopu, ktorá má niečo spoločné s pizzou). Je tvoja? Môže ti ju poslať, ak chceš. Viem, že si zaneprázdnený, takže nemusíš odpovedať ak nie je tvoja alebo ju nechceš naspäť.”

podesta4

“Laura, považujem zmrzlinu, jej nákup a jej konzumáciu za seriózny biznis. Nemôžeme to len tak hádzať hore-dole v bežnej referencii, obzvlášť v kombinácii so slovom “zadarmo”.

podesta5

“Mary a John, myslím, že by ste mi mali dať vedieť pri zmene stratégií, hlavne ak boli v platnosti už roky. Ihneď som si uvedomil, že niečo bolo odlišné podľa veľkosti a tvaru krabice a zaváhal som, že kto by mi poslal niečo vo štvorcovej krabici. Príbuzní, namiesto cestovín a úžasnej omáčky, bol to rozkošný a lákavý výber syru. Mňam. Čakám na návrat mojích detí a vnúčat, že ich budeme môcť zdemolovať.

podesta6

“Toto je náš ľadom obalený stierač a kúsok zápchy, v ktorej sme. Postačí to na to, aby sme povedali, že dnes večer neprídeme, je mi to ľúto. Musíme sa uspokojiť s cestovinami, čo nám dal John na Vianoce. Naozaj je nám ľúto, že sme to zmeškali.”

podesta7

Myslím, že tieto emaily nepotrebujú žiaden dodatočný komentár, názor si prosím urobte sami.

Huma Abedin

Huma Abedin pracuje s Hillary už asi 20 rokov. Huma má blízke väzby k Moslimskému bratstvu – skupina založená na “zničení Západnej civilizácie zvnútra”, a k ďalším islamským skupinám. Podľa záznamov nemá k týchmto skupinám blízko len Huma, ale aj jej rodičia, ktorí majú spojenie s Al-Kájdou. V roku 1999 jej mama preložila a editovala knihu s názvom: “Ženy v Islame: Diskurz v právach a povinnostiach.” Knihu napísala jej saudská kolegýňa, v ktorej popisuje kameňovanie a bičovanie, sexuálnu submisívnosť a ženskú obriezku praktizovanú pod Šáriou.

Clinton Foundation a Pay to play

Nadácia Clinotnovcov je ďalší z ich obrovských škandálov. Rovnako ako v predchádzajúcich škandáloch, je to toho zapojených toľko ľudí, peňazí a zarážajúcich informácií, že je priam nemožné to zhrnúť v niekoľkých vetách. Pokúsim sa o to čo najlepšie.

Clintonovci využívajú túto nadáciu na prijímanie finančných darov. Napríklad zo 156 ľudí, ktorí mali s Hillary osobné alebo telefonický rozohovor, 85 z nich venovalo finančné dary ich nadácii, dokopy vo výške $156 miliónov.

Hillary sa predvádza ako zástankyňa práv žien a LGBTQ, no zároveň prijíma platby od vlád krajín, ktoré porušujú základné práva a slobody týchto ľudí, ako napríklad Saudská Arábia, Katar a pod.

V čase, keď bola Hillary štátnou tajomníčkou, peniaze, ktoré dostal Bill za poskytovanie príhovorov sa takmer strojnásobili, z asi $150 000 za jednu reč, ktorú predniesol v Rusku, na asi $500 000 a na $750 000 za reč prednesenú v Číne. Štátne oddelenie tieto príhovory odobrilo.

Huma Abedin, pravá ruka Hillary Clinton, je asi superžena. Pracovala pre štátne oddelenie, ktoré viedla Hillary a zároveň pre nadáciu Clintonovcov, Clintonovej súkromnú kanceláriu a konzultačnú firmu napojenú na Clintonovcov. Ako to len zvládla? Nadácia bola predvolaná kvôli jej práci pre štát a nadáciu v rovnakom čase.

Hillary Clinton bola členkou Komisie nukleárnej regulácie, keď bola štátnou tajomníčkou. Komisia pracovala na vydaní povolenia predaja amerických uránových podielov  ruskej atómovej agentúre Rosatom. Prekvapenie: Rosatom bol prepojený na nadáciu Clintonovcov. Roastom si zaobstaral 17% podielu juhoafrickej spoločnosti Uranium One v roku 2009. V roku 2007 sa Uranium One spojila s UrAsia, ktorá bola vlastnená Frankom Giustrom. Giustra dal $31 miliónov nadácii Clintonovcov v roku 2006 a prisľúbil $100 miliónov v nasledujúcich rokoch. Giustra si spolu s Billom Clintonom zaobstarali uránove záujmy v Kazakstane v roku 2005. Predseda Uranium One, keď bol zakúpený Rosatomom bol Ian telfer, ktorý takisto prispel do nadácie Clintonovcov vo výške $2,35 miliónov.

Asi vás už neprekvapí, ak vám poviem, že napríklad za rok 2014, iba 6% z prostriedkov Clinton Foundation bolo použitých na charitu. Ako odhalili Wikileaks, prostriedky z charity boli použité na dekádu životných nákladov ich dcéry Chelsea a dokonca aj na jej svadbu. Ale predpokladám, že to sú len drobné v porovnaní s tým, koľko celá nadácia dostala.

Nehovoriac o tom, ako sa Clintonovci nabalili na Haiti. Z neznámych dovodov majú k tomuto ostrovu veľmi hlbokú väzbu. Obyvatelia Haiti tvrdia, že keď ich v roku 2010 zasiahlo ničivé zemetrasenie, charitatívna pomoc neskončila tam, kde mala, teda u tých najchudbneších a najviac postihnutých, peniaze boli naliate do industriálnych parkov a luxusných hotelov. Bill a Hillary mali Haiti totálne podchytené. Hneď po zemetrasení bol Bill ustanovený ako pracovník OSN pre tento región a Hillary bola štátnou tajomníčkou, takže obaja stáli na začiatku a konci prúdu peňazí. Obyvatelia Haiti si všimli, že veľa spoločností, ktoré dostali na ostrove kontraky na budovanie a obnovu, prispeli do nadácie Clintonovcov. Ak máte záujem si prečítať o Clintonovcovh a Haiti viac, kliknite sem.

Nadácia Clintonovcov je momentálne ešte stále vo vyšetrovaní FBI.

Záver

Tento blog som mala v úmysle napísať už dávno. Považovala som tieto informácie za vitálne pre širokú verejnosť. Viem, že Slováci v amerických voľbách voliť nemôžu, no či sa to ľuďom páči alebo nie, budúce rozhodnutia USA ovplyvnia všetky krajiny sveta, vrátane Slovenska. Všimla som si, že média po celý čas informovali o Trumpovi negatívne, zatiaľ čo o Hillary informovali len v pozitívnom svetle. Pozastavte sa na chvíľku a opýtajte sa samých seba, o koľkých kauzách z tohto článku ste počuli? V dnešnej dobe už bežným médiám dôverovať nemôžeme. A vlastne ich už ani nepotrebujeme. Informácie sú na internete. Internet je nekonečný. Je len na nás používať zdravý úsudok a kritické myslenie na oddelenie pravdivých informácií od zavádzajúcich. Osobne mi tento článok a informácie na slovenskom internete chýbali, dnes je k dispozícii každému, kto chce vedieť skutočnú pravdu. Nemyslite si však, že toto je všetko, v čom majú Clintonovci prsty. Toto je len špička ľadovca, ktorý uzrel svetlo sveta.

 

 

Zdroje

Watergate: The Scandal That Brought Down Richard Nixon

https://www.washingtonpost.com/news/fact-checker/wp/2016/09/06/the-zombie-claim-that-hillary-clinton-was-fired-during-the-watergate-inquiry/

http://www.dailymail.co.uk/news/article-3729466/Child-rape-victim-comes-forward-time-40-years-call-Hillary-Clinton-liar-defended-rapist-smearing-blocking-evidence-callously-laughing-knew-guilty.html

https://www.washingtonpost.com/news/the-fix/wp/2016/07/20/hillary-clinton-saul-alinsky-and-lucifer-explained/

https://www.conservativereview.com/commentary/2016/08/alinskys-daughter-here-is-the-truth-about-hillary-the-media-will-not-tell-you

https://en.wikipedia.org/wiki/White_House_travel_office_controversy

How Hillary Clinton sicced the FBI on the White House travel office

http://www.washingtonpost.com/wp-srv/politics/special/whitewater/timeline.htm

https://en.wikipedia.org/wiki/Vince_Foster

https://en.wikipedia.org/wiki/Whitewater_controversy

https://en.wikipedia.org/wiki/Hillary_Rodham_cattle_futures_controversy

https://en.wikipedia.org/wiki/Monica_Lewinsky

http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/northamerica/usa/10811894/Monica-Lewinsky-Hillary-Clinton-blamed-the-woman-for-Bill-Clintons-affair.html

http://leany.com/Conspiracy/hillary_clinton_transcript.htm

http://www.dailywire.com/news/9585/9-times-hillary-clinton-threatened-smeared-or-amanda-prestigiacomo

https://en.wikipedia.org/wiki/White_House_FBI_files_controversy

https://en.wikipedia.org/wiki/1996_United_States_campaign_finance_controversy

Chinagate and the Clintons

Lest We Forget Chinagate, The Most Serious Scandal in US History

https://en.wikipedia.org/wiki/Bill_Clinton_pardon_controversy

Hillary Clinton and Pardongate

http://www.nationalreview.com/article/437273/benghazi-scandal-hillary-clinton-state-department-obama-administration-house-committee

https://en.wikipedia.org/wiki/2012_Benghazi_attack

Hillary Emails Reveal True Motive for Libya Intervention

http://www.wnd.com/2015/05/here-they-are-hillarys-22-biggest-scandals-ever/

http://www.breitbart.com/big-government/2016/09/02/hillary-clintons-oh-st-moment-emails-wiped-bleachbit-secret-server-discovered/

http://www.cnn.com/2016/10/28/politics/hillary-clinton-email-timeline/

http://www.breitbart.com/2016-presidential-race/2016/10/26/wikileaks-clinton-team-leaked-creepshot-of-bernie-sanders-in-his-swimming-suit/

https://www.theguardian.com/us-news/2016/jul/24/debbie-wasserman-schultz-resigns-dnc-chair-emails-sanders

Wikileaks Proves Primary Was Rigged: DNC Undermined Democracy

http://www.cnn.com/2016/02/05/politics/hillary-clinton-bill-clinton-paid-speeches/

Hillary’s Wall Street Speeches Revealed In Wikileaks Hack

https://www.rt.com/usa/363609-best-worst-podesta-wikileaks-clinton/

http://ijr.com/2016/10/724838-wikileaks-email-donna-brazile-busted-leaking-another-cnn-debate-question-to-clinton-campaign/

http://www.dailymail.co.uk/news/article-3741754/Father-murdered-DNC-staffer-reveals-son-join-Hillary-Clinton-presidential-campaign-punching-hole-ugly-rumor-Wikileaks-source.html

Internet Is On Fire With Speculation That Podesta Emails Contain Code for Child Sex

WikiLeaks: Pedophile ‘Code Words’ Found In Podesta Emails

The Six Clinton Foundation Scandals Everyone Needs to Know

http://thefederalist.com/2016/09/16/clinton-foundation-spent-6-percent-charitable-grants-2014/

http://www.foxnews.com/politics/2016/11/06/clinton-aide-targets-chelsea-in-email-as-foundation-audit-shows-issues.html

http://www.nationalreview.com/article/437883/hillarys-america-secret-history-democratic-party-dinesh-dsouza-clinton-foundation

Clinton Foundation Admit 85% Of Donations Do Not Go To Charity

http://nypost.com/2016/08/28/huma-abedins-mom-linked-to-shocking-anti-women-book/

 

 

 

 

 

 

Prvá prezidentská debata bola totálne zaujatá proti Trumpovi

Prvá prezidentská debata bola odvysielaná naživo 26. septembra 2016, prenos bol vysielaný z Hempsteadu, NY a moderátorom bol Lester Holt.

Podľa amerických a slovenských médií (ktoré majú zjavnú ľavicovú orientáciu) bola Hillary Clinton jednoznačnou víťazkou prvej debaty. Alebo sa nám to snažia podsunúť, hlavne ľuďom, ktorým chýba kritické zmýšľanie, prípadne debatu nesledovali. Ale bolo to naozaj tak?

Z článkov, s ktorými som sa stretla, je priam až neuveriteľné do akej miery sú dnešné média zaujaté a nerobia si to, čo bolo ich účelom – podávať objektívne spravodajstvo. Namiesto toho sa stali vlajkovou loďou Hillary Clinton. Ani jedno médium nespomenulo JEDNU pozitívnu vec o Donaldovi Trumpovi a nespomenulo JEDNU negatívnu vec o Hillary Clinton. V tomto blogu sa posnažím o reálne priblíženie a vysvetlenie tejto politickej debaty.

90 minútová debata bola rozdelená na šesť segmentov, z ktorých každý trval 15 minút. Z každého segmentu sa Lester opýtal tú istú otázku obidvoch kadidátov a na odpoveď mali dve minúty, potom nasledovala diskusia vedená moderátorom.

Prvým segmentom bolo “dosahovanie prosperity”. Okrem bežných politických blábolov Hillary spomenula aj študovanie na univerzite/vysokej škole zadarmo, čím sa snažila nakloniť si voličov socialistu Bernieho Sandersa, ktorého vysánkovala z hry v primárkach. Trump spomenul, že najväčší problém, ktorému Amerika čelí, je odliv pracových príležitosti. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že väčšina pracovných príležitostí je v sektore služieb. Nikto tu už nič nevyrába, manufaktúry buď skrachovali alebo sa presunuli do krajín, kde je to pre nich lacnejšie. Nie len z pohľadu výšky mzdy, ale aj z dôvodu regulácií, tlaku odborov a daňového zaťaženia. Presne tie regulácie, ktoré predstavuje Hillary a jej predchodcovia. Trump je sám obchodník a jeho cieľom za posledé desaťročia bolo vytvoriť zisk. Samozrejme, že z tohto pohľadu sa ako každý vlastník biznisu snaží robiť rozhodnutia, ktoré mu zisk zvýšia, nie naopak. Myslím, že nikto z nás v pozícii vlastníka firmy nebude robiť samaritána. A presne takto zmýšľajú výrobcovia z rôznych firiem – malých, či veľkých. Je pre nich veľmi výhodné odísť do susediaceho Mexika, kde sú nižšie daňové zaťaženia, menej regulácií a žiadna dovozná daň. Preto ako navrhuje Trump, je najlepšie odstrániť regulácie, znížiť dane, čo bude motivovať firmy k tomu, aby vrátili svoju výrobu naspäť do USA. Hillary za celý svoj život nezamestnala ani jedného človeka. O tom, aký dopad majú regulácie a daňové zaťaženia na podnikateľov buď nemá ani páru alebo jej to je úplne jedno. Holým faktom v tejto oblasti je, že Amerika potrebuje pracovné príležitosti a výrobcov a nemôže fungovať len na službách. A to, že Trump chce vyjednávať zmluvy, ktoré by boli prospešné pre ich vlastnú krajinu, na tom nie je nič zlé. Ako podotkol v debate, ak vyvážate tovar do Mexika, vývozcovia platia 16% daň na export, no naopak – výrobcovia pri dovoze z Mexika do USA neplatia nič. To hádam nie je voľný obchod a ako to benefituje Amerike? Za koho by mal Trump lobovať pri vyjednávaní zmlúv, ak nie za záujmy vlastnej krajiny? Kedysi dávno, keď Amerika bola jedným obrovským projektom slobody a snom všetkých libertariánov – predstavovala hodnoty slobody, ktoré sa nevyvinuli nikdy nikde inde na svete, ľudia nemuseli platiť dane z príjmu. Je to dokonca aj v ich ústave. Cesty, školy a armáda boli platené z toho, čo štát vybral pri obchodovaní s inými krajinami. A čuduj sa svete, všetko fungovalo úplne normálne. Trump spomenul aj jeho plán znížiť dane pre malé aj veľké podniky z 30% na 15%. Pretože ak spoločnosti majú viac peňaží, ktoré nemusia platiť ako výplané vláde, budú môcť zmestnať viac ľudí, vyprodukovať viac, prípadne rozšíriť svoje pôsobenie. Hillary samozrejme ako svoje malé divdadielko predviedla, že ona chce zdaniť tých najbohatších v krajine – ľudí ako Trump, pričom sa snažila znieť, že ona predsa bohatá nie je. Hillary možno nie je medzi najbohatšími ľuďmi v krajine, no núdzou určite netrpí. Pravidelne totižto chodila dávať prednášky pre svojich známych z Wall Street a za dva roky si len touto činnosťou zarobila $21 miliónov. Hillary zjavne nevie, že aj tí najbohatší nahromaždili svoje bohatstvo z firiem alebo podnikateľských aktivít a čím viac zdaní najbohtaších, tým menej ľudí budú mocť zamestnávať. Potom sa snažila poštvať ľudí tým, že povedala, že Trump dostal svoje peniaze pôžičkou od otca. Čo je na tom zlé? Keby bol zlý biznismen, tak by nebol schopný vytvoriť celé impérium a zamestnávať tisícky ľudí!

V rámci tejto témy došlo aj k riešeniu poslednej krízy v roku 2008, kedy praskla realitná bublina. Hillary spomenula, že Trump sa tešil, že praskla, pretože potom mohol kúpiť lacné reality – z pohľadu biznismena je každá kríza dobrá a z každej krízy sa dá vyťažiť a aj obyčaný človek by vedel z krízy vyťažiť, len by musel byť lepšie informovaný o príležitostiach. Hillary však zabudla povedať, čo bola príčina realitnej bubliny a vlastne to ani nemohla povedať, pretože realitnú bublinu vytvorili politici ako ona sama. Pointou celej realitnej bubliny bolo, že banky (jej blízki priatelia) a politici sa dohodli, že začnú dávať pôžičky na domy ľuďom, ktorí si to nemohli dovoliť. Ich heslom bolo, že každý v Amerike si zaslúži bývať vo svojom, aj keď de facto si to dovoliť nemohli. A tak začali banky dávať pôžičky na domy ľuďom s nestabilným príjmom, s nízkym príjmom, prípadne so zlým kreditom. Kedže vydávaním týchto pôžičiek sa zvýšil dopyt o realitách, ceny šli hore. Potom však majitelia týchto nových domovov prestali platiť, pretože si to jednoducho nemohli dovoliť a dôsledkom 20 miliónov Američanov prišlo o dom. Aby toho nebolo málo, banky týmto vôbec nestratili, pretože účet zatiahli daňoví poplatníci a jediní, ktorí z toho benefitovali boli banky. Toto sú presne tieto opatrenia, ktoré Hillary chce zaviesť opäť do praxe.

Obama za 8 rokov akumuloval národný dlh na  vyše $19 biliónov, čo je viac ako všetci prezidenti pred ním dokopy. Nikto však tomuto nevenuje žiadnu pozornosť, pre ľudí je to len číslo. Trump – ako jediný – sa snaží upriamiť pozornosť na tento alarmujúci fakt. Ak sa opýtate náhodných ľudí, som si istá, že väčšina ľudí vám ani nebude vedieť, povedať, že čo to je. Je to pre nich jednoducho len číslo. No Trump vie, že toto číslo znamená, že Amerika má jeden veľký problém. Enormný problém. Asi v polovičke debaty to Trump povedal na plné ústa, no ako keby tomu nikto nevenoval pozornosť. Trump povedal: “A teraz sa pozrite, máme najhoršiu obnovu ekonomiky od Veľkej depresie. A verte mi: momentálne sme v bubline. A jediné, čo vyzerá dobre je burza, ale keď sa zvýšia úrokové miery, hoc aj len o trocha, všetko sa rozpadne. Sme vo veľkej tučnej bubline. A musíme byť príšerne opatrní. A FED robí všetko politicky. Táto Janet Yellen z FEDu. FED sa správa politicky tým, že drží úrokové miery na tejto úrovni. A verte mi, v ten deň, keď Obama odíde z úradu, keď  pôjde na golfové ihrisko, kde bude hrať golf do konca života, keď zvýšia úrokové miery, potom uvidíme ako sa udejú veľmi zlé veci, pretože FED nerobí to, čo by mal. FED je viac politický, než tajomníčka Clinton.” Trump to povedal priamo pred všetkými, no nikto tomu nevenoval pozornosť, pretože mainstreamové média tvrdia, že všetko je ok. O tom, že nás už čoskoro čaká veľká hospodárska kríza som písala vo svojom blogu už niekoľko mesiacov dozadu. Trump vie, v čom sa momentálne nachádzame a že všetko je naozaj veľmi zlé.

V druhom segmente sa venovali daniam. Trump chce znižiť dane pre najbohatších, Hillary práve naopak, zvýšiť. Trump, ktorý pozná elementárne fungovie ekonomiky tvrdí, že práve najbohatší tie peniaze preinvestujú a tvrdí práve to, že opatrenia, ktoré chce Hillary zaviesť spôsobia, že všetky zarobené peniaze si najbohatších umiestnia v zahraničí, len aby nemuseli platiť vysoké dane, čo sa vlastne momentálne už deje. Hillary opäť ponúkla svoje riešenie v podobe bezplatného vysokoškolského vzdelania. To, že tento model nefunguje, môžeme vidieť aj u nás doma na Slovensku. Kopu nezmyslených odborov, ľudia študujú sociálnu prácu a skončia v Tescu za pokladňou. Pretože to, čo je zadarmo, ešte neznamená, že sa zvýši kvalita, práve naopak. Na Slovensku môže hocikto získať diplom, ak sa tomu venuje aspoň trochu. Máme kopu odborov, cez ktoré prekĺzne aj Éčkar. Ak nie, tak potom sa to porieši klobáskou a fľašou domácej (čo je btw úplne najhorší úplatok a dokazuje mi to, že veľké ryby nikdy neodhalia). Ja som vyštudovala odbor, ktorý som si myslela, že sa uplatní. Neuplatnil sa. Z asi 80 ľudí, ktorí to skončili spolu so mnou, ani jeden nepracuje v odbore. Robia pre firmy na pozíciách, na ktoré nevyhnutne nepotrebovali vysokoškolský diplom. Potom som stretla aj expertov, ktorí to zabalili po dvoch rokoch, lebo ich to jednoducho “nebavilo” – rozumej už ich nebavilo žúrovať po intrákoch, tak im dva roky hradil pobyt na intráku a prednášky štát. Tu v USA sú školy platené. Situácia nie je ideálna, pretože opäť štát vopchal svoje špinavé pazúry do vysokoškolského systému a prereguloval ho. To, že si niekto vezme pôžičku na vysokú školu a ide študovať sociológiu, potom zistí, že sa s tým neuplatní, to je len ich vlastná hlúposť a daňoví poplatníci by nemali preberať zodpovednosť za ich dlhy.

Pri otázke daní je jasné, že Trump nechce zverejniť svoje daňové priznanie. Čo je asi jeho najväčším “škandálom” jeho kariéry a je to jediné, čo na neho Hillary mohla nájsť, tak sú tým masmédia posadnuté. Viete čo, je mi jedno, či a koľko daní Trump zaplatil. Nesúhlasím s týmto vládným výpalným a.k.a dane. Vláda je jedna obrovská mafia, nezodpovedná inštitúcia, je im jedno, ako vaše peniaze minú, či budú rozkradnuté politikmi a ich známymi, či budú verejné obstarávania predražené, či sú niktoré výdavky nevyhnutné, a v neposlednom rade, či budú minuté na obrovský armádny komplex a nezmyselné vojny. Vláda by nemala mať právo pod hrozbou basy, vyberať dane za prácu a zisk. Bodka. Súhasím s nejakou lokánou daňou, ale zároveň aj lokánou kontrolou a lokánym rozhodovaním. Štát môže zarábať peniaze na medzinárodnom obchode, prípadne vlastných podnikateľských aktivitách, no z doterajších skúseností vláda nedokáže viesť žiadnu profitujúcu firmu, pretože tam chýba zodpovednosť. Každý myslí len na to, ako čo najviac rozkradnúť, pretože z cudzieho vraj krv netečie. Trump to zaklincoval odpoveďou, že on zverejní svoje daňové priznania, keď Hillary zverejní 33 000 e-mailov, ktoré vymazala zo svojho súkromného servera. Poznámka Trumpa, že sa snaží vyhnúť daniam ho robí chytrým, je úplná pravda. Keby som ja ako súkromná osoba prišla na to, ako sa legálne vyhnúť daniam, verte mi, že by som to urobila. A postarala by som sa o to, aby tak urobili aj všetci v mojej rodine a moji známi, na ktorých mi záleží.

Lester dal Hillary príležistoť k tomu, aby sa vyjadrila k škandálu ohľadom jej e-mailov. Na čo odpovedala s pokorou, že áno, chcela by vyjadriť ľútosť nad tým, čo sa stalo, a že keby mohla, tak by to už urobila inak a že to bola chyba. Trump podotkol, že to bolo urobené zámerne.

Hillary manipulatívne presunula konverzáciu na to, že Trump vybudoval svoje impérium na chrbte malých živnostníkov. Vraj mala v publiku architekta, ktorý navrhol jeden z jeho clubhousov. Slizko tam vložila vetu, ktorú by inak než na manipuláciu nepoužila a povedala, že je to naozaj nádherné zariadenie. A vraj toho architekta Trump nevyplatil. Nespomenula žiadne okolnosti, no Trump mal na to určite dôvod. Zrejme nebol spokojný s prácou, ktorú odviedol. Koľko krát vám príde domov robotík a neodvedie dobrú prácu? Narozdiel od nás má však Trump zmluvy, za ktorých porušenie ho zrejme nemusel vyplatiť. Hillary využila toto tvrdenie bez akéhokoľvek vysvetlenia. Trump nezaplatil architektovi – to je tá najhoršia špina, ktorú na neho vedela vytiahnúť?

Tretím segmentom bolo rasové napatie v krajine. Keď si Amerika zvolila svojho prvého černošského prezidenta (vlastne mulata, pretože Obamova matka je beloška, ale pre ľavičiarov je to plnohodnotný černoch), každý si myslel, že to teraz všetkým natrú. Pozrime sa o osem rokov neskôr a rasové vzťahy sú rozvrátené, černosi majú vysokú nezamestnanosť a sú marginalizovanou skupinou. Z toho mi vyplýva, že asi rasa (alebo pohlavie) prezidenta nemá pre krajinu žiaden vplyv. Hillary odpovedala, že musíme obnoviť vzťah dôvery medzi políciou a komunitami. Trump poukázal na to, aká je úroveň kriminality v Chicagu – odkedy sa Obama stal prezidentom, v Chicagu bolo zabitých takmer 4000 ľudí. Ľavičiari milujú zakrývať si oči pred faktami a skresľovať realitu. Všetci dobre vedia, že väčšina násilných činov a vrážd sa deje hlavne v černoškých komunitách a sú vykonané ilegálnymi zbraňami. Je to proste fakt, ktorý treba pri riešení tejto problematiky vziať do úvahy. Trump spomenul, ako urobil Rudy Giuliani poriadok v New Yorku, kde mali 2200 vrážd a po implementovaní programu stop-and-frisk sa tento počet vrážd znížil na 500. Debatu prerušil Lester Holt, ktorý spomenul, že stop-and-frisk je protiústavný, pretože sa zameriaval na minority. No keď práve minority páchajú najviac trestných činov, na koho iného by sa mali zameriavať? Podrobnejšie som sa tejto problematike venovala v mojom blogu , kde som zdokumentovala fakty a dôsledky opatrení, ktoré vedú práve naopak k vyššej kriminalite. Aspoň v tomto sa Trump a Hillary zhodli, že ľudia musia dodržiavať zákony a je potrebné, aby bol nastolený poriadok. Trump podotkol, že súčasné postavenie černochov je v dôsledku politík, ktoré demokrati na túto komunitu implementovali. Takmer sto rokov nečinnosti. Na svojich voličov si spomenú len pred voľbami. Hillary v tomto segmente ešte spomenula, že by sa mal implementovať No fly list, teda osoby, ktoré nemôžu lietať (domáce aj zahraničné lety) a zobrať tieto osoby a dať ich na no gun list. Čo je absolútne neuveriteľné. V prvom rade by som chcela spomenúť, že ak sa raz dostanete na No fly list, je to koniec. Mnoho ľudí nevie ako sa na tento zoznam dostalo, nie je to administrované žiadnym sudcom, jednoducho sa nejaká agntúra rozhodla vás dať na zoznam a už sa z neho nedostanete. Nikdy nedostanete odpoveď ako a prečo, nemôžete požiadať o zmazanie záznamu alebo nikomu vysvetliť, že to bol omyl. Jednoducho už nepoletíte. Mohli ste sa opiť a vystrájať na palube, budete potrestaní rovnako ako potencionálni moslimskí teroristi, ktorí si podomácky vyrábajú bomby. Podľa Clintonovej by sa mal tento zoznam okopírovať a zmeniť na No gun list. Teda ak by ste si požiadali o zbraň, nedostanete ju, lebo ste na zozname. Podotýkam, že väčšina kriminálnych činov je vykonaných ilegálnymi zbraňami, takže nejaký No gun list znížiť kriminalitu nepomôže.

V rámci tejto témy mal Lester Hold pocit, že je potrebné spomenúť škandál ohľadom Obamoveho rodiska. Trump mal pred dvoma týzdňami tlačovku, na ktorej túto tému uzavrel s tým,  že Obama sa narodil v USA. Bodka. Kedže Lester to spomenul, Trump povedal, že práve kampaň Hillary začala rozoberať možnosť, že sa narodil v Keni v rámci jej prezidentskej kampane v roku 2008. Dokonca poslala členov svojho tímu do Afriky, aby našli nejaký dôkaz o jeho narodení, čo sa im nepodarilo a bola to práve jej kampaň, ktorá zverejnila jeho fotografiu v tradičnom africkom oblečení. Na fakte, či sa Obama narodil v USA alebo nie už nezáleží. Jeho post prezidenta sa o pár mesiacov skončí. Masmédia by sa mali venovať dôležitejším veciam, než to, kde sa Obama narodil. Hillary zase tvrdila, že jeho tvrdenia boli rasistické. Pretože otázka narodenia prezidenta bola v tej dobe dôležitá bez ohľadu na to, či je mulat alebo nie, nemá to s rasou nič spoločné, no termín rasizmus a sexizmus sa masmédiami zneužívajú na dennom poriadku. Ak by za republikánov kandidoval Ted Cruz, ten dokonca držal dvojité občianstvo USA a Kanady. To by nebol rasizmus? Alebo sa slovo rasizmus používa len v prípade černochov. Nikdy som nepočula slovo rasizmus, keď skupina černochov napadla belocha, no keď niekto tvrdí, že sa prezident USA narodil mimo krajiny, je to rasizmus len preto, že je čierny? Trump ešte spomenul, že s akým disrešpektom sa Hillary správala k Obamovi počas ich súboja o demokratickú nomináciu v roku 2008. Hillary rovnako spomenula, že vraj bol Trump obvinený z rasizmu a bol stíhaný. Ten povedal, že to bol federálny prípad a bolo to niekoľko realitných agentúr, nie len on, bolo to skupinové a rozhodnutie bolo v ich prospech, teda skutok sa nestal.

Ďalší okruh debaty bol dedikovaný bezpečnej Amerike, zameraný na kyberbezpečnosť. V debate boli spomenutí hackeri, Hillary si myslí, že hackeri sú hlavne z Ruska a slova Čína sa bojí ako čert kríža. Trump spomenul, že kyberútoky možu prísť od hocikiaľ. Môže to byť Rusko, Čína, Severná Kórea a aj človek, ktorý sedí doma v posteli a váži dvesto kíl. Na otázku ako by Trump zabránil domácim útokom odpovedal, že ISIS bol vytvorený Obamom a Hillary, pretože v týchto oblastiach vytvoili vákuum pre ich vznik a spomenul, že Lýbia bola ďalšia katastrofa, ktorú vytvorila. Potom sa Hillary vyjadrila, že Trump podporoval vojnu v Iraku, na čo Trump okamžite reagoval, že je to klamstvo, že sú záznamy z obdobia ešte pred vojnou v Iraku, kedy sa telefonicky vyjadril pre Fox News v Hannity show, že vojnu v Iraku nepodporuje. Konverzácia sa v tomto segmente točila hlavne ohľadom NATO, dohody s Iránom, súčasnom stave v moslimskom svete, za ktorú je Hillary ako tajomníčka zodpovedná.

Predposledná otázka, ktorá padla v tejto debate bola venovaná nukleárnym zbraniam. Trump odpovedal ako prvý a povedal, že Rusko napreduje vo vývoji svojich zbraní, rovnako ako Čína a iné krajiny, opäť spomenul aj dohodu s Iránom. Hillary odpovedala, že svet sa spolieha na USA a úzkostlivo sleduje ich prezidentské voľby. Kritizuje jeho chýbajúcu politiku a konkrétne opatrenia. Trump sa vyjadruje, že ona nahráva oponentom ako ISIS a na svoju webstránku dala presný plán, ktorým oponentom hovorí, ako bude proti nim bojovať. Trump sa obhajuje, že aj napriek medzinárodným dohodám, ktoré majú so spojencami to USA stojí miliardy dolárov a že USA jednoducho nemôžu chrániť krajiny celého sveta.

Lester sa obrátil na Trumpa s otázkou, že prednedávnom spomenul, že Hillary nemá prezidentský “look”. Pýtal sa ho, že čo tým myslel. Trump odpovedal, že Hillary chýba výdrž a pokiaľ chce byť niekto prezidentom USA musí mať neuveriteľnú výdrž a energiu a to jej chýba. Hovorí, že má síce skúsenosti, no tie nesprávne. Pred koncom tohto segmentu sa do rozhovoru primiešala Hillary, ktorá povedala, že Trump nemal na mysli jej výdrž, ale to ako vyzerá a že v minulosti označil ženy ako prasatá, psy a lajdáčky a že tvrdí, že označil tehotenstvo ako “nepohodlnosť” a vraj si nezaslúžia rovnaký plat ako muži. Hillary sa samozrejme snaží využiť túto vsuvku na to, aby podstrčila niekoľko chytľavých viet, aj napriek tomu, že sú nepravdivé.

Trump a Rossie O’Donnell majú spoločnú históriu a majú sa v zuboch už niekoľko rokov. Všetko vyvrcholilo, keď ju nazval prasaťom, psom a lajdáčkou. Toto bola jediná žena, ktorej tieto spomenuté slová adresoval. Ak vychádzame z tohto vzorca, tak potom každý muž musí byť podľa Rosie somár, pretože ona zase nazvala Trumpa somárom. Alebo každý mladý černoch je potom superpredátorom, pretože takto ich pomenovala Hillary. Vlastne Hillary naozaj povedala, že mladí černosi sú superpredátori, neskôr sa za toto označenie ospravedlnila a tento fakt už potom nikdy neuzrel svetlo sveta masmédií. Masmédia jej odpustili. Trump povedal, že najlepším členom jej predvolebného tímu sú masmédia, tie urobia a napíšu všetko, čo im prikáže a má pravdu, už dlho sa traduje, že CNN je skratka pre the Clinton News Network. Na Trumpa sa snažia vytiahnúť čokoľvek len môžu, urobiť z komára somára, nafúknuť každú kauzu a prekrútiť každé slovo, ktoré povie. Trump aj v debate priznal, že by mohol povedať niečo veľmi zlé, ale Hillary má v obecenstve rodinu a dcéru. A neskĺzol až na také dno, aby to povedal, no všetci to vedia. Aj masmédia to vedia, no nikdy to nespomenú. Hillary – “ženská bojovníčka”, “bojovníčka za ženské práva”, “prvá žena, ktorá je v hre o prezidentské kreslo USA”. Táto “žena” – ľavičiarka a feministka je stále vydatá za Billa Clintona. Toho istého muža, ktorý bol obvinený zo sexualného škandálu s mladou internistkou Monikou Lewinski, presne toho, ktorý celý život spával s desiatkami žien a podvádzal ju, toho istého muža, ktorý bol niekoľko krát obvinený zo znásilnení a jeho manželka stála celý čas po jeho boku, stála na jeho strane a zosmiešňovala obete znásilnenia a hovorila, že sú to nezmysly a klamstvá a dokonca tieto obete zastrašovala. Presne táto žena stojí na pódiu. Človek, ktorý si urobil z klamania profesionálnu kariéru a nezastaví sa pred ničím a nikým. Politička, ktorá klame až sa za ňou práši. Tento človek sa snaží v očiach verejnosti predstavovať akýsi morálny štandard.

V rámci tohto by som chcela spomenúť reklamu, ktorú si momentálne Hillary platí a vysiela sa po celých Spojených štátoch. Je to zámerne klamlivá a zavádzajúca reklama, v ktorej sú zostrihané úryvky Trumpa, ktoré adresoval Rosie. Potom ukazuje zábery na malé dievčatá, ktoré stoja pred zrkadlom akože to hovorí o nich. Jednoducho otras, vrchol manipulovania a zavádzania, hodný len profesionálnej klamárky Hilary.

Poslednou otázkou bola, či budú kandidáti rešpektovať výsledok volieb ako vôľu ľudu. Obaja vyslovili súhlas, že áno. Koniec debaty, na pódium prichádzajú rodiny oboch kandidátov.

A teraz k neobjektívnosti samotnej debaty. Počas celej debaty Lester Holt prerušil Trumpa neuveriteľných 41 krát, zatiaľ čo Hillary len 7 krát. Jeho prerušenia boli hlavne kvôli tomu, že Trumpovi oponoval “faktami”, no pri Hillary tieto fakty asi potrebné neboli, prípadne sa ho pýtal ďalšie dopľňujúce otázky, ktoré boli pri naučených učebnicovách odpovediach Hillary asi zbytočné. Počas celej debaty boli prítomní upozornení, aby debatu nerušili – nemali tlieskať, ani povzbudzovať. Po prvých minútach debaty sa pri Trumpovom triumfe ozval podporný potlesk z publika, ktorý Holt okamžite zahriakol, no nalsedujúcich 7 krát, keď potlesk smeroval voči triumfu Hillary, Holt publikum neusmernil. Holt tlačil na Trumpa hlavne v otázke, prečo si myslí, že má lepšiu súdnosť než Hillary, ktorú sa ho opýtal až 5 krát.

Tu sú najdôležitejšie fakty, ktoré Lester asi nevedel, resp. sa ich “zabudol” opýtať a to všetky škandály, ktoré ma Hillary na krku (o ktorých vieme). Pri škandále s e-mailom sa jej neopýtal žiadnu doplňujúcu otázku. Stačila mu jej “úprimná ľútosť”. V debate chýbali nasledovné:

Fakt, že Hillary dostáva peniaze od Saudskej Arábie

Mimochodom krajina, ktorá potlačuje práva žien a homosexuálov, za ktoré tak vehementne v USA bojuje.

Jej podporu domácej teroristickej organizácie Black lives matter

Viac o tomto v mojom blogu.

To, že priznala, že Robert Byrd – člen KKK, bol jej priateľ a mentor

Bože chrán, aby Trump povedal, že David Duke je jeho priateľ a mentor.

Benghazi

Kapitola sama o sebe. Dôsledkom jej (ne)konania zomreli štyria diplomati.

Klamanie pod prísahou pred kongreson

Keď nazvala polovicu voličov Trumpa poľutovaniahodnými a nenapraviteľnými

Za čo sa musela neskôr ospravedlniť.

Ako ukradla nomináciu Berniemu Sandersovi

Obrovské machinácie s demokratickými hlasmi pre Bernieho Sandersa v primárkach

Clinton Foundation

Kapitola sama o sebe

Jej plán doviezť do USA ešte viac “utečencov” 

Presne z tých krajín, ktoré spoločne s Obamom rozvrátila.

To ako obhajovala muža, ktorý bol obvinený zo znásilnenia 12 ročného dievčaťa , pričom vedela, že bol vinný

V rozhovore sa nad prípadom smiala a dokonca napísala list, v ktorom tvrdila, že dievča fantazíruje a všetko si vymyslela, pričom sa prezentuje ako “ochrankyňa detí, ktoré boli zneužité”.

 

To, že s jej zdravím nie je niečo v poriadku

Dlhodobé zdravotné problémy, ktoré by jej znemožňovali plne vykonávať prezidentskú funkciu.

To, ako pravidelne obhajuje svojho manžela – násilníka a sukničkára

V jednom z posledných hacknutých emailov Collin Powells, blízky priatľ Clintonovcov povedal, že “Bill is still dicking bimbos at home”.

To, že len asi 5-6% zo všetkých prostriedkov vyzbieraných prostredníctvom Clinton foundation ide na charitu.

Podobne ako “charitatívne schémy” množstva ďalších celebrít – Bono, Leonardo DiCaprio a pod.

Koľko miliónov zarobila prednášaním pre finančné inštutúcie

To, že aj napriek vehementnému obhajovaniu globálneho otepľovania všade lieta súkromným lietadlom

No bežní smrteľníci majú ísť autobusom. Alebo bicyklom. Rovnako odprúča aj DiCaprio.

Destabilizovanie veľkej časti Stredného Východu v čase, keď bola štátnou tajomníčkou

Whitewater

ďalší zo série škandálov a la Clinton

Cattle Future Contract

Za podivných okolností zarobila veľa peňazí investovaním.

Vince Foster

Ktorého samovražda je spojená s Hillary.

Pay to play

Výmena darov za priazeň. Z hacknutých emailov a informácií bolo vidieť, že darcovia vyšších finančných súm následne získali významné posty.

Jej hlasovanie za vojnu v Iraku

Ktovie do akých ďalších vojen sa pohrnie. Žeby s Ruskom?

Seth Rich

Ktorý bol súčasťu jej DNC tímu bol zastrelený pred pár mesiacmi. Špekuluje sa o tom, že práve on stál za uniknutými DNC e-mailami, čo jeho rodina vehementne popiera, no Jullian Assange z Wikileaks to však nepoprel ani nevyvrátil, no za akékoľvek informácie ponúka odmenu $200 000.

Mnoho ďalších ľudí, ktorí s Clintonovcami spolupracovali skončili mŕtvi

Mena, Arkansas

prepojenie Billa Clintona so škandálom pašovanie drog do USA

http://www.whatreallyhappened.com/RANCHO/POLITICS/MENA/crimes_of_mena.html

To,  že počas výsluchov priznala, že ma problémy s pamäťou

Desiatky videí, na ktorých bola prichytená pri klamstve

Moje obľúbené (na pobavenie):

Týmto posielam teplý pozdrav “novinárom” zo SME, Denníka N a podobných pseudo plátkov. Myslíte si, že ľudia sú hlúpi, no väčšina z nás má ešte stále trocha kritického myslenia a zdravého rozumu. Donald Trump možno nie je najlepší kandidát na prezidenta, no zatiaľ je prvý, ktorý nepredvádza typické politické kecy. Možno s ním nesúhlasím vo všetkom, no je jednoznačne poslednou záchranou pred pádom velikána. Už len fakt, že Hillary je vyšetrovaná v súvislosti so škandálom s e-mailami a je spojená s obrovskými škandálmi v minulosti, by ju mal diskvalifikovať z možnosti kandidovať za prezidenta.

#Trump2016

 

 

 

Pravda o ľavicovej teroristickej organizácii Black Lives Matter

Wikipédia (a všetky ľavicové média) definujú Black Lives Matter (BLM) ako “medzinárodné hnutie aktivistov, ktoré bojuje voči systematickému rasizmu páchanému na čenošskom obyvateľstve”. Pravidelne organizujú protesty proti policajtom, ktorí si ich vyberajú ako obete na základe rastistického profilu.

Ferguson, Missouri

BLM vzniklo v roku 2013, keď sa na sociálnych sieťach spustil hashtag #BlackLivesMatter. Ich vznik, rast a silu som videla v priamom prenose. Bolo to práve v auguste v roku 2013, keď sme doma v Baltimore sledovali živé vysielanie z Fergusonu. 9. augusta policajt Darren Wilson zastrelil 18 ročného černocha menom Michael Brown. Všetky televízne stanice okamžite prebrali správy o tom, že belošský policajt bez príčiny zastrelil mladého černocha. Nikoho nezaujímali detaily, správy sa sústredili len na rasový podtón celej situácie, ktoré vyústili do násilných a ničivých protestov. Média, samozrejme hľadali senzáciu, a do éteru púšťali neoverené a nepravdivé informácie, ktoré počas niekoľkých dní celú situáciu značne vyhrotili. Média a BLM prišli s naratívom, že Michael Brown bol neozbrojený náhodný chodec, na ktorého policajt namieril zbraň a zastrelil ho. Michael Brown mal ruky nad hlavou a bol surovo popravený do chrbta. Z tohto vznikol naratív, ktorý sa stále skandoval a objavoval sa všade: “Hands up, don’t shoot!”. Dokonca Brownovi aj narýchlo kvôli jeho telesným rozmerom (193cm a 132kg) vymysleli pozitívny prívlastok “gentle giant”, teda nežný obor. Rodina, samozrejme ako v každom podobnom prípade tvrdila, že to bol dobrý chlapec, školu skončil s vyznamenaním a buď bol ašpirujúcim rapperom alebo chcel konečne obrátiť svoj život na dobro (nehodiace sa preškrtnite).

Do Fergusonu začali prichádzať aj ľudia z celej krajiny, aby protestovali a aby vytvorili ešte väčší chaos – protesty boli vedené aj za podpory BLM. Vyšetrovanie sa ešte ani nezačalo, média už však mali prípad uzatvorený s následným naratívom: Belošský policajt bez príčiny zastrelil černošského 18 ročného chlapca, ktorý mal ruky nad hlavou. To stačilo na to, aby to rozdúchalo vášne po celej krajine a niekoľko nocí to vo Fergusone vyzeralo takto:

Títo ľudia tvrdili, že sú za spravodlivosť pre Michaela Browna, no jediné, čo bolo ich umýslom, bolo vytvoriť chaos a čo najväčšiu možnú škodu. Mnoho obchodov bolo vyrabovaných a podpálených, ulicami sa ozývali výstrely členov černošskej “komunity”, ktorí vlastnia ilegálne zbrane. Neviem si predstaviť ísť protestovať “za spravodlivosť” bez akýchkoľvek faktov a počas toho ukradnúť koľko sa len dá a zničiť všetko, čo im stojí v ceste bez akéhokoľvek postihu.

Do kompilácie som zahrnula aj videá, ktoré boli nakrútené pri druhej várke protestov o rok neskôr, keď súd a porota oslobodila Darrena Wilson a zbavila ho všetkých obvinení. BLM a členovia černošskej komunity rozhodnutie na základe faktov neprijali a násilné protesty sa zopakovali, pretože Micheal Brown “potrebuje spravodlivosť”.

Po vyhlásení verdiktu zachytili v živom prenose nevlastného otca Michaela Browna ako po právoplatnom rozhodnutí súdu a poroty vyzýva k podpaľačstvu a nepokojom, keď vykrikoval: “Burn this bitch down!” a CNN to odvysielala s podtitulkom, že rodičia Browna sú “hlboko sklamaní” rozhodnutím, pretože pre CNN je asi takéto správanie prejavom hlbokého sklamania. Na faktoch týmto ľuďom totižto nezáleží, oni budú stále len opakovať, že aký dobráčisko to bol. Fakt, že kradol a napadol policajta je zanedbateľný.

No a tu je príbeh, ako sa stal na základe faktov.

Michael Brown bol zachytený na bezpečnostnej kamere samoobsluhy ako ukradol krabicu s cigarami a napadol predavača (to je ale gentle giant, čo?)”:

Brown aj s komplicom opustili predajňu o 11:54, o 11:57 dostali policajné hliadky hlásenie o krádeži a popis Browna. Darren Wilson sa po predchádzajúcom výjazde, ktorý bol len niekoľko blokov od krádeže prihásil do vysielačky o 12:00 a pýtal sa, či ešte potrebujú pomoc pri hľadaní zlodeja. Už o dve minúty Wilson volal o pomoc ďalšie vozidlo. Darren Wilson spozoroval Browna a jeho komplica, ktorí kráčali uprostred cesty a nariadil im, aby sa presunuli na kraj cesty. Potom však zacúval svoje vozidlo naspäť a zastavil blízko pri Brownovi a jeho komplicovi. Brown Wilsona napadol cez otvorené okienko a snažil sa mu vziať jeho zbraň. V obave o vlastnú bezpečnosť Wilson vystrelil dvakrát vo vnútri svojho vozidla a zasiahol Browna do ruky. Brown sa aj s komplicom schovali za autom. Wilson vystúpil z auta a snažil sa chytiť Browna, na ktorého počas jeho úteku vystrelil 6 výstrelov v momente, keď Brown zastal a začal sa vracať naspäť oproti policajtovi.

Ako vidíme, toto nie je príbeh, ktorý okamžite odprezentovali média. Porota (zložená zo 7 mužov a 5 žien, z toho 9 belochov a 3 černosi) sa jednohlasne zhodla na oslobodení Darrena Wilsona, nakoľko bol napadnutý a konal v sebaobrane. DNA Browna nájdeme vo vnútri vozidla, na oblečení, aj na zbrani policajta potvrdzuje to, že Brown ho napadol vo vnútri vozidla. Na Brownovi boli vykonané tri nezávislé pitvy a všetky sa zhodujú s odprezentovanou a obhájenou realitou. Jeden z náhodných svedkov, ktorý nakrúcal videosprávu na sociálne média, zachytil zvuky výstrelov, ktoré sú konzistentné s opisom situácie. Mnohí černošskí svedkovia potvrdili, že Brown napadol Wilson a konal v sebaobrane. Tí istí svedkovia potvrdili aj to, že po ich výpovediach boli zastrašovaní lokálnou komunitou a dostávali vyhrážky. O nenávisti černošskej komunity voči policajtom rovnako dokazuje aj to, že po streľbe boli na mieste činu ťažkosti, nakoľko členovia tejto komunity začali ohrozovať  vyšetrovateľov a FBI, ktorí boli privolaní na miesto činu, rovnako boli v oblasti nahlásené aj zvuky výstrelov.

BLM jednoznačne využili situáciu na to, aby spôsobili obrovský chaos a zhoršili rasové napätie v krajine. Naratív “Hands up, don’t shoot!” bol založený na kompletnom klamstve, ktorú organizácia vymyslela a presadzovala v médiách.

hands.jpg

CNN takisto prevzalo klamlivý naratív, ktorý sa nikdy nestal.

o-CNN-HANDS-UP-facebook

 

Ako dodatok by som rada spomenula, že počas obdobia protestov vo Fergusone skupinka “tínedžerov”, ako často média označujú černošských mladíkov, dobila na smrť mladého 32 ročného prisťahovalca z Bosny. Tento útok sa udial neďaleko Fergusonu, no média mu nevenovali žiadnu pozornosť a policajné zložky tvrdia, že táto vražda nebola v žiadnom prípade rasovo motivovaná a nemá nič spoločné s rasovým napätím. Chalani mali asi len zvyšný čas a náhodou sa prechádzali s kladivom v ruke.

Môj krátky komentár k tomu, ako sa k daným udalostiam vyjadruje SME (údajný nezávislý mienkotvorný denník, ktorý vám podstrčí svoj názor a informuje absolútne neobjektívne) http://svet.sme.sk/c/7335678/zverejnili-meno-policajta-ktory-vo-fergusone-zastrelil-tinedzera.html Z článku použijem krátke pasáže:

“Policajný šéf tiež zverejnil dokumenty, podľa ktorých bol tínedžer zabitý po lúpeži, pri ktorej údajne ukradol škatuľu cigár za 48,99 dolára.” Týmto chce denník SME zjedodušiť situáciu tým, že veď predsa neukradol až tak veľa a keď ide o černošské obyvateľstvo, tak hádam za takú malú sumu sa im neoplatilo ani zlodeja hľadať. Asi mu mali majiteľ obchodu tie boxy s cigarami podať, rozložiť mu červený koberec priamo von z predajne a ešte mu dať aj vreckové na cestu domov.

Brownov strýko Bernard Ewing vyjadril pochybnosti, či bol Wilson skutočne presvedčený o tom, že Brown je tým pravým podozrivým. Podľa policajnej správy totiž Johnson uviedol, že policajt im povedal, aby obaja mladíci prešli z ulice na chodník a že Brown mal v čase streľby ruky hore.Strýko dodal, že ak je policajt presvedčený o páchateľovi, povie mu, aby si ľahol na zem alebo niečo podobné – a nie “postav sa na chodník”. Strýko dodal: “Navyše ho neoprávňuje, aby strieľal, keď má niekto ruky nad hlavou. A určite nie do tváre.” Dva odseky plné klamstva, ktoré sa nestali. Strýko na mieste nebol, nič nevidel a to, čo si on myslí, by nemali média publikovať ako fakt.

“Ferguson má 21-tisíc obyvateľov, z nich 70 percent tvoria černosi a hliadkuje tam takmer úplne belošská policajná sila.”  Podľa štatistík má práve černošské obyvateľstvo najväčšiu mieru kriminality v krajine. Hlavne v “komunitách” ako vo Fergusone, prípadne v iných veľkomestách (Chicago, Detroit, Flynt, Baltimore, Philadelphia, Atlanta a pod.). Ako sa ukázalo počas protestov a aj počas vyšetrovania, táto komunita vo Fergusone je extréme agresívna, je tam vysoký podiel kriminality, držby nelegálych zbraní, páve tieto protesty ukázali, čoho sú členovia takejto komunity schopní. Takže, SME, majú byť členovia tejto komunity policajti a strážiť bezpečnosť a verejný poriadok?

Aj po tom, čo bol prípad uzavretý a verdikt vynesený, SME vo svojom článku spochybňuje realitu a pretláča svoj názor na to, čo sa v danej situácii udialo: http://svet.sme.sk/c/7512154/policajta-za-zabitie-cernocha-vo-fergusone-neobvinili-ludia-sa-buria.html

BLM po tomto incidente rozprúdilo ďalšie protesty po celej krajine, namierené proti policajtom, hlavne belošským.

Čomu ľavicové média nerozumejú, je fakt, s čím sa denno denne policajti zaoberajú. Viem, že v ich malej novinárskej hlavičke je veľmi ťažké predstaviť si krutú realitu a radi si veci idealizujú. Písať o policajtoch z tepla svojej kancelárie a zakrývať si oči pred faktami a realitou je predsa jednoduchšie, čo ma však vytáča je jasné klamstvo a neobjektívnosť.

Sú všetci policajti v USA svätí? Samozrejme, že nie. Dedko mojho manžela slúžil v policajných zložkách 40 rokov a ani raz nemusel na nikoho vystreliť. Situácie, v ktorých bol, boli rôzne – nebezpečné, aj komické. Svoju prácu miloval až do dôchodku, je to srdcom oddaný policajt, ktorý vždy postupoval v súlade so zákonom. No kde robil policajta sa stretávali tak akurát s letným výtžníctvom, drogami, domácim násilím a podobne. Iná káva je to, keď dôjde k veľkomestám, kde sú štatistiky podstatne horšie. Cez víkendy sa v mestách ako Chicago, Detroit a Baltimore stane niekoľko vrážd. Väčšinou sú to vraždy medzi černochmi samotnými, vykonané zbraňami v ilegálnej držbe – tento fakt média a BLM zámerne ignorujú, práve najviac černošských mužov je zastrelených, prípadne inak zabitých inými černochmi z radov ich vlastnej komunity. Policajti, ktorí si na seba denne obliekajú uniformu a musia svoje služby robiť v tých najnebezpečnejších štvrtiach, to veru nemajú ľahké. Každý, kto vie s akými kriminálnymi aktivitami sa denne stretávajú, vedia, že zo zákona sú policajti chránení, majú vysoké právo na sebaobranu a použitie sily a zbrane. Základným pravidlom je, keď máte interakciu s policajtom a situácia je napätá – vždy poslúchnite, aj v prípade, že je to nedorozumenie. Všetko sa dá objasniť neskôr, no s policajtom sa nikdy nevyjednáva a tobôž už nerobia žiadne prudké pohyby, ktoré by mohli viesť k domnienke, že chcete policajta napadnúť, prípadne máte pri sebe zbraň, na ktorú by ste mohli siahnúť. Policajné životy sú v ohrození denne. Nikdy nevedia, či zastavili drogového dílera, ktorý na nich vytiahne ilegálnu zbraň a začne po nich strieľať, preto sú hlavné tí vo veľkomestách veľmi ostražití a naozaj to vo mne veľmi vrie, keď myslím na to, ako ich obyvatelia “komunít” pravidelne skúšajú.

Kriminálne štatistiky bohužiaľ nepustia a práve v černošských komunitách sa odohráva najviac kriminálnych a ilegálnych aktivít. A práve to si vzali na mušku aktivisti z BLM a od tohto momentu sa snažili nájsť akýkoľvek prípad, ktorý by mal nejakú súvislosť s rasou. Je na škodu, že práve tie skutočné prípady, kedy polícia konala neprávom ostávajú nepovšimnuté, ako napríklad ten, kedy policajti doručili predvolanie pre otca a syn, ktorý otvoril dvere a v ruke držal ovládač od Nintenda Wii bol zastrelený, pretože si mysleli, že to bola zbraň. Samozrejme, žiadna pozornosť médií, pretože zastrelený bol beloch, takže tento chlapec len pribudol do smutnej štatistiky.

Baltimore, Maryland

O rok a pol neskôr sa prenesieme do Baltimoru, domova môjho manžela, kde sme v tom čase bývali už dva roky. 9. apríla 2015 bol Freddie Gray zadržaný policajtmi. O týždeň neskôr po tom, čo bol od zadržania upadol do kómy, zomrel. Všetky televízne stanice začali svoju pozornosť venovať tomuto prípadu. Spočiatku nebolo veľmi jasné, čo sa stalo. Internetom kolovalo video, na ktorom je vidieť, ako Freddieho Graya policajti nakladajú do policajnej dodávky po tom, čo bol zadržaný. Ako to v týchto prípadoch býva, video zachytilo už len to, čo sa stalo po zadržaní, nie samotný incident.

Prvé správy hovorili o tom, že policajti Graya dobili a počas jazdy utrpel ďalšie zranenia, ktorým neskôr podľahol. Potom už stačilo iba veľmi málo a situácia z Fergusonu sa zopakovala. Tentokrát v Baltimore.

V deň, keď sa v Baltimore rozpútalo peklo sme akurát odlietali na dovolenku do Vegas. Práve okolo tretej, keď školy vypustili detí z komunít, sa to všetko začalo. Televízie robili živý prenos z helikoptéry a mohli ste ich vidieť, ako postupne vtrhávajú do samoobslúh a iných obchodov. Polícia začala blokovať diaľnice a uzatvárať cesty, situácia začínala byť vypätá, nakoľko sme sa potrebovali dostať na letisko cez centrum mesta, kde sa postupne protesty presúvali. Cestou sme si v aute zapli policajný skener a počúvali sme, čo sa deje cez vysielačky. Počuli sme aj, ktoré oblasti momentálne blokujú, aby sme sa im vedeli vyhnúť a priamy prenos sme sledovali neskôr na letisku a v hoteli.

V Baltimore nastalo peklo a veľmi sme sa báli, pretože najhoršia časť protestov sa diala len asi kilometer a pol vzdušnou čiarou od nášho domu – báli sme sa o svoj majetok, svokru, aj psov. Toto nie je bežný protest, pri ktorom sa ľudia spoja na námestí a držia v rukách nápisy. Toto sú násilné nájazdy na domy, podniky, obrovské kradnutie a rabovianie, spojené s podpaľovaním, skákanie po autách.

Takto to vyzeralo v  uliciach Baltimoru:

Tu je video, v ktorom najprv úplne vyrabovali obchod CVS, následne bol podpálený:

Počas požiaru musela zasahovať jednotka zameraná na protesty, aby sa k budove vôbec požiarnici mohli dostať. Na kamere bol zachytený zamaskovaný člen komunity, ktorý požiarnikom hadicu zámerne prerezal!

Počas niekoľkodňových protestov černošská primátorka Baltimoru nariadila všetkým policajným jednotkám, aby nezasahovali. Jej odpoveďou na nekontrolovateľnú situáciu bolo: “Dajte ľuďom, ktorí chcú ničiť k dispozícii priestor na zničenie” K situácii boli privolané policajné jednotky z celého Marylandu. Šerif z Wicomico county bol šokovaný, pretože im nariadili iba stáť ako živé terče a vôbec nezasahovať, nikoho nezadržať a nechať ich robiť si čo chcú.

Na území Baltimoru bol dokonca vyhlásený zákaz vychádzania po deviatej hodine večer, ktorý však mnohých neodradil a protesty pokračovali aj naďalej.

RT v jednom zo svojich živých prenosov zachytila skupinku “tínedžerov”, ktorí priamo v živom vysielani okradli reportérku! Presne týchto budúcich kriminálnikov BLM ochraňujú!

Protesty pokračovali aj naďalej. Ich silu pocítili všetci žijúci v Baltimore a okolí. Nielen tým, že boli v neustálom strachu o svoje domovy, firmy, ale aj o svoje životy.

Po niekoľkých dňoch intenzívych protestov sa mal v centre mesta konať baseballový zápas a v nachádzalo sa tam aj veľa rodín s deťmi, zápas však boli narušený protestujúcimi a ľudia, ktorí so situáciou nemali nič spoločné, boli napadnutí. Zdokumentované v nasledovných videách:

Chcem podoknúť, že v horeuvedeom videu je v 57. sekunde vidieť ako “protestujúci” vyrazili sklenené okná v bare. V tomto videu je v 1:50 zachytený pohľad nevinných ľudí, ktorá boli vo vnútri. Čo majú títo ľudia spoločné s policajtmi? Zjavne v tomto prípade sa jednalo o to, že boli prevažne belosi.

http://www.liveleak.com/ll_embed?f=aaa413b558d1

Správanie týchto… nemôžem to ani vysloviť… ľudí, je neuveriteľné. Tieto protesty len ukazujú, čo sa odohráva v týchto komunitách a s akým správaním sa bežne policajti stretávajú. Samozrejme BLM celú túto akciu podporilo a do protestov zapojilo 22 demonštrácií po celých Spojených štátoch.

Poďme ale teda k tomu, čo sa vlastne v skutočnosti stalo a ako bol prípad doriešený.

12. apríla v ranných hodinách sa nachádzala policajná hliadka pozostávajúca z troch policajtov na bicykloch v jednej z najnebezpečnejších oblastí v Baltimore. Hliadka nadviazala s Grayom očný kontak, po ktorom z neznámych príčim začal utekať. Hliadka ho dobehla a zistila, že Gray ma pri sebe zbraň – samovyskakovací nožík, ktorý je síce v štáte Maryland legálny, no podľa nariadení mesta je v katastri Baltimoru zakázaný.

Následne bol Gray zadržaný, bolo privolané vozidlo, do ktorého ho naložili, ako bolo možné vidieť vo videu uvedenom vyššie. Podľa záznamu bol Gray v dodávke 11 minút a o 30 minút neskôr už k nemu bola privolaná záchranka. Gray upadol do kómy a o týždeň neskôr zomrel. Nebolo úplne jasné, akým zraneniam podľahol, pracovalo sa s viacerými verziami, no v konečnom dôsledku bolo vyvodené, že vodič dodávky urobil chybu, keď ho naložil so spútanými rukami a nepripútal ho. Podľa pitvy Gray utrpel zranenia konzistentné s ľuďmi, ktorí havarovali s autom a bolo vylúčené, že zranenia mu boli spôsobené pred naložením dodávky. Gray bol zrejme poranený v dodávke, aj keď sa neopatrná jazda vodičom nedokázala potvrdiť. Záver pitvy ukázal, že Gray zomrel na poškodenie miechy.

Hneď po incidente boli všetci šiesti policajti obvinení. Boli to traja belosi, dvaja černosi (jeden z nich bol aj vodič dodávky) a jedna černošská žena. Policajti boli postupne od roku 2015 oslobodení. Pýtate sa, ako je to možné, veď tam boli zjavné známky zanedbania. Dôvodom bolo, že sa ich počas protestov snažili dostať na čo najvyššie obvinenia, ktoré sa však skutkovo nenaplnili.

Pri celej tejto hystérii však média zabudli poznamenať jednu vec, a to kriminálnu históriu Freddieho Graya, ktorý verím, bol istotne skvelým človekom a príkladným občanom.

Freddie Gray bol polícii známy už z minulosti. Jeho záznamy siahajú až do roku 2007, teda odkedy dovŕšil vek 18 rokov. Bolo ich presne 18, väčšina z nich bola spojená s držbou omamných látok za účelom ich distribúcie, no neobišla ho aj vlámačka. Naposledy bol zadržaný iba mesiac pred tým, než zomrel. V roku 2009 bol odsúdený na štyri roky väzenia, z ktorých si odsedel tri a bol prepustený na podmienku, ktorú v roku 2012 porušil, no nebol poslaný späť do väzenia, až v roku 2013 na jeden mesiac. V dobe posledného zadržania mal ešte stále päť prípadov, ktoré neboli doriešené. Podľa BLM záleží iba na životoch kriminálnikov.

Pri sledovaní animalistického správania ľudí žijúcich v ghettách a naratívu BLM sa mi natíska otázka – čo vlastne títo ľudia chcú? Odpoveď je jednoduchá. Chcú mať svoje komunity, v ktorých nechcú, aby sa aplikovali zákony USA a aby ich za nezákonné správanie policajti zadržiavali. Zjednodušene chcú, aby to boli “no go” zones, teda zóny, kam polícia nechodí a oni si tam robia, čo chcú. A to sa im pomaly začína aj dariť. Policajti začínajú byť omnoho opatrnejší, žiaden z nich nechce skončiť ako účastník celonárodnej relality show vysielanej naživo na CNN. Dôsledkom je výrazne vyššia kriminalita, ktorá sa deje v černošských komunitách, pretože policajti sa jednoducho boja zasahovať. V roku 2015 sa počet vrážd v Baltimore takmer zdvojnásobil! Zatiaľ čo k 31. júlu 2014 bolo zaznamenaných 119 vrážd, o rok neskôr k rovnakému dátumu to bolo 189 vrážd! Rok 2015 bol ukončený s počtom vrážd 344, takže technicky pripadne jedna vražda na každý deň. Toto číslo je druhé najvyššie v histórii Baltimoru. Rovnaká situácia sa opakuje všade po Spojených štátoch.

 DeRay McKesson

DeRay McKesson je hrdým členom BLM, je to postavička, ktorá vystupuje hlavne na sociálnych sieťach ako Twitter a Instagram. Jeho kariérou je profesionálny protestujúci, pretože DeRay sa zúčastňuje všetkých protestov, ktoré sa konajú po celých Spojených Štátoch.

V roku 2015 si ho do štúdia pozval Sean Hannity a opýtal sa ho naozaj dosť závažné otázky, na ktoré buď odpoveď nemal alebo odpovedať nechcel. A ako sa to často v týchto prípadoch stáva, jeho odpoveďou bolo, či sa ho to pýta kvoli farbe jeho pokožky (z toho vyplýva, že ľudí inej rasy sa otázky pýtať nemožete, pretože ste automaticky rasista).

Krátko sa posnažám zhrnúť tento paťminútový rozhovor. Hannity vymenoval niekoľko príspevkov z DeRayovho Twitteru, kde napísal, že opatovne vidí tých istých ľudí z predchádzajúcich prostestov, ktoré sa konali v rôznych mestách, v ďalšom napísal, že dúfa, že čoskoro si ako organizácia budú môcť uplatniť daňové úľavy. Na to sa Hannity pýta, že je možné, že častokrát sa na týchto protestoch (ako napríklad Ferguson a Baltimore  apod.) objavujú tzv. profesionálni protestujúci. DeRay potvrdil, že protestoval vo všetkých troch incidentoch a ja len dodám, že tieto mestá sa nachádzajú od seba dostatočne ďaleko, na to, aby to bolo lacná záležitosť a nikto, kto má normálnu prácu len tak necestuje krížom-krážom, aby sa zúčastňoval protestov. Jeho vysvetlením bolo, že cestuje zo solidarity. Po otázke na to, či si chce založiť organizáciu a získať daňové úľavy odpovedal už spomenutú frázu, či sa ho túto otázku pýta kvôli tomu, že je černoch. Hannity sa ho pýta – kedže na tieto protesty chodí a chce si založiť takúto organizáciu, či je to teda jeho profesia, niečo, čím si chce zarábať peniaze. DeRay na to odpovedal, že pokiaľ by si prečítal jeho Twitter, tak by zistil, že je vlastne nezamestnaný. Hannity sa ho opýtal ako si na seba teda zarába, keď je nezamestnaný a ako cestuje do týchto miest, keď nemá prácu. Na čo McRay odpovedal, že či bude na neho Hannity kričať alebo ho nechá odpovedať, pričom Hannity rozpráva konštantným tónom. Jeho nasledovnou odpoveďou je, že míňa svoje úspory a kontribúcie od svojich priateľov. Zdôraznil, že takto to robia aj iní a je doležité, aby tieto príbehy boli vypočuté a aby ľudia cítili solidaritu. Na to sa ho Hannity opýtal, či bol súčasťou ničivých demonštrácií. Jeho odpoveďou bolo, že to je dobrá otázka, pretože on nevidel žiadne ničivé protesty, na čo mu Hannity ponúkol, že pokiaľ ich nevidel, može mu ukázať videá, pri ktorých napríklad majitelia obchodov stratili celoživotné úspory a majetok. Následovne dodal, že videl nejaké ničenie na majetku, ale on toho súčasťou nebol. Na otázku, či si myslí, že je to v poriadku, že Michael Brown, ktorý kradol v obchode, napadol pracovníka samoobsluhy a následne napadol policajta a naratív “Hands up, don’t shoot” bol preukázaným výmyslom DeRay odpovedal, že Michael Brown mal byť dnes na žive, pretože pojicajt zneužil jeho moc. Na čo do debaty vstupuje Kevin Jackson, ktorý zastupuje The Black Sphere, ktorý tvrdí, že DeRayovi niekto platí a je plateným protestujúcim. Následne poznamenal, že nikdy neprišiel na žiaden pohreb policajtra, ktorý bol zabitý v službe, že na to si asi nenašetril dosť peňazí. Na to, že mu je jedno, čo sa deje v týchto komunitách, do ktorých sa už nikdy nevráti, keď sa protesty skončia, na to, koľko nevinných životov vyhasne pri kriminálnych aktivitách, ktoré sa tam dejú na dennom poriadku a policajti ich nedokážu všetky odvrátiť. A je mu jedno, koľko peňazí z daňových poplatníkov je minutých na to, aby sa všetko po protestoch vrátilo do poriadku a opravilo sa. Vyzýva ho na to, aby priznal, že je len príživník ktorý chodí po celej krajine a rozdúchava vášne v osobný prospech a je mu jedno, čo bude nasledovať potom.

Neskôr sa DeRay objavil v krátkom rozhovore s Megyn Kelly, kde opať nedokázal odpovedať na zákaladné otázky a po tom, čo bol prvý policajt oslobodený černoškou sudkyňou a uznaný nevinným, pretože s Freddie Grayom nemal žiadnu interakciu, nedokázal tento verdikt akceptovať, no zároveň nedokázal odpovedať na jednoduchú otázku – z čoho je tento konkrétny policajt vinný.

 

George Soros

Ako už správne rozumiete, BLM nevzniklo spontánne. Protestujúci, ktorí cestujú po krajine, ničia majetky, míňajú verejné financie na zvýšenú ochranu a nápravu škod, ktoré napáchali, sú financované z externých zdrojov.  Všetky nitky, ako ste správne predpokladali z nadpisu podkapitoly, vedú k Georgovi Sorosovi – bilionárovi a známemu manipulátorovi, ktorý má svojimi chápadlami obchytený celý svet a drží ho silno v hrsti.

Hacknuté dokumenty dokazujú, že George Soros prostredníctvom svojej organizácie Open Society Institute (OSI) poskytol v roku 2015 BLM $650 000. Tieto peniaze boli použité na “technickú asistenciu a podporu tohto hnutia”. Táto informácia sa nachádzala v 69 stranovom reporte OSI z konferencie v New Yorku, ktorá sa konala 1.-2. októbra 2015.

Ďalšie dokumenty, ktoré vydal sám Mckesson ukazujú, že Mckesson momentálne sídli v Baltimore. Tento dom patrí Jamesovi a Robin Woodovcom, ktorí ho vlastnia od roku 1996. James a Robin sú veľkými prispievateľmi do Sorosovej OSI a Robin Wood je členkou predstaventva OSI.

1.augusta BLM vydalo výhlásenie, v ktorom požadujú nasledovné: zastaviť financovanie poliajných oddelení, reparácie na základe rasy, voličské práva pre ilegálnych imigrantov,  ukončenie možnosti súkromného vzdelávania, “všeobecný základný príjem” a vysoké školy pre černochov zadarmo.

Z tohto je jasné, že BLM je zneužívaná na pretlačenie ľavicových ideí a veľkí hráči zneužívajú rasové napätie na destabilizáciu krajiny, hlavne pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami.

Z rétoriky tejto skupiny je jasné, že práve oni sú rasistami. Veria, že sú neustále utláčaní niekým a niečim iným. Namiesto uznania, že najviac černochov v krajine je zabitých rukami iných černochov. Za to, aké majú morálne hodnoty a ako rešpektujú zákon a nechcú rešpektovať, že za porušenie zákona automaticky nastane potrestanie. Černosi podľa BLM chcú byť beztrestní vo svojich aktivitách. Ako by to vyzeralo, keby svetlo sveta uzrela komunita, ktorá by hlásala, že všetky belošské deti by mali mať vysokoškolské vzdelanie zadarmo, zatiaľ čo najviac daní do systému odvádza černošské pracujúce obyvateľstvo? Práve takéto zvýhodňovanie oproti zbytku populácie je rasistické.

V čase, keď ešte  O’Malley kandidoval a prezidenta v primárkach za demokratickú stranu sa zrodilo nasledovné video:

O’Malley povedal, že záleží na každom živote (Every life matters) a preto sú tieto záležitosti dôležité. Nasledovne povedal, že záleží na černošských životoch, že záleží na belošských životoch, že záleží na všetkých životoch. Pri zmienke o belošských životoch sa však spustilo z publika hlasné “Boooo!!”. Tak kto je tu rasista?

 

Milwaukee, Wisconsine

Ak by ste si mysleli, že násilné protesty utíchli a BLM sa začalo strácať z radaru, ste na omyle. V auguste tohto roku sa v Milwaukee, WI stal ďalší incident, ktorý BLM zneužili na ich propagáciu a prakticky scenáre z predchádzajúcich protestov za zopakovali, tentokrát v štáte Wisconsine. Kedže prípad je ešte čerstvý, žiadne z týchto informácií nepochádzajú zo súdnych výpovedí alebo rozhodnutí. Niektoré fakty môžu byť v tomto momente nepravdivé alebo neúplné.

Zatiaľ vieme, že obeť – 23 ročný černoch Sylville Smith bol 13. augusta 2016 zastavený hliadkou o 15:30. Počas rutinnej kontroly sa rozhodol s autom utiecť, v aute sa nachádzali aj ďalšie osoby. Dve policajné vozidlá ho začali naháňať. Po tom ako sa im podarilo auto zastaviť, podozriví začali z auta utekať pešo a policajné hliadky ich začali naháňať. Policajti mali v tomto momente kamery pripnuté na oblečení a obidve kamery boli funkčné, no zábery z kamery zatiaľ neboli zverejnené. Policajti spozorovali, že jeden z podozrivých má v ruke poloautomatickú zbraň. Vyzvali ho, aby zbraň položil na zem, výzvu zopakovali dvakrát. Podozrivý odmietol poslúchnúť a vtedy na neho policajti vypálili, pričom dve strely ho zasiahli, čo je potvrdené aj pitvou. Jedna strela ho zasiahla do ramena a druhá do hrude.

Po preskúmaní zbrane, ktorú podozrivý držal v ruke sa zistilo, že to bola zbraň ukradnutá pri domovej vlámačke, ktorá sa stala v marci 2016. Spolu s touto poloautomatickou zbraňou bolo ukradnutých aj 500 nábojov. Zbraň na mieste činu bola zároveň nabitá a v zásobníku sa nachádzalo pripravených 23 nábojov.

Polícia na tlačovej konferencii zverejnila, že Sylville mal veľa predchádzajúcich záznamov. Od dopravných priestupkov, cez omamné látky až po rok 2015, kedy bol podozrivý v prípade postrelenia. Zároveň bol podozrivý zo zastrašovania svedkov. Údajne mal prostredníctvom svjej priateľky priamo z väzenia zastrašovať obeť, ktorú postrelil, čo viedlo k tomu, že obeť odmietla Sylvilla identifikovať, so súdom prestala spolupracovať a neprišla na ďalšie pojednávania. Takže Syville nebol žiaden kvietok, prikladám aj foto tohto vzorného otca a poslušného občana.

sylville-smith-2

Sylville-Smith

3

Už v ten večer vyplukli v Milwaukee masové protesty, akoby jeho obyvatelia čakali na tento moment. Samorejme, že BLM sa opäť iniciovali, aj napriek tomu, že policajt (Dominique Heaggan, proti ktorému nikdy nebola podaná žiadna sťažnosť), ktorý ho zastrelil bol sám černochom.

Ako to už v týchto situáciách býva, hlavne členovia rodiny publikujú nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia. Sestra Sylvilla Sherelle tvrdí, že sa s policajtom poznal a chodili spolu na strednú školu. Tvrdila, že policajt jej brata neznášal a obťažoval ho. Hovorkyňa školského distriktu v Milwaukee Katie Cunningham pre CNN potvrdila, že podľa školských záznamov spolu do školy nechodili. Sestra tvrdí, že to nie je pravda a že sa poznali zo školy a aj zo susedstva.

Priebeh dvojdňových protestov, ktoré by nemali byť rasovo motivované, už hádam spoomínať nemusím. Škody boli vyčíslené na niekoľko miliónov. Niekoľko budov bolo podpálených, vrátane čepacej stanice, kaderníctva, banky a obchodu s nautodielmi. Šesť policajných áut bolo zničených, štyria policajti boli zranení. V čase podpálenia čerpacej stanice sa vo vnútri nachádzali traja ľudia, ktorým sa podarilo bezpečne utiecť. Počas zásahov požiarnikov a ambulancie boli strieľané výstrely, ktoré im znemožňovali dostať sa na potrebné miesta.

Nebolo by tomu inak, aby by dôležitú úlohu zohrávali aj média. CNN bolo dokonca prichytené pri závažnej manipulácii a propagande, ktorá vás nezanechá chladnými. Na videu zachytili sestru Sylvilla ako kričí: “Nenoste sem násilie a nevedomosť!” CNN potom video odstrihlo a odvysielalo to s komentárom moderátorky, ktorá hovorí, že v Milwaukee volajú po mieri a pokoji. Ak však vzhliadnete celé video – pred tým, než bolo zmanipulované, uvidíte, že čo v skutočnosti povedala bolo nasledovné: “Nenoste nám násilie a nevedomosť a všetko. Keď to tu všetko spálite, tak nebudeme mať nič. Spálite všetko, čo potrebujeme! Zoberte všetky tieto sračky do predmestí! Spáľťe ich sračky! My potrebujeme naše sračky!” Týmto narážala, že členoviach komunity a protestujúci majú ísť páliť domy a obchody v bielych (nečernošských) oblastiach, pričom tento počin nemal s rasou ani nič spoločné! CNN  bolo samozrejme pri tomto klamstve a zámernej propagande  prichytené a museli sa ospravedlniť za manipuláciu.

Ako sme už objasnili, v Milwaukee tento prípad nemal nič spoločné s rasou, bolo to černošský ozbrojený kriminálnik vs. černošský policajt. Aj napriek tomu protestujúci kričali, že protestujúci bijú a napádajú všetkých belochov v oblasti. Černošksá žena kričí v videu: “Je beloch? Dobite ho!”

 

Štatistiky

Keď si pozriete video od “kráľovnej Bey-Bey”, teda Beyonce, ďalšej celebrity odtrhnutej od reality, ktorá si takýmto spôsobom naháňa fanúšikov a zneužíva davovú psychózu, nevedomosť a neinformovanosť, je vám jasné, proti komu je namierené. Hovorím o videoklipe k pesničke Formation.

Videoklip sa odohráva v New Orleans – veľkomeste vs vysokou černoškou populáciou. Vo videu sedí na potápajúcom sa policajnom aute. Beyonce, ktorá sa stále snaží vyzerať čo najsvetlejšie ako sa dá – podorzievajú ju aj z bielenia svojej pokožky, má tentokrát oblečené typické černošské oblečenie a jej perfektné rovné vlasy nahradila černošská hriva. Ani jedna tanečníčka v jej videoklipe nie je beloška. Ak by si toto dovolila urobiť napríklad Taylor Swift, bola by médiami odsúdená na zánik a nikto by jej už nikdy zmluvu nedal. Pre Taylor Swift úplne stačilo, keď nakrútila video o hollywoodskych hviezdach v Afrike. No s černochmi je to o “hrdosti”. V klipe si môžete všimnúť  mnooho roasových infikátorov, a napríklad aj nápisy “Stop killing us”, teda prestaňte nás zabíjať.

Predpokladám, že všetci, ktorí tvrdia “Stop killing us” asi nevideli štatistiky.

Najväčšia šanca, že budete zastrelení policajtom je, ak ste beloch. Toto je grafika štatistiky z obetí zabitých policajtmi:

chartoftheday_5211_us_citizens_killed_by_police_2016_n

Podľa štatistík z dokumentu The color of crime, v USA sú veľké rozdiely medzi kriminálnymi aktivitami podľa rasy. Najmenej zločinov páchajú Ázijčania, po nich nasledujú belosi, tak Hispánci a nakoniec s najvyšším podielom kriminálnych aktivít sa nachádzajú černosi. V roku 2013 bola šanca, že černoch spácha vraždu 6 krát vyššia, než príslušník inej rasy a 12 krát vyššia, že zabije príslušníka inej rasy, než by sám bol zabitým práslušníkom inej rasy.

V roku 2013 zo 660 000 prípadov napadnutia medzi rasami, ktoré zahŕňalo belochov a černochov, z toho bolo 85% páchateľov černochov na belochov a iba 15% naopak. To znamená, že šanca, že černoch napadne belocha bola 27 krát vyššia, než by napadol beloch černocha. Pripomínam, že černosi tvoria len 13% z celkovej populácie v USA.

Na základe súčasných štatistík, ak by v New Yorku žilo len biele obyvateľstvo, počet vrážd by sa znížil o 91%, počet lúpeží o 81% a počet zastrelení o 91%.

V roku 2015 bola šanca, že bude černoch zastrelený policajtom 2,45 krát vyššia než beloch a 1,21 krát vyššia než Hispánec. Tieto čísla sú v norme a proporcii k tomu, koľko kriminality je spáchanej podľa podielu jednotlivej rasy a podľa pravdepodobnosti, že sa podozrivý bude brániť voči zadržaniu.

Za rok 2015 boli vraždy černochov spáchané policajtmi 4% z celkového počtu vrážd černochov za tento rok. Z tohto čísla bolo len 0,6% obetí neozbrojených, ostatní mali pri sebe zbraň. Od roku 1980 – 2008 bolo 93% všetkých černochov zavražedných inými černochmi.

Kompletnú správu, ktorá je spracovaná aj na základe štatistík FBI, si môžete v pdf verzii prezrieť tu.

Záver

FBI definuje domáci terorizmus ako  aktivity, dktoré majú nasledovné tri charakteristiky:

  • zahŕňajú akty, ktoré ohrozujú ľudský život a sú v rozpore s federálnymi alebo štátnymi zákonmi
  • javia sa ako že majú v úmysle zastrašiť civilistov, alebo ovplyvniť politiku vlády prostredníctvom donútenia alebo zastrašovaním, alebo ovplyvniť konanie vlády prostredníctvom deštrukcie, atetátu alebo únosu,
  • zároveň sa vyskytujú v územnej pôsobnosti USA.

Aktivity BLM napĺňajú všetky tieto body. Zámerne využívajú obyvateľov komunít na to, aby zvýšili rasové napätia. BLM si je plne vedomé toho, že keď si vezmú na mušku nejaký incident, prinesú so sebou kamery a pozornosť celého národu, dočasne použijú určité gestá, výroky, polopravdy, prípadne úplne výmysly, komunitou, na ktorú sa sústredia to otrasie a presne vedia, akú reakciu od nich dostanú. Vedia, že černošká komunita hlavne mladých ľudí nezaváha a využije niekoľko dní chaosu na ničenie všetkého, čo im bude stáť v ceste. Podpora, korú tejto organizácii média venujú, finančná podpora, ktorú táto organizácia dostáva, je neslýchaná. BLM nemá nič spoločné s rovnosťou a právami černochov. Ak by to tak bolo, snažili by sa o zmenu tam, kde je potrebná – teda vo vnútri komunity. Namiesto toho chcú, aby černosi bola vyvýšená rasa, ktorá môže beztresne konať bez ohľadu na dôsledky a viniť za všetko belochov. BLM je domáca rasistická teroristická skupina, ktorá svoje pôsobenie ešte neukončila som si istá, že do budúcna sa “máme ešte na čo tešiť”…

Pokémon GO sa stal totálnym failom

Myslím, že predstavovať mobilnú hru Pokémon GO nie je potrebné. Hra bola uvedená na trh 1. júla 2016 a na Slovensko prišla 16. júla. Hra si ihneď získala milióny fanúšikov po celom svete.

Spočiatku som celej tejto mánií nerozumela a aj keď som o tejto hre kde-tu počula, pozornosť som jej začala venovať až keď som videla masy ľudí utekať do Central parku, aby chytili vzácneho Pokémona.

 

Veľa ľudí si myslí, že táto aplikácia je venovaná deťom, čo nie je tak celkom pravda. Pretože dnešné deti nevyrástli na fenoméne s názvom Pokémon. Je to práve moja generácia, ktorá má dnes 22-30 rokov, ktorí Pokémona sledovali, keď boli mladší, prípadne zbierali kartičky. Dôležitým faktorom pre hranie tejto hry je mať smartfón a dáta. Nie som si istá koľko detí má dnes k dispozícií telefón s dátami, častokrát vidím vonku behať deti, ktoré sa ohadzujú vodou z potoka a naberajú ju do deravej igelitky, predpokladám, že rodičom je ľúto im kúpiť jednu loptu na hranie. Ďalším dôvodom je, že ak hráte túto hru, musíte chodiť. Chodiť veľa, do rôznych zákutí a miest. Nemôžete si túto hru len tak zapnúť a chytať Pokémonov vo svojej izbe alebo na záhrade, kde sú deti pod dozorom rodičov. Som si istá, že hlavne vo veľkomestách nechcú rodičia aby sa ich deti len tak potulovali kdesi po meste.

Keď táto hra prišla na Slovensko, manžel ma nahovoril, aby sme ju skúsili. Keď bol mladší, tak mal lepší prístup k seriálu aj kartičkám, takže sa v nich vyzná a vyrástol na nich, ja si Pokémona pamätám len tak zbežne. Navyše som si povedala, že nemáme čo stratiť a dáme hre šancu.

Keď sme si hru stiahli, bola na medzinárodnom trhu dostupná už dva týždne. A začali sa naše prvé problémy. Servery boli preplnené, bolo umenie si vôbec vytvoriť konto a ešte väčším umením sa do neho aj následne prihlásiť. Prvý deň sa nám to nepodarilo vôbec. Na ďalší deň ráno sa nám podarilo dostať na server a aspoň sa pozrieť na základnú mechaniku fungovania hry, no keď sme sa posnažili prihlásiť znova, už sa nám to nepodarilo.

Situácia sa mierne zlepšila a už sa nám podarilo dostať aj do mesta, kde sme nachytali prvých Pokémonov – tými najbežnejšími boli Pidgey, Weedle, Caterpie a Zubat. Spočiatku sme boli nadšení, no potom sa začali často opakovať. Postupne sme zistili, že servery sú nedostupné hlavne po 14. hodine, na asi 2 alebo 3 hodiny a potom okolo siedmej večer, kedy výpadok pretrváva do asi deviatej, niekedy aj dlhšie. Už to nebýva tak zlé, ale servery sú ešte stále preťažené a napríklad aj včera večer sa nám nepodarilo prihlásiť asi hodinku a pol. Čo je dosť blbá situácia, pretože ak máte čas a chystáte sa von a chcete nachytať nejakých Pokémonov, nemusí sa vám v tom čase vôbec podariť prihlásiť, prípadne vás zo servera “vyhodia” a naspäť sa ešte hodnú chvíľu nedostanete.

Po pár dňoch hrania sme začali opakovane chytať tých istých Pokémonov. Občas sme našli niečo nezvyčajné, no bolo to veľmi náhodné. Kedže bývame v malom meste, máme nevýhodu oproti veľkomestám, ktoré majú podstatne viac dostupných lokalít a väčšiu šancu chytiť niečo vzácne. Jeden deň sme dedikovali prejdeniu celého mesta a okrajových lesných chodníčkov s tým, že sme dúfali, že nájdeme Snorlexa alebo niečo podobné. Prešli sme v ten deň 12 kilometrov, no našli sme iba jednu Clefairy a inak sa Pokémoni iba opakovali.

Opakovanie Pokémonov nie je zlé, pretože ich budete potrebovať. Za každé odchytenie dostanete 100 XP, teda experience points, ktoré sa vám zbierajú a zvyšuje sa vaša hráčska úroveň. Čím vyššia úroveň, tým lepších a silnejších Pokémonov by ste mali mať šancu chytiť. Každý Pokémon má určité CP, teda combat power, teda to určuje jeho silu. Keď začnete hrať, budete nachádzať hlavne Pokémonov s CP od 10 do možno 200. Momentálne sme na našom konte level 18 a vlastníme Pokémonov s úrovňou vyše 1100, čo sa uplatní hlavne, keď pojdete do telocvične, teda gym, kde môžete prevziať kontorlu a bojovať s inými Pokémonmi. Navyše za každého odchyteného Pokémona získate tzv. Candy a v prípade opakujúcich Pokémonov ich možete za rovnakú Candy previesť k Profesorovi, teda vyhodiť ich z vášho inventáru a ziskať viac Candy. Potom túto Candy môžete použiť na transformovanie konkrétneho Pokémona do druhej alebo tretej formy. Zvyšujete si tým aj XP, teda každý odchytený Weedle a Pidgey sa počíta, pretože vám pridáva XP body.

No a teraz sa pozrime na odvrátenú stránku tejto hry. Okrem toho, že v nej má prsty aj Google a niekde v podmienkách je, že naozaj sledujú každý váš krok a môžu sa dostať k vašim osobným dátam v mobile, majú veľký problém s podporou a hľadaním samotných Pokémonov.

Dnes (2. augusta 2016) je Pokémon GO ešte stále najsťahovanejšou aplikáciou v Appstore. Momentálne je hodnotenie tejto appky 1 a pol hviezdičky z piatich. Okrem problémov so servermi, prípadne zamrznutím aplikácie, pridáva Niantic a Pokémon veľa ďalších dôvodov na to, prečo sa táto appka zmenila na fail v priebehu mesiaca.

Niantic nám dal s aplikáciou menšiu výhodu. Pridali do hry sekciu, ktorá sa volá Nearby, teda zobrazí vám maximum 9 Pokémonov, ktorí by sa mali nachádzať v blízkosti vašej polohy. Táto funkcia mala napomáhať tomu, aby ste vedeli, či idete správnym smerom. Pod každým vyobrazeným Pokémonom sa nachádzali 1-3 stopy, ktoré mali napomáhať tomu, aby ste zistili, ako blízko ste k Pokémonovi, ktorého hľadáte, alebo či idete tým správnym smerom. Teda jedna stopa indikovala, že Pokémon by sa mal nachádzať v okruhu 100 metrov a pokiaľ sa jeho počet stôp zmení na dva, idete zjavne zlým smerom. Toto malo hráčom napomáhať, aby sa vedeli dostať k tomu, čo chcú chytiť. Táto funkcia sa však pokazila a po niekoľkých dňoch začala všetkým ukazovať tri stopy, niektorí Pokémoni, ktorých ste náhodne chytili, sa niekedy v Nearby funkcii neobjavili vôbec. Takže sa na to spoliehať nedalo ani orientačne a doslova ste mohli loviť iba naslepo a dúfať, že na niečo náhodou narazíte.

Toto vytvorilo priestor pre rôzne webstránky a aplikácie, ktoré nejakým spôsobom zistili, kde sa akí Pokémoni nachádzajú a ako dlho tam ešte budú. Priemerný čas, kedy sa Pokémon objaví a je dostupný na odchytenie je asi 10 minút. Prostredníctvom stránok ako PokéVision, Trackemon alebo aplikácií ako PokeWhere a Go Gear ste sa vedeli pozrieť na mapku vášho okolia v reálnom čase a zistiť, kde sa nachádza aký Pokémon a koľko minút máte na to, aby ste ho odchytili. Tieto iniciátivy spravili hru jedmoduchšou a prehľadnejšou, bola to väčšia zábava, pretože ste aspoň netápali v tme. Ja môžem chodiť po meste hore-dole aj tridsaťkrát a nikdy nebudem vedieť, že iba o 30 metrov odo mňa sa nachádza Jolteyon…

Až na posledný update hry, kedy sa Niantic rozhodol namiesto opravenia nefungujúcej Nearby funkcie o jej úplne odstránenie a teraz už len uvidíte Pokémonov, ktoré sa údajne nachádzajú blízko vás. Kde, to naozaj už môžete len hádať, pretože všetky tieto externé aplikácie, ktoré vám ukazovali pozíciu Pokémonov v reálnom čase už nefungujú. Boli kontaktované právnymi zástupcami Nianticu a všetky zo dňa na deň prestali fungovať. Podľa oficiálneho Twitteru PokeWhere vraj pracujú na tom, aby ich appka opäť fungovala, ako si to právne ošetria netuším, no toto jednoznačne pobúrilo veľa fanúšikov tejto hry a spôsobila, že väčšina súčasných hodntení hry je nízka a ľudia sú sklamaní. Nie každý býva na Manhattane a môže si vybehnúť nachytať desiatky Pokémonov, prípadne sa bezcieľne potulovať hodiny denne a natrafiť aj na tie najvzácnejšie druhy.

Čo užívateľov vytáča najviac, je prístup Nianticu a Pokémonu, ktorí  užívateľmi vôbec nekomunikujú. Posledné príspevky na Twitteri a Facebooku sú z 23. júla. Ľudia vôbec nie sú informovaní o tom, čo sa deje, prečo blokujú externé stránky, prípadne kedy a či vôbec Nearby funkciu obnovia. V prípade, že sa rozhodnete ich kontaktovať prostredníctvom oficiálneho emailu uvedeného v Appstore, dostanete automatickú odpoveď, že ste práve zaslali email do ich inboxu, ktorý nie je monitorovaný. To znamená, že váš email si nikto neprečíta a vlastne Niantic a Pokémon vám ukazujú prostredník a to, že im to je totálne jedno, čo si o tom myslíte.

Navyše veľa užívateľov hlási, že od posledného updateu je podstatne ťažšie nielen Pokémonov nájsť, ale aj chytiť. Šanca odchytenia Pokémonov je nižšia a priemerne budete potrebovať viac Poke Balls na to, aby ste ich chytili. Poke Balls sú samozrejme limitované, dostať ich môžete len v tzv. Poke Stops, ktoré sú väčšinou nejaké monumenty, fontány, sochy a podobné dôležité miesta vo verejných priestoroch. Tie sa pre vás aktivujú raz za päť minút, takže v tomto prípade sa snažia, aby ste si prostredníctvom ich Store museli zakúpiť viac Poke Balls, pretože ich pri chytaní viac miniete a nie vždy máte nablízku Poke Stop.

Je mi jasné, že toto mala byť “appka tohto leta”. Čo sa im, samozrejme, aj podarilo. Pokémon GO sa stal fenoménom po celom svete. Hra je veľmi atraktívna. Len mnohým hráčom dochádza entuziasmus, keďže s každým novým updateom sa hra šťažuje a mysleli by ste si, že gigant ako Niantic, Pokémon a Google by zabezpečili dostatočnú kapacitu, aby sa do hry dokázali zapojiť všetci hráči. Dnes možeme len dúfať, že aplikácie ako PokeWhere budú vedieť tento zákaz legálne obísť a ľudia sa budú jednoduchšie dostať k Pokémonom, ktorých hľadajú. Inak je táto hra naozaj fajn, má potenciál (a aj čo zlepšovať) a jednoznačne motivuje k aktívnemu pohybu a skúmaniu okolia zábavnou interaktívnou formou.

(Ne)kultúra stravovania sa na Slovensku

Už dlho som rozmýšľala nad dedikovaním jedného z mojich blogov práve téme jedla a stravovania na Slovensku.

Je smutné, že taký obrovský sektor ako gastronómia, je na Slovensku v podstate neexistujúci. Väčšina slovenských reštaurácií je vlastne len na spôsob závodnej jedálne, akurát s možno mierne príjemnejším prostredím a obsluhou.

Prvým výrazným faktorom je, že väčšina majiteľov ide do gastrobiznisu s tým, že si zbúcha nejaké menu s päťdesiatimi rôznymi pokrmami, zoženie si tam kuchára a čašníčku a za rok z neho bude milionár. Vytriezvenie príde čoskoro. Ku gastronómií je podľa mňa potrebné mať vzťah a čosi o týchto jedlách vedieť. Smutné je, že väčšina slovenských reštaurácií ponúka úplne rovnaké jedlá, ktoré si ľudia varia aj doma, častokrát vyrobené z polotovarov, prípadne pripravené z lacných náhrad originálnych surovín a drahšie, než keby ste si ich kúpili zmrazené v Metre a pripravili si ich doma. Pretože to je presne tam, kde si ich tento majiteľ typickej slovenskej reštaurácie kúpil. Keď prídem do reštaurácie a vidím, že menu má desať strán, je mi jasné, že väčšina z toho je pripravovaná z polotovarov a nie z čerstvých surovín a že táto reštaurácia nemá žiadnu konkrétnu špecializáciu.

Prečo by som platila niekoľko eur za to, aby mi niekto naservíroval mrazený polotovar, ktorý si dokážem kúpiť v potravinách aj sama? Pointou reštaurácií je mať kulinársky zážitok, vyskúšať niečo nové. Nájsť miesto, kde robia vlastné pirohy, z prvotriednych a kvalitných surovín, pripravené priamo pre mňa, prípadne sa snažia poňať klasiku nejako inak, pohrať sa s chuťami a koreninami (týmto zdravím do Nitrianskej palacinkárne, kde majú obrovský výber sladkých a slaných palaciniek a sú skvelým príkladom toho, čo si doma v takejto kvalite pripraviť nevieme). To je presne to, čo by malo odlišovať jednotlivé reštaurácie – mať unikátnu chuť a kvalitu.

Pojem reštaurácia by sa mal viazať na jedlá, ktoré bežne doma nepripravujeme, nie sú typické alebo pochádzajú zo zahraničnej kuchyne, prípadne by doma boli príliš náročné na čas a prípravu. Nie každý dokáže napríklad pripraviť stejk a stejk tiež nie je bežná potravina, ktorou sa ľudia doma stravujú, navyše kvalitný stejk ako napríklad filet mignon je napríklad na Slovensku veľmi ťažké zohnať a som si istá, že väčšina Slovákov ho v živote ani neochutnala.

Priznám sa, keď som žila v USA, stravovali sme sa pol na pol. Cez týždeň som zvyčajne varila doma, cez víkend – piatok, sobota  a nedeľa bol veget, vtedy sme väčšinou jedli von. Rozmanitosť jedál v USA je neuveriteľná a dovolím si povedať, gastrobiznis tam prekvitá a som si istá, že je dnes už lepší ako povestná talianská alebo francúzska kuchyňa. Od najlacnejších fast foodov, ktoré sa špecializujú na všetko možné aj nemožné – spomeniem len Chick-fil-a, kde servírujú najlepší kurací sendvič, jeho štipľavú verziu, waflové hranolky a milkshaky. Reťazce ako McDonald’s sú už opozerané a ich zisky sú niekoľko mesiacov nižšie, no jednoznačne sa oplatí vyskúšať ich raňajkové menu. Taco Bell sa zameriava na mexické tacos a Chipotle je zdravšia alternatíva fast foodu a ľudia ich burritos milujú. Pridám sem ešte Arby’s, Five guys, kde robia výborné hamburgery, hotdogy a hranolky, Hardee’s. Toto je najspodnejšia cenová kategória, kde sa večera pre dvoch vojde v pohode do $12 (okrem posledných dvoch).

Ďalšiou variáciou sú reštaurácie, ktoré ešte stále nie sú pridrahé. Veľmi populárny je Cracker Barrel, sieť reštaurácií, kde servíruju tzv. comfort food, teda niečo na domáci country štýl, tanier s kuracím masom, omáčkou a troma prílohami vás vyjde na asi $8, jedlá sú jednoduchšie. V rovnakej cenovej kategórií sú reťazce ako Chilli’s, Bob Evans, Applebee’s, prípadne Golden Corral, ktorý je all you can eat a vstupné pre dve osoby je okolo $30. Servrírujú tam všetko možné, od jednoduchých šalátov, predjedla, cez mäso, tradičné americké jedlá, ázijskú kuchyňu, pizzu, stejky (poslabšia kvalita) až po koláče, sladkosti a zmrzlinu. V cene máte zarátané aj neobmedzené nápoje a dostanete vlastnú servírku, ktorá vám bude poháre dopĺňať a odnášať špinavé taniere.

Ako poslednú kategóriu som si nechala tie lepšie reštaurácie. My radi chodíme do siete, ktorá sa volá Outback a je zariadená v autrálskom štýle. Podávajú tam rôzne stejky, ale aj rebierka, no my si stále dávame Victorian filet mignon (teda sviečkovica) a večera pre dvoch, ktorá zahŕňa polievku, prílohu a stejk vás vyjde asi na $70. Práve preto chodíme do Outbacku len na špeciálne príležitosti – narodeniny a výročia. Je to drahé, no napriek tomu sa to raz za čas oplatí. Podobné reťazce sú Ruth Chris a iné, väčšinou lokálne reštaurácie. Veľmi populárne sa stávajú farm to table, teda reštaurácie, kde varia z lokálnych surovín. Veľmi rada som sledovala seriál od Guya Fieriho, ktorý sa volá Diners, Drive-in’s and Dives, kde navštevoval lokálne gastronomické prevádzky a sledoval ich, ako pripravujú svoje špeciality – to je tá pravá Amerika.

Ako vidíte, na Slovensku takáto diverzifikácia gastronómie chýba. Keď príde zahraničný turista na Slovensko, asi si bude myslieť, že sme nejaký sesterský miništát napojený na Taliansko. Inak si neviem vysvetliť, že vždy, všade a za každých okolností nájdete pizzeriu, ešte aj v tej najmenšej dedine, a pokiaľ nie, tak tam aspoň majú dostupnú donášku. Nič neprekvitá lepšie ako biznis s pizzou, a to preto, lebo jej príprava je jednoduchá a pomerne lacná. Práve preto pečenie pizze na Slovensku doslova rastie každým dňom. Pizzerie sú bežné aj v iných krajinách sveta, no bežne sú vyvážené inými druhmi jedla, napríklad typickými špagetami s mäsovými guľkami, tortellinami a podobne. Na Slovensku prevláda pizza a kebab, dve najjednoduchšie a najlacnejšie druhy prevádzok. Prevádzka ako Diner na Slovensku neexistuje, pričom dinery sú úplne úžasné, hlavne tie, ktoré sú otvorené nonstop. V dineri si možete objednať raňajky v ktorúkoľvek hodinu, či už sa bavíme o praženici, omelete, vajíčkach, palacinky so sirupom, waffle… Nie je nič lepšie ako po žúrke v Las Vegas o tretej ráno zakotviť u Denny’s a dať si raňajky.

Poďme sa pozrieť na legislatívu a o možných príčinách súčasného vzniknutého stavu. Mladí ľudia už dnes cestujú, žijú v zahraničí, poznajú aj iné jedlá ako tie tradičné slovenské. Myslím, že veľa sa ich vracia domov s tým, že nápad by aj bol, aj financie by boli, len zrealizovanie je tak náročné, že sa do toho ani len nepúšťajú. Slovenské regulácie boli zrejme prebraté ešte z komunizmu a za tie roky sa v prospech podnikateľov a zjednodušenie založenia fast foodu/reštaurácie nič nezmenilo. Budete samozrejme potrebovať milión potvrdení, navštíviť množstvo inštitúcií a pevné nervy k tomu.

Ja za hlavný problém vidím to, že ktokoľvek chce začať podnikať v gastronómií, musí mať na to príslušné vzdelanie, prípadne zamestnať človeka s vyštudovaným odborom alebo mať vlastnú prax. Teda ja, ako osoba, ktorá nikdy nepracovala v gastronómií, no vo varení sa vyznám, varím výborne a je to aj môj koníček a venujem sa aj vareniu zahraničných jedál, si podľa zákona nemôžm ku gastronómii ani pričuchnúť, ledva tak vstúpiť do mojej kuchyne s hygienickým preukazom, a už hneď na začiatok si zaplatiť vyučených ľudí. Konkrétne absolventov stredných odborných škol, kde sa údajne tri alebo štyri roky venovali štúdiu v odbore kuchár/čašník. Prosím, povedzte mi, čo sa dá na čašníctve študovať tri roky? Ako niesť taniere? Ako brať objednávky? Ako si číslovať stoly? To sa hádam aj blbec naučí po mesiaci praxe. Nechcem tu generalizovať, ale väčšina čašníkov je nepríjemných, mala som skúsenosti, že menu mi bolo hodené ako psovi, zámerne ignorovanie pri bare a čakanie na účtenku vyše 30 minút, zatiaľ čo jedna z čašníčok sedí pri vedľajšom stole a trkoce. Rovnako je to aj s varením. Čo to učia tých kuchárov toľko rokov? Robiť polievky a tradičné slovenské jedlá, ktoré sa viem naučiť navariť skvele po niekoľkých pokusoch? Základné princípy bezpečnosti a hygieny pri manipulácií s jedlom sa dajú naštudovať za pár hodín. Toto je iba snaha štátu zabezpečiť pracovné miesto ľuďom, ktorí by inak lepšie vzdelanie nedosiahli, a vynútiť si ich “nevyhnutnosť” a zamestnanie na trhu a to, aby v štatistikách vykazovali nejaké ukončené vzdelanie.

Jednoduchšou cestou ako sa dostať k svojmu malému biznisu, ak ste gastronóm-entuziasta, by ste si mysleli, že by bolo prostredníctvom niečoho, čo sa volá “fast food”. Myslíte si, že ak začnete v malom, možno len vy a váš manžel alebo manželka a budete poskytovať dostatočne dobrú službu a preukážete sa aj ako osoba, ktorá nielen dobre varí, ale vie aj úspešne viesť biznis a robiť dobrý marketing v rámci svojich finančných možností, tak budete rásť a možno to dotiahnete naozaj ďaleko, prípadne si otvoríte niekoľko ďalších lokalít. To je to, čomu sa hovorí “americký sen”. Takýto americký sen sa v slovenských socialistických/komunistických podnikateľských podmienkách rozplynie ako dym. Už len fakt, že na Slovensku neexistuje žiadna domáca sieť fast foodov alebo reštaurácií o niečom napovedá. Výhodou frenčájzingu je to, že stanovuje určitý štandard. Viem, že kdekoľvek pôjdem, budem vedieť čo ponukajú v ich menu, koľko jednotlivé položky stoja a aký servis môžem očakávať. Na Slovensku sa takýto biznis rozbehnúť nedá.

Myslím, že všetci poznáte tie otrasné staničné bufety so suchými žemľami a vypraženým kusom kuraťa, ktoré označujú ako “chickenburger”. Je tu totižto dôvod, prečo je toto na Slovensku považované za fast food. Pretože prevádzky, ktoré dostanú povolenie na prevádzkovanie fast foodu, môžu servírovať len hlbokozmrazené výrobky, ktoré iba tepelne upravia, prípadne hotové výrobky. Takže pečenie chutných domácich žemlí – zabudnite, na to, potrebujete licenciu na pekára, prípadne zamestnať pekára, prípadne externého dodávateľa. Chcete si do ponuky zaradiť domáci cheescake, pretože máte na jeho výrobu know-how a ste v tom dobrí? Zabudnite, potrebujete živnosť na cukrárenskú výrobu, a aby ste si tej jeden koláč mohli napiecť aj kopu regulácií na špeciálne priestory. Príprava domácich kvalitných hamburgerov, prípadne domácich vyprážaných hranoliek s fajnovým dresingom? Zabudnite, na všetky tieto úkony potrebujete živnosť ako pre klasickú reštauráciu.

Z tohto mi vypláva len jedno. Štát svojim občanom nedôveruje. Štát núti minipodnikateľov na to, aby zamestnali kuchára a čašníka. Ako keby ľahostajný kuchár nemohol nikomu poškodiť. Verte mi, radšej by som si kúpila jedlo od malej rodinnej firmy, aj bez toho, aby mali “vyučenie v odbore”, pretože pre nich je tento malý podnik všetkým a celou obživou a je mi jasné, že budú poskytovať tie najlepšie služby na to, aby sa na trhu udržali a boli konkurencieschopnými, ako vyštudovanému kuchárovi , ktorému na dobrom mene biznisu nezáleží. Určite si poľahky náde iné miesto, kde ho zoberú, pretože ho budú zo zákona “potrebovať”.

Ďalším aspektom kvality gastronómie a kultúry jedenia na Slovensku, je cena. Reštaurácie každý deň servírujú obedové menu doslova za pár eur. Takže kvalita jedla bude úmerná cene. Prečo by mal niekto, kto celý život jedol kuracie na hubách, platiť viac peňazí za kvalitnejšie a chutnejšie jedlo, keď tam za rohom mu predajú zlatý slovenský štandard za päť eur aj s polievkou.

Čo ma dokáže naozaj vytočiť je, keď sa slovenské gazdniky snažia ušetriť na ingedienciách a recepty si upravujú a medzi sebou si rozposielajú. Potom šíria tieto napodobeniny po internete a Slovák, ktorý v živote nič zahraničné neochutnal si myslí, že takto to má chutiť. Alergiu mám na niekoľko konkrétnych vecí a oblastí, v ktorých sa ja osobne vyznám.

Tiramisu, ikonický taliansky dezert, ktorý milujú ľudia po celom svete. Základom pravého talianského tiramisu je mascarpone a Amaretto. Na Slovensku sa bežne pečú varianty urobené z nátierkových masiel, šľahačkovej smotany a rumu. Výsledkom toho predsa nemôže byť tiramisu. Cheesecake je ďalším z príkladov, s ktorými sa stretávam často. Pravý cheesecake s jeho nezameniteľnou chuťou a štruktúrou sa pečie zo smotanového syru a je naozaj umením ho upiecť správne, tak aby nepopraskal, nezoschol a udržal si konzistenciu. Ak sa rozhodnete piecť z tradičného kvalitného smotanového syru Philadelphia, jeden cheesecake vás vyjde aj na 10-12 eúr za koláč, aj keď je to väčšia položka, raz za čas to jednoznačne stojí za to. V slovenských receptoch a  fórach sa pravidelne stretávam s prípadmi, kedy používajú jemný tvaroh, prípadne iné náhrady ako aj mascarpone. Ak by v pravom cheesecaku mal byť tvaroh, nevolal by sa cheesecake, ale tvarohový koláč! Ďalší problém, ku ktorému som sa dostala je pravý americký pumpkin pie, teda tekvicový koláč, ktorý je veľmi populárny hlavne v čase Vďakyvzdania a v období zberu, teda na jeseň. Bežne sa pumpkin pie pečie z tekvicového pyré, ktoré sa v USA predáva v konzervách, ktoré však na Slovensku nie je vôbec dostať, mne sa ho podarilo nájsť len tu. Ak chcete ísť total hardcore, môžete si kúpiť klasickú veľkú oranžovú tekvicu. Minulý rok som sa snažila nájsť takúto tekvicu a podarilo sa mi to len raz v Tescu extra. Pár krát som natrafila na tekvicu Hokkaido, ktorá je však na tento účel primalá a potrebovali by ste ich niekoľko, a kedže som ju neskúšala, neviem ako sa s ňou pracuje po chuťovej stránke. To, čo sa na Slovensku predáva ako tekvica, sa v angličtine ani tekvicou nevolá, volá sa to Butternut squash. U nás som sa v obchodoch stretla len s pomenovaním tekvica, aj keď po troche googlenia som našla stránky, na ktorej ju volajú muškátová tekvica alebo maslová tekvica. Originál oranžová tekvica sa dá nahradiť našou slovenskou verziou muškátovou tekvicou, ale pumpkin pie a butternut squash pie nie je nevyhnutne chuťovo úplne totožný. Takže na slovensku sa recepty často “poslovenčujú”, no keď v Bruseli urobia akože halušky, pričom s haluškami maju spoločné pramálo, je to medzinárodný incident.

Čo sa týka domáceho varenia, rôzne prívarky a podobné veci – haló, už dávno tu nezúri vojna. Slováci ako keby mali zakódované, že doma a v reštauráciách sa je len kurací rezeň, zemiaky pučené, zemiaky pečené, bravčový rezeň, palacinky, prívarky, buchty na pare, pirohy, halušky a podobne. Vo varení sa dá používať mnoho iných ingrediencií než tie, ktoré poznali ešte naše babky! Výber syrov je v bežných obchodoch na zaplakanie! Eidam je základ všetkých syrových pokrmov, niekde ho natrepú ešte aj na pizzu. Na skvelú americkú pizzu sa napríklad dáva “cheese blends”, teda zmes niekoľkých syrov –  najčastejšie je to čedar, mozzarela a provolone, no môže to byť aj parmezán alebo asiago. Pre milovníkov syrovej pizze je tu aj pizza s naplnených okrajom, teda časť, ktorú ja bežne vyhadzujem, pretože niekedy je príliš suchá, je naplnená syrom.  Rovnako nerozumiem používaniu vegety – a opäť je to zakorenené v mysliach gazidniek z časov komunizmu, kedy neboli niektoré ingrediencie dostupné, tak aby to lepšie chutilo, prihodili tam vegetu. Za niekoľko rokov varenia som slovom – ani raz – nepoužila vegetu. Ľudia na slovensku nechcú experimentovať s jedlami, radšej budú variť a jesť to isté dookola a keď sa vyberú do reštaurácie, objednajú si presne to isté, čo by si dali aj doma, prípadne to niekedy zachráni “Gordon blue”. Na Slovensku varím doma, pretože u nás sa dá vonku najesť len v pizzerii. Varím jedlá, ktoré sú praďaleko od tých slovenských, aj keď pikantným guľášikom alebo kuraťom na paprike nepohrdnem, už niekoľko krát sa ma hostia pýtali na recepty. Moji rodičia keď ochutnajú niečo nové, povedia: “Ja som takú chuť ešte v živote necítil,” a potom chcú, aby som to pripravila aj pre nich. No keď príde k vareniu, svojich tradičných jedál sa nezrieknu a nikdy neuvaria nič nové, aj keď im to chutí.

Na Slovensku musí byť do bodky všetko podľa zákona. Ak by ste si chceli objednať niečo špeciálne alebo personalizované, tak vám pri pokladni rovno povedia, že vám to takto nepredajú, lebo to ani nevedia zaúčtovať. Zrejme kvôli tomuto zrejme musíte zaplatiť za každé balenie kečupu. Polovica prevádzok servíruje nápoje v izbovej teplote a ľad vôbec nedržia. Na Slovensku je každý spokojný s tým, čo mu na tanier naložia. Ak si požiadate o niečo špeciálne, tak sa tvária, že sa s takým niečím ešte v živote nestretli. Raz som počula od známej, že pri každodennej uzávierke v bare museli vážiť fľaše s alkoholom, aby vedeli, že či nepredali príliš veľa. Ja si napríklad neviem ani predstaviť, že by na Slovensku legálne existoval koncept “free refill”. S týmto som sa stretla iba v USA – väčšina fast foodov a reštaurácií vám predá pohár, do ktorého si sami načerpáte nápoj podľa voľby. A môžete to takto otočiť niekoľko krát. Samozrejme, každý zákazník má počas jednej návštevy svoj osobný limit (som si istá, že počas jednej návštevy nevypijete viac než dva litre coly) a ceny sú prerátané tak, aby podnik nebol stratový, no podľa mňa by z legálneho hľadiska na Slovensku niečo také existovať ani nemohlo. Pretože u nás sa musí všetko robiť presne, nikde sa v ničom nemôže vybočiť od zákona a nebodaj  niečo nechtiac pokašlete a niečo vám niekde nebude siedieť alebo porcia nebude mať presnú gramáž, ktorá musí byť všade uvedená, ešte na vás príde hygiena, daňováci alebo nejaký iný kontrolný (rozumej výpalnícky) orgán a potom len bude sranda.

Ale poďme teda späť. Ak si chcete otvoriť kvalitnú gastroprevádzku a sám nie ste šéfkuchárom, prípadne spôsobilou osobou (ako určil zákon), pripravte sa, že na to, aby ste uspeli, budete musieť zamestnať “spôsobilé osoby”, pracovať prevažne s polotovarmi, sústrediť sa na jedlá zo školskej jedálne, pretože to je presne to, čo sú slovenské reštaurácie. Nedoplatíte sa na odvodoch pre svojich zamestnancov, vaši zamestnanci určite neprídu s nejakými bombovými nápadmi na to, ako zlepšiť menu, pretože Slovač by za to aj tak nezaplatila. Takže celé zle. Ja si myslím, že trh by sa mal jednoznačne uvoľiť, momentálne je preregulovaný. Pripomína mi to Venezuelu, kde posledné existujúce reštaurácie musia mať milión rôznych povolení, ktoré musia mať vystavené na nástenkách a pripravené na pravdelnú kontorlu a pokiaľ viem, Venezuela nie je práve známa ako kulinársky kraj. Preregulovanie vedie k zníženiu kvality. Spôsobuje nižšiu konkurencieschopnosť, menej príležitostí na trhu, malú inováciu v oblasti jedla a nápojov, a nízku kvalitu a výber pre spotrebiteľa.

Svet sa nám rúca priamo pred očami

Tentokrát zájdem do trocha hlbšej témy, posnažím sa, aby to neznelo ako klišé, pretože dnes si už kde-kto píše kadečo a je veľmi jednoduché skĺznuť do otrepaných a práznych fráz.

Toto je svet, ako ho vidím ja.

Každý sme sa narodili ako individualita, ako jedinečný produkt, ani jeden z nás nie je rovnaký. Dokazujú to aj naše odtlačky prstov. Dvoje identické neexistujú. Jedna vec nám ale všetkým prislúcha – základné ľudské práva, s ktorými sme sa narodili a ich rešpektovanie je jediným sposobom, ako si zabezpečiť skutočnú slobodu. Nie ten fake, ktorý nám dnes pretláčajú média, ktoré ani sami nevedia, kde stoja a ktorým smerom sa dnes ohýbajú. Obhajujú falošnú slobodu v podobe Európskej Únie, ktorá so slobodou nemá spoločné nič a je len jedným krokom od komunizmu.

Každý jeden z nás sa do tohto sveta narodil holý a bosý, bez ničoho. To, kto sa z nás v priebehu života stane závisí od toho, aké rozhodnutia urobíme. Či sa rozhodneme byť dobrým alebo zlým človekom. Či budeme rešpektovať práva a slobody ostatných.

Medzi základné ľudské práva, s ktorými sme sa narodili, a ktoré nám nemože nikto uprieť, je sloboda slova. Bez ohľadu na to, kto s nami súhlasí a kto nie, koľko médií bude volať určité názory, ktoré im nevyhovujú fašistické, homofóbne, xenofóbne, pokiaľ v našich vyjadreniach nevyslovujeme priamu hrozbu, nemajú právo týchto ľudí umlčať. Každý má právo vyjadriť svoj názor, aj keď sa niekomu páčiť nemusí. Bez toho, aby sa média, ktorých pôvodným účelom bolo informovať, sa dnes stavajú do pozície sudcov spoločnosti a toho, čo je správne a čo nie.

Sloboda slova zaručuje možnosť sa vyjadriť a prezentovať aj šíriteľom komunistikých ideí. Pričom táto situácia by naopak nastať nemohla. Ja komunistom právo na slobodu slova neupieram, no je to hypokritické, pretože žiaden komunistický režim slobodu slova nepodporuje.

A my sa až nebezpečne blížime k tomuto bodu, kedy je sloboda slova a prejavu cenzúrovaná. V Anglicku bol chalan zadržaný za to, že nafilmoval ako učí svojho psa salutovať Hitlerovi. Vo Švédsku bol politik súdený a pokutovaný za to, že si dovolil na Facebooku zverejniť oficiálne a verejne dostupné štatistiky o kriminalite Moslimov v jeho krajine. V Nemecku zadržali manželov za to, že si vytvorili skupinu, v ktorej poukazujú na to, že Moslimovia do Európy nepatria.

Kolíska slobodnej spoločnosti vznikla v Západnom svete. To, čo dokázali velikáni ako George Washington, Thomas Jefferson, Benjamin Franklin je v dnešnej dobe neuveriteľné. Iba im sa podarilo zadefinovať najzákladnejšie práva občanov, ktoré sú neodnímateľné, bez ohľadu na vašu politickú príslušnosť, rasu, pohlavie, vierovyznanie.

Iba oni vedeli, že na svete nie je nikto dôležitejší, než jednotlivec. Že nič a nikto nie je povýšený nad slobodu slova. Že právo chrániť sa proti domácej alebo zahraničnej hrozbe má aj ten najslabší jedinec, ktorý by sa takto stal obeťou. Práve preto vznikla americká ústava, ktorá je dnes už ušliapavaná do zeme. Najväčší projekt slobody, ktorý sa kedy udial v histórii ľudstva je preč. Na svete neexistuje jediná krajina založená na skutočných princípoch slobody.

To je základný dôvod, prečo si myslím, že Islam a Moslimovia, nemôžu žiť bok po boku so Západnou civilizáciou. Pre mňa je prirodzené, že ako jednotlivec môžem napísať, že Mohamed je kus lajna a ešte ho aj nakresliť. Možem napísať, že Ježiš je vymyslená animovaná postavička. Môžem povedať, že Budha je tučko a urobiť z neho karikatúru v podobe sošky. Islám s týmto nesúhlasí. Ak by som toto urobila, dostala by som zrejme vyhrážky smrťou. A presne tieto vyhrážky sú napríklad vyňaté z mojej slobody slova, pretože ja nemôžem narušiť slobodu iného existovať, no nimi sú tieto vyhrážky akceptované, a nikto nikdy nevolá po zablokovaní profilov tých, ktorí tieto vyhrážky zverejňujú na Facebooku.

Moslimovia nerešpektujú základné ľudské práva. Nie som feministka. Verím, že muži a ženy sú si rovní. Verím, že obe pohlavia sú rovnako silné v ich vlastnom poňatí. Máme svoje rozdiely, no obaja sme rovnakí – ľudské bytosti. Islamska viera v túto rovnosť neverí. Muž je žene nadradený. Muž verí, že žena je nižšia bytosť. Ženám v moslimských krjainách sú upierané ich práva a že sa proti tomu nebúria im ani nezazlievam. Som si istá, že v mnohých krjainách by za akékoľvek prejavy rebélie boli odsúdené na ukameňovanie alebo popravu. Presne preto Islam a Západná civilizácia nemôžu koexistovať. Ženy v západnom svete nie sú iba nástrojom na uspokojovanie sexuálnych potrieb a rodenie detí. Fakt, že média dokážu obhajovať týchto nadržaných násilníkov, ktorí majú takýto postoj voči ženám po tom, čo sa stalo v Kolýne, po tom, čo sexuálne útoky hlásia zo všektkých kútov Európy, vrátane švédskeho festivalu, kde najmladšia obeť mala len dvanásť rokov, je hanbou médií. Presne tých istých, ktoré odsudzujú negatívny postoj voči ilegálnej imigrácii.

Politikom sme dovolili príliš veľa. Dovolili sme im vybudovať obrovský systém, na kontrolu ktorého už nemáme žiaden dosah.

Cez svoju obrazovku sledujem správy. Vidím, čo sa deje v kauze Kaliňák, Baštrnák a neviem ešte kto. Viem, že títo ľudia sa k svojim majetkom nedostali čestnou cestou. Každý normálny človek to musí predsa vidieť. A predsa sú stále tam. Máme vraj volených zástupcov. Ja nemám pocit, že ma niekto zastupuje. Tí ľudia pre mňa nedokážu nič zmeniť. Nedokážu ani odvolať jedného človeka, ktorý by mal dobrovoľne odstúpiť už dávno. Vlastne, kto je v parlamente nevinný, nech hodí kameňom. Ľudia protestujú, ľudia sa vyjadrujú na internete, ľudia sú nespokojní. A predsa sa nič nestane. Škandály sa ututlajú a ľudia ostanú v politike. Tak isto ako milión krát pred tým. Politici sa nikdy svojho miesta dobrovoľne nevzdajú. Či už je to pre lukratívne dohody, ktoré im ich pozícia zabezpečuje alebo pre pocit moci. Inak si neviem predstaviť, že v dnešnej dobe, kedy máme internet a všetkú technológiu, nie je ľuďom dovolené sa priamo a jednoducho zúčastňovať na chode štátu a rozhodovaní. Nechajte rozhodnúť väčšinu. Áno… viem, už som to počula milion krát. Je to ako nechať rozhodovať dvoch vlkov a ovcu o tom, čo bude na večeru. Lenže v slobodnej spoločnosti máme stále základný kameň (ústavu), ktorá tú ovcu bráni.

Vo Švajčiarsku, asi v jednej z posledných slobodnejších krajín na svete (preto aj prosperujúcich) ľudia hlasujú v referende o všetkých dôležitých otázkach. Minule sa hlasovalo o minimálnej mzde. Som rada, že aspoň Švajčiari sú natoľko ekonomicky gramotní, že zahlasovali proti jej navýšeniu.

Hlasovanie o Brexite? Totálna fraška. “Mienkotvorné” média väčšinový hlas roztrhali na franforce. Tak zhanobili slobodu ľudí rozhodnúť, že veľa z tých, ktorí hlasovali za Brexit, už opakovane hlasovať nebudú.

Aj napriek tomu čo si média napíšu, pre Britov by bol Brexit najlepšou možnosťou. Ak by mali na čele silného libertariánskeho vodcu, ktorý by ich vyviedol, zrejme by sa zmenili na silnú a prosperujúcu krajinu aj bez členstva v EÚ. Keby som bola Britka, Brexitu by som sa nebála. Je potrebné si však uvedomiť dôvod, pre ktorý sa z EÚ rozhodli vystúpiť – byrokracia, centralizácia a regulácia. Jediný spôsob, akým sa dá po Brexite vybrať, a uspieť, je viac slobody. Menej regulácií. Menej zákonov. Menej vlády. Menej štátneho aparátu.

História sa opakuje, a my sa z nej predsa nikdy nedokážeme poučiť, a nie, nehovorím o Hiterovi, to už začína byť otrepané. Hovorím o tom, že stále, keď sa zavádza centralizmus, kontrola, regulácie, vysoké dane, ideme vlastne smerom naspäť. Tieto opatrenia ešte nikdy nepriniesli prosperitu. Čím viac regulácií si dáme do života, tým horší, drahší a komplikovanejší život budeme mať. Základným princípom libertariánstva je, že dve osoby vstupujú do vzájomného vzťahu dobrovoľne. Je to tak jednoduché. Ak si chcem niečo od niekoho kúpiť, nepotrebujem na to štát. Ak chcem pre niekoho pracovať, nepotrebujem na to štát. Je to na našej vzájomnej dohode a čím viac sa bude štát na všetkom priživovať, tým menej takýchto dobrovoľných transakcií bude vznikať.

Svet sa nám rozpadá priamo pred očami. To, čo sa generáciám pred nami podarilo vybudovať, sa vytráca do nenávratna. Krajiny Západného sveta otvorili svoje brány. Politici sa rozhodli, že spôsobia chaos obrovských rozmerov. Denne prúdia do Európy stovky ľudí, o ktorých nič netušíme. Úplne identický scénár sa deje v USA. Denne stovky ilegálnych imigrantov z Mexika a Južnej Ameriky prekračujú hranice. Nikto ich nezastaví. Hraničná stráž im dokonca pomôže a novinári, ktorí sa snažia ich konfrontovať dostanú pohrozené zadržaním. Ako je to vôbec možné? Kto je za to všetko zodpovedný? Sú to sociálne dávky a rôzne benefity, ktoré im ponúkame? Alebo je to prostredie, ktoré bolo doteraz bezpečné a plné prosperity?

Amerika už dnes nie je tým, čím bola. Ľudia majú ešte posledné slobody, o ktoré sa ich pokúša vláda obrať. Európa už nie je tým, čím bola. Európska Únia skončila. Jediným spôsobom, ako sa ubrániť, je držať spolu ako krajina. Uvedomiť si, čo nás robí výnimočnými, čo zabezpečuje prosperitu, držať spolu proti invázii zvonku. Slovensko a aj ostatné krajiny potrebujú revolúciu. To je jediná odpoveď voči byrokracii a tyrane voči občanom, ktorá sa deje. Musíme sa postaviť proti tyranom, ktorí každodenne zo svojích zatvrdnutých zadkov prijímajú zákony, ktoré urobia náš život ťažším, menej konkurencie schopným, drahším a bez prosperity. Musíme sa postaviť ľuďom, ktorí majú toľko bohtstva, že sú úplne odtrhnutí od reality. Presne tí, ktorí nám hovoria, že naše auto nesmie mať emisie nad limit a oni si lietajú súkromnými lietadlami. Presne tí, ktorí nám hovoria, že musíme každého prijímať a vzdať sa vlastnej identity, zatiaľ čo oni si žijú za vysokými plotmi, za ktoré sa nikto nedostane. Presne tí, ktorí nám hovoria, že nemáme právo sa brániť a vlastniť zbraň, aj napriek tomu, že sme v živote nič nelegálne neurobili, a oni majú ozbrojenú ochranku. Presne tí, ktorí nám hovoria, že pokiaľ nedostaneme bloček, máme podnikateľa nahlásiť, a oni sami sú zákonom nepostihnuteľní.

Musíme sa postaviť presne týmto ľuďom. Potrebujeme silného lídra/lídrov, ktorý/í verí/veria v slobodu. Nie Luciu Nicholsonovú a Martina Poliačika, ktorí sú v strane s názvom Sloboda a solidarita asi iba omylom. Líder/lídrov, ktorý/í vie/vedia, že len individuálna sloboda, žiadne/nízke dane, sloboda vlastniť zbraň a chrániť seba a svoju rodinu, sloboda vyjadriť sa, zabezpečia ľuďom prosperitu a bohatstvo. Lídra/lídrov, ktorý/í bude/budú rešpektovať hlas väčšiny a načúvať svojim ľuďom, ktorí si ho/ich zvolili. Potrebujeme niekoho, kto zmenší vládu ako celok a zmení túto obrovskú chobotnicu na jednoduchý, malý a efektívny systém. Pretože na to, aby sme spolu všetci fungovali, nepotrebujeme vládnu mašinériu.

Skutočná zmena sa neudiala v roku 1989. Skutočná zmena ešte len musí prísť. Naše slobody sa zmenšujú každým dňom. Ľudia raz pochopia, že to, čo tu máme, nie je skutočná sloboda a dúfam, že potom si zvolia tých správnych lídrov, ktorí konečne povedú našu krajinu k prosperite.

 

Propaganda médií – SME, Denník N a spol. (od utečencov, cez Brexit až po Kotlebu)

Z propagandy masmédií je mi zle, doslova na zvracanie. Ich agenda je tak priehľadná, že  naozaj iba naivný človek to môže nevidieť. Niekedy mám dokonca pocit, že nás majú za hlupákov. Kedysi som si naivne myslela, že média majú byť objektívne. Že majú pravidvo popísať ako sa udalosti stali, zámerne nezamlčiavať okolnosti a nemali by podliehať žiadnej propagande. Veru, mýlila som sa a dnes mi je jasné, že všetky masmédia sú súčasťou propagandy a majú svoju “objektívnu” pravdu a vôbec nepresadzujú názor opozície a pluratiu názorov. Najsmutnejší fakt je, že veľa ľudí ich ešte stále berie ako jediný a 100% pravdivý zdroj informácií.

Naratív hlavných “mienkotvorných” denníkov ako SME, Denník N a televízií – Markízy a JOJ (o iných nemám prehľad) je úplne identický. Na Slovensku chýba opozícia. Presne tak, ako nám chýba opozícia v politike a máme tu socialistov a jednu stranu, ktorá tu doteraz rozhodovala o všetkom, tak máme rovnako jednofarebné médiá.

A nemyslite si, že je to len tu. Aj napríklad v Amerike má väčšina médií úplne totožný naratív. Niekedy mám pocit, že Yahoo! predáva svoje články a SME si ich od nich kupuje a prekladá ich. Rovnako je to aj s televíznymi stanicami ako CNN, MSNBC a podobne. Nemôžem povedať, že FOX News sú na tom podstatne lepšie, no niekedy sú viac na konzervatívnej strane.

Ako hlavné body  ich mas-propagandy by som uviedla nasledovné:

Utečenci

Horúca téma číslo jedna. Ilegálna imigráca v Európe bola už aj pred minulým letom, len nie až v takom počte.

793px-Asylum_applications_(non-EU)_in_the_EU-28_Member_States,_2005-15_(¹)_(thousands)_YB16

Ako môžete vidieť v grafe, počet žiadateľov o azyl výrazne stúpol na prelome roku 2014 a 2015. Média im začali venovať pozornosť niekedy v máji alebo júni 2015, keď sa čísla premenili na nezadržateľné masy prúdiace do EÚ. Kedže média nepochodili s naratívom ľútosti a spolupatričnosti, na jeseň minulého roku téma ilegálnych imigrantov utíchla, aj napriek tomu, že počet žiadateľov o azyl do Európy sa neznížil.

First_time_asylum_applicants,_EU-28,_January_2015_–_March_2016

Podľa dát z Eurostatu vidíme, že počet žiadateľov za tento rok (v grafe vyznačené modrou farbou) je takmer dvojnásobne vyšší ako v rovnakom čase za rok 2015. Dáta sú dostupné len za prvé tri mesiace, predpokladám, že Eurostat zverejní údaje za nasledujúce tri mesiace v júli.

Médiá už však na imigrantov toľko neupozorňujú. Davy tiahnuce sa z Grécka, ľudia v stanových táboroch. Táto taktika nefugovala, preto sa radšej média rozhodli o tom už neinformovať.

Kriminalita imigrantov

Média sa rozhodli, že nebudú zverejňovať žiadne fakty, štatistiky alebo správy ohľadom kriminality týchto ľudí, ktorí do Európy vstúpili ilegálne, ich väčšinu tvoria mladí muži a všetci sú údajne zo Sýrie, aj keď väčšina z nich vstúpila do EÚ bez dokladov.

O činoch informujú už len keď naozaj musia a snažia sa to čo najskôr zamiesť pod koberec. Spomínam si na masové sexuálne útoky počas osláv Nového roka v Kolýne. Situácia bola tak závažná, že média o tom museli informovať. Ako rýchlo zmizla správa o Eritrejčanovi, ktorý dekapitoval v švédskej IKEA dvoch ľudí? To, že bol neúspešným azylantom ste sa dozvedeli až z alternatívnych médií.

Keď som sa snažila nájsť niečo ohľadom týchto útokov v Kolýne na stránke SME, po zadaní rôznych kľúčových slov som nedostala žiaden výsledok, tak som skúsila cez Google a niekoľko spravodajských webov mi našlo odpoveď. Dokonca aj Denník N, ktorý publikoval niekoľko článkov na túto tému.

No tento čin migrantov je naozaj veľký na to, aby sa ututlal. Horšie je to s prípadmi, o ktorých sa dočítate len na lokálnej úrovni, a do masmédií sa nikdy nedostanú, pretože tieto články nesedia ich propagande a média nechcú, aby boli publikované. Ak sa niektorá stránka rozhodne ich publikovať, sú démonizované ako konšpiračné weby a kedže tieto informácie neodzneli v hlavnom včernom spravodajstve, nestali sa.

Nebudem tu publikovať konkrétne videá a články, je ich naozaj veľa. Použijem len štatistiky, ktoré poukazujú na to, ako sa títo moslimskí a africkí migranti asimilujú do európskeho prostredia. Švédsko má dnes navyššiu mieru znásilnení v Západnom svete, a hneď po Južnej Afrike sú na druhom mieste na svete.

picture769578

Graf zobrazuje počet znásilnení od roku 1991 do roku 2011. Myslím, že každému je jasné, že táto štatistika koreluje a je dôsledkom švédskej liberálnej imigračnej politiky. Som si istá, že modrookí Švédi sa len tak zrazu nerozhodli v roku 2005 masívne znásilňovať svoje polovičky, a každému je jasné, že tento fakt je dôsledkom vysokej moslimskej a africkej populácie, ktorá vo Švédsku stále rastie a silneje.

valdtakt_2011_stor_nyb

Tento graf reprezentuje podiel mužov, ktorí spáchali znásilnenie. Údaj za rok 2011 ukazuje, že 22,4% páchateľov pochádzalo zo Švédska a 77,6% tvorili cudzinci.

Dosť už ale na tému ilegálnych imigrantov, táto téma by si zaslúžila samostatný blog.

Moslimovia

Moslimovia sú chránencami ľavicových plátkov. Nikdy sa nedozvieme dokopy nič o ich viere alebo o Koráne. Títo “žurnalisti” nás oboznámia s tým, že práve sa začal Ramadán. Inak nič. Nepovedia vám o tom, čo presne je Šaría (Sharia law). Je to súbor nepísaného práva, ktorý je podložený Koránom. Podľa Wikipédie je Sharia law základom mnohých zákonov platných v nasledovných krajinách: Saudská Arábia, Sudán, Irán, Irak, Afganistan, Pakistan, Brunej, Spojené arabské emiráty, Katar a Jemen. V týchto krajinách Sharia predpisuje praktiky ako popravy, stínanie, bičovanie a kameňovanie.

Moslimovia upierajú práva gejov a lesbičiek, práve tých, ktorým najväčšie pochopenie a podporu dáva hlavne Západný svet.

Byť gejom je podľa ILGA (International Lesbian and Gay Association) ešte stále trestané smrťou v nasledovných krajinách: Saudská Arábia, Jemen, Mauritánia, Irán, Afganistan, Sudán a severná Nigéria. V Spojených arabských emirátoch je to hrdelným zločinom.

V nasledovných krajinách je to trestané väzením alebo pokutou: Katar, Alžírsko, Uzbekistan a Maldivy. Vzhľadom na fakt, že v roku 2022 sa v Katare bude konať svetový šampionát vo futbale, rôzne ľudskoprávne organizácie chceli vedieť, či fanúšikovia futbalu, ktorí pricestujú a majú homosexuálnu orientáciu, budú uväznení. Šokovala ich odpoveď Seppa Blattera, ktorý im odporúčal, aby sa počas pobytu v Katare zdržali akýchkoľvek sexuálnych aktov. Svoje tvrdenia neskôr stiahol.

Spomeniem tu aj Islamský štát, ktorý vo svojich videách popravil množstvo homosexuálov.

Iba 20 z 57 moslimských štátov na svete nepovažuje homosexualitu za ilegálnu. Príkladom je Turecko, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Libanon, Kirgizsko, Mali a podobne. Iba tri z nich – Albánsko, severný Cyprus a Kosovo, ochraňujú LGBT ľudí antidiskriminačnými zákonmi.

Prieskum z roku 2007 ukazuje, že 61% Moslimov žijúcich v Anglicku si myslí, že homosexualita by mala byť ilegálna a ďalší prieskum z roku 2009 ukázal, že žiaden z opýtaných Moslimov (vzorka 500 ľudí) si nemyslí, že by homosexualita mala byť morálne akceptovaná.

Nájsť presné údajne o exekúciách je veľmi ťažké, kedže napríklad Saudská Arábia ich nezverejňuje. Podľa Death Penalty Worldwide bolo od začiatku roku 2016 (štatistika z 21. júna 2016) vykonaných v Saudskej Arábii 95 popráv. Samotná organizácia priznáva, že oficiálne dáta neexistujú.

LGBT

Ako každé progresívne ľavicové médium, zásadne podporujú LGBT hnutie. LGBT ľudia by si však mali dať pozor, pretože tu nastáva rozkol. Na jednej strane obhajujú Moslimov a ich influx do Európy a Západného sveta, na druhej strane Moslimovia nepodporujú LGBT. Ak si myslíte, že média budú na vašej strane, na to zabudnite. Dôkazom je aj nedávny teroristický akt vykonaný Moslimom Omarom Mateenom, ktorého identitu a vieru sa snažili média zakryť. A keď už museli priznať, snažili sa jeho správanie obhájiť a povedať, že to absolútne nemalo nič spoločné s jeho vierou a je to všetko len o zbraniach.

Ako úžasný vtip mi príde tento “Postreh Matúša Ritomského” so skvelým názvom: Kým začneme viniť Islám z homofóbie.

Zahraničné média sú jednoznačne pro-LGBT a snažia sa pretlačiť silnejšiu propagandu, hlavne na deti. Inak by sa nedalo vysvetliť, že podporujú iniciatívu ako #GiveElsaAGirlfriend, teda aby Disney spravil z populárnej animovanej postavy Elsa z rozprávky Frozen lesbičku a dal jej partnerku. Nová verzia je #GiveCaptainAmericaABoyfriend.

Zmätenosť v deťoch spôsobujú aj ich vlastní rodičia, ktorí neupevňujú ich rodovú identitu, ale nechajú ich “si vybrať”, čo je samozrejme choré, pretože ak dvojročného chlapčeka neopravíte, že nie je dievčatko, bude rásť v domnení, že je “ona”. Výplodom sú potom televízne seriály ako “I am Jazz” o transgenderovom chlapcovi, ktorý tvrdí, že je dievča, a dožaduje sa, aby s ním ostatní chlapci zo školy randili. V jednej z epizód matka s Jazz priznali, že aj napriek nízkemu veku berie všelijaké tabletky, od antidepresív, až po rôzne hormóny, takže tam nie je asi všetko v poriadku…

Trump

Médiami nenávidený a vysmievaný. Nikto iný ako samotný Donald J. Trump. Pamätám si ešte ako keby to bolo včera. Presne pred rokom o takomto čase oznámil svoju kandidatúru na prezidenta USA. Keď sme to s manželom videli, pokladali sme to za vtip. Trump? Ten podnikateľ a majiteľ obrovského impéria. Aký klaun.

Keď však Trump vstúpil do prvých kôl debát, odkryl to, čo bolo v médiách už roky tabu. Začal hovoriť bez politickej korektnosti. Ľudia už majú dosť zahmlievania faktov, prekrúcania informácií, ignorácie určitých tém zo strany politikov a médií. Trump prišiel, povedal a vyhral (zatiaľ primárky). Poukázal na to, že Amerika by mala predovšetkým slúžiť Američanom. Jej obyvatelia by mali byť na prvom mieste. Záujmy krajiny by mali byť na prvom mieste. Veľa obchodných dohôd, ktoré USA uzavreli na medzinárodnej úrovni, spôsobili odliv práce za oceán. Ľavicová politika úplne zničila ekonomiku velikána. Trump vedie obrovskú firmu, ktorá je medzinárodná. Práve to momentálne americká ekonomika potrebuje. Zastaviť neuveriteľné plytvanie verejnými financiami, revíziu medzinárodných zmlúv a silnú imigračnú politiku.

Je zaujímavé, že počas prezidentského mandátu Obamu sa vôbec nevynucovali imigračné zákony. Dokonca sa vytvorili tzv. Sanctuary cities, ako napríklad New York City, Detroit, Chicago, Baltimore, Philadelphia, Los Angeles, Houston, Dallas, Miami, Denver a mnoho ďalších, v ktorých sa vládni zamestnanci alebo policajti nesmú pýtať na legálny status ľudí a nesmú tento fakt nahlásiť federálnym agentúram (napríklad učitelia v škole nesmú nahlásiť, ak je žiak v škole ilegálnym migrantom bez povolenia na pobyt, no škola na neho samozrejme dostáva peniaze a žiak dostáva vzdelávanie zadarmo).

FT_15.07.23_UnauthImmigrants

V roku 2012 bolo údajne v USA 11 miliónov ilegálnych imigrantov, z ktorých 52% pochádza z Mexika. Samozrejme, v USA nemôžu použiť ten istý naratív ako v Európe, pretože v Mexiku žiadna vojna neprebieha, tak sa Obama rozhodol, že s tým jednoducho nebude robiť nič.

Aby toho nebolo málo, rozhodol sa prispieť tým, že začal rozmiestňovať “utečencov” po celých Spojených štátoch. Do marca 2016 bolo oficiálne rozmiestnených 76 000 moslimských “utečencov” zo Sýrie.

Je naozaj veľmi zábavné sledovať, ako sa média snažia Trumpa zdiskreditovať, prekrútiť každé slovo, ktoré povie, vytvoriť obrovské titulky z mylného výkladu. Minule sa ho Obama snažil zdiskreditovať jeho vyhlásením, že prezidentstvo nie je reality show. Myslím, že Obama nemá žiadne právo sa k tomuto vyjadrovať. Pripomeniem len nasledovné:

heres-president-obama-playing-with-a-selfie-stick.jpg.png

Obama-BuzzFeed-620x362

…a samozrejme nesmie chýbať selfie na Mandelovom pohrebe

Obama_selfie

Aj keď média na Trumpa nič nemajú, je veľmi jednoduché použiť slová ako “rasista” alebo to, že sa vo svojom príhovore pomýlil. To ľuďom v mysli zotrvá. Keď sa pýtali rôznych študentov vysokých škol alebo prevažne hispánskych demonštrantov, čo konkrétne Trump povedal, že je rasista, buď odpoveď nemajú alebo si jednoducho vymyslia. Najlepší je tento týpek (černošský podporovateľ Black Lives Matter), ktorý hovorí, že Trump chce všetkých černochov vysťahovať do Afriky a že Melania Trump je v USA nelegálne, pretože sa tam nenarodila.

 

Hillary za prezidentku

Názor médií je jednotný. Nasledujúcim prezidentom USA by mala byť Hillary Clinton. Je to proste najlepšia kandidátka a basta. Slovenské médiá sa dokonca neunúvajú ani len spomenúť, že v hre je proti nej ešte stále Bernie Sanders, ktorý už sám pocítil silu establishmentu, keď mu ukradli delegátov v prospech Hillary a je mu počas celej kampane páchaná krivda, pretože on, rovnako ako Trump, nie sú súčasťou establishmentu.

V každom prípade, Hillary má kandidatúru za demokratov už zabezpečenú. Čo je priam neuveriteľné, po tom, v koľkých škandáloch bola za svoju “kariéru” političky namočená.

Len z tých nedávnych je to Beghazi. Tento škandál sa rozpitváva a Hillary klame a klame. Ďalej spomeniem to, že aj keď sa Hillary tvári ako bojovníčka za práva žien, prijíma štedré dotácie od krajín, ktoré práva žien upierajú. Zároveň jej samotný manžel Bill Clinton bol namočený v sexuálnom škandále počas jeho pôsobenia v Bielom dome.

Hillary bola prichytená pri klamstve nespočetné množstvo krát. Jedno z ďalších je, keď popísala, že počas jej návštevy Bosny a Hercegoviny v roku 1996 bola situácia taká nebezpečná, že ju jej manžel Bill Clinton nemohol sprevádzať. Tvrdila, že počas pristávania na nich strieľali ostreľovači a po pristáti museli prebehnúť do bezpečia. Pravdou je, že pristátie bolo úplne bezpečné a dokonca ju na letisku vítali deti. Dôkazom je nasledujúce video, ktoré poskytla stanica CBS:

Ďalšie klamstvo odhalené, v súvislosti s Benghazi, Hillary tvrdila, že server obsahoval osobnú komunikáciu s jej manželom, čo odporuje s tvrdením jej manžela, ktorý povedal, že v živote poslal len dva emaily.

A ešte perlička na záver, keď sa jej počas vyšetrovania Beghazi opýtali, či vymazala všetky emaily zo serveru – “wiped” (vyčistila, vymazala). Jej odpoveďou bolo arogantne, či ho vyčistila s handričkou alebo s čím? “Wiped with like what… a cloth or something?”.

 

Brexit

Téma, ktorá momentálne rezonuje asi najviac. Na Slovensku sa nenájde ani jedno médium, ktoré by našlo jediný (a akýkoľvek) dôvod, prečo bol Brexit dobrý nápad. Od hnevu, cez frustráciu, po nazývaní Britov rasistami, až po vysmievanie sa. Média už vyskúšali všetko.

Na túto tému si odporúčam pozrieť video Brexit, tam sú tie dôvody popísané lepšie a viac do hĺbky. Hlavným princípom je, že Anglicko odmieta diktát EÚ, ktorý však už prerastá do šikany. Nevolení zástupcovia rozhodujú o každodenných veciach. Každý deň nám v EÚ pribudne nejaká nová legislatíva, obmedzenie, norma. V konečnom dôsledku si to priplatí spotrebiteľ. Každá jedna reštrikcia, ktorú uvalia na výrobky, výrobu, dovoz a podnikateľov sa len premietne do ich nákladov, ktoré zaplatíme my.

EÚ v počiatku nebola zlou myšlienkou. Sloboda, voľný trh, menej vlády. To zneje skvele. Sen sa však rozplynul. Aj sa ešte niekto čuduje, prečo Anglicko chce vystúpiť? EÚ čím viac pohlcuje suverenitu jednotlivých štátov. Väčší prehlasujú menších. Daňový poplatník v Británii zaplatí europrojekty na Slovensku. Aj lavičky v Hnúšti za 8 000€ za kus by bol preplatil, lenže sa na to prišlo a tak im to stopli. Preto to zacvaká mesto zo svojho rozpočtu (rozumej slovenský daňový poplatník).

EÚ rozhadzuje peniaze daňových poplatníkov – ako každý skvelý socialista, a ide im to výborne. Dokonca si platia aj propagandistické spoty v TV. Radšej keby tie peniaze od daňovníkov vôbec nevybrali.

V Anglicku nejde len o imigrantov, a viem, to je presne to, na čo sa masmédia sústredia. Každý, kto hlasoval za Brexit, tak urobil len kvôli imigrantom. Čo nie je pravda. Ľudia už majú dosť diktátu z EÚ, ktorá im bude prikazovať, aké silné vysávače môžu používať, aké žiarovky si môžu kúpiť, na akej hlasitosti môžu počúvať svoj prehrávač v mobile. Sme hádam dospelí ľudia, ktorí sa vedia sami rozhodnúť. Briti nepotrebujú diktát, a už vôbec nie v tom, koho do svojej krajiny vpustia.

Ako som napísala, média sa snažia hlas o Brexite naštrbiť. Hovoria o petícií, ktorú podpísali údajne milióny ľudí. Pravdou je, že 77 000 hlasov už zrušili po tom, čo zistili, že petíciu podpísali hackeri a vystrelili si z médií. Navyše je veľa podpisov pod petíciou od obyvateľov iných krajín, aj úplne mimo EÚ. Nikomu asi napríklad nebolo divné, že 40 000 podpisov prišlo z Vatikánu, aj napriek tomu, že Vatikán má len 800 obyvateľov. O tomto už nie je potrebné informovať. Dôležité je spomenúť len to, že petícia ma milióny podpisov. A opäť pripomenúť, že Briti sú rasisti – dobrej mentálnej masáže nie je nikdy dosť.

Toto je najneobjektívnejší spôsob informovania. Ani neviem, či sa to ešte dá nazvať informovaním. Jediné, čo momentálne média píšu je, že iba rasisti hlasovali za Brexit a potom ľudí strašia. Strašia všade, kde sa dá. Strašia aj Slovákov, ktorí tam pracujú. Podľa môjho názoru, ak by Anglicko EÚ naozaj opustilo (čo sa podľa mňa nestane), ľudia, ktorí tam majú prácu, by tam najskôr mohli zostať. Určite by existovalo nejaké pracovné povolenie pre cudzincov, ktorí už pracujú pre konkrétneho zamestnávateľa. Myslím, že by bolo nemožné, aby Briti vykopli všetkých pracujúcich cudzincov.

Každá krajina, ktorá sa vytrhne spod diktátu EÚ má dve možnosti. Buď sa vytrhla, aby si vybudovala suverenitu a posilnila štát, socializmus a prerozdeľovanie, alebo sa vytrhla, aby vybudovala suverenitu a dala ľuďom väčšie slobody. Kedy už konečne ľudia pochopia, že bohatsvo spoločnosti sa nedá vybudovať prerozdeľovaním? Čím nižšie regulácie a dane sú v krajine a čím viac slobody má, tým bohatšia spoločnosť sa tam tvorí!

Kedže nie som veľmi oboznámená s politickou scénou v UK, neviem presne, aké osobnosti stoja za Brexitom, preto neviem odhadnúť, akým smerom sa chcú Briti vyberať. Asi tým socialistickým. Famózny prepis rozhovoru s Neigelom Farageom, v ktorom hovorí (samozrejme to bolo v médiách zle reprezentované a vytiahnuté z kontextu), že kampaň Brexit nemala použiť štatistiku, že 350 miliónov libier týždenne, ktoré predtým šli do EÚ použijú v zdravotníctve, mi natíska otázku. Prečo tých 350 miliónov od daňovníkov vôbec musia vybrať? Prečo namiesto toho, aby len rozmýšľali kde a ako peniaze prerozdeliť radšej neznížia dane?

Kotleba

Marián Kotleba je jedno veľmi zvláštne stvorenie, ktoré v novodobej slovenskej histórií nemá obdobu. Človek, ktorý sa zviditeľnil už dávnejšie a má nálepku fašistu. On a jeho malá veselá banda prívržencov. Mne však až takí veselí nepripadajú, skôr takí podivíni, stále si predstavím nejakých vyštudovaných učňovkárov, ktorí sa hrdia byť Slovákmi, no gramatika tak troška pokrivkáva.

Slovenské média sa rozhodli Kotlebu úplne ignorovať (Objektivita!!! Presne to, o čom hovorím), čo mu zaručilo pomerne veľké preferencie v posledných voľbách. Namiesto zameriavania sa na fakty sa z médií dočkáme len toho, že je to fašista a fašista. A ešte raz fašista. Média sa mali skôr zamerať na to, že je to pro-rusky orientovaný socialista a práve ten národný socializmus je to, v čom ho mali prirovnať k Hitelovi, nie kvôli jeho názorom na Cigánov a utečencov.

Pred voľbami som si prebehla ten ich slávny volebný program. A čo som zistila? Súhlasím s ním v dvoch veciach – jednoduchšia legálna držba zbraní pre občanov a vystúpenie z EÚ. Hneď po preštudovaní zbytku som skonštatovala – veď to je socialista! Až potom prišiel Sulík a spomenul to vo svojom blogu.

Keď sme ešte pri tej slovenskej politickej scéne, nie je tu jediná strana, ktorú by slovenské média podporovali. Fico, aj napriek tomu, že je socialista a ľavičiar, čo sa samozrejme SMEčku páči, toho nakradol už príliš veľa, a navyše nepodporuje príchod migrantov. Teda aspoň vo svojich výrokoch. Kotlebu som už spomenula. Keď sú SME a ostatné denníky tak za slobodu, ako tvrdia (radšej by som to nazvala pseudosloboda, resp. my rozhodneme, čo je pravda a čo nie), mali by podporovať SaS. No to im nesedí. Pretože Sulík je proti migrantom. Za to na neho v redakcii nenájdu jedno pekné slovo. Takže pre zatiaľ medzi slovenskými stranami svojho favorita nemajú. Možno keby sa Nicholsonová a Poliačik odštiepili z SaS, pretože naozaj nerozumiem, čo tam práve tí dvaja hľadajú.

 

Záver

Média majú obrovskú moc. Kredibilitu im dáva fakt, že si ich vieme kúpiť v tlači, že sú na obrazovkách televízií. A tam by nám vraj nikdy neklamali. Slováci sa mohli poučiť. Raz sme tu už taký režim mali a ten dnešný sa podľa mňa od neho ani nelíši. Každý by si mal podľa mňa sledovať média s určitou dávkou kritiky. Len preto, že sa redakcia denníka SME rozhodla, že budú pomáhať všetkým ľuďom žijúcim v krajinách tretieho sveta a podporia ich cestu za sociálnymi dávkami do Európy a naozaj tu nie je na túto ich pomoc žiaden limit (nie, nevedia odpovedať, že koľko miliónov by naplnilo ich zvrhlé chúťky a pohnútky), neznamená, že je to tá správna vec. Osobne verím v suverenitu krajiny a slobodu občanov. Každú krajinu tvoria ľudia, ktorí zdieľajú určitú kultúru a majú svoje hodnoty. Hodnoty islamského sveta však nie sú kompatibilné s hodnotami západného sveta, kde najdôležitejšie sú individuálne slobody, vrátane slobody slova. Každý štát by mal naslúchať svojim ľuďom a konať podľa ich vôle. Ak si obyvatelia Slovenska neprajú, aby im sem poslali tisíce migrantov, štát by mal zasiahnúť a načúvať jeho obyvateľom. V slobodnej spoločnosti je najdôležitejšie informovať objektívne a nezaujato. Pretože subjektívne si každý môže napísať čo chce na svojom blogu, nie v serióznom spravodajstve.

Zdroje

https://en.wikipedia.org/wiki/Sharia

https://muslimstatistics.wordpress.com/2015/03/19/sweden-77-6-percent-of-all-rapes-in-the-country-committed-by-muslim-males-making-up-2-percent-of-population/

https://en.wikipedia.org/wiki/Demographics_of_Sweden

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Invandrare_utvandrare_Sverige_1850-2007.svg

http://www.frontpagemag.com/point/175434/1-4-swedish-women-will-be-raped-sexual-assaults-daniel-greenfield

https://en.wikipedia.org/wiki/Rape_in_Sweden

http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Asylum_statistics

https://en.wikipedia.org/wiki/LGBT_in_Islam#Homosexuality_laws_in_majority-Muslim_countries

https://en.wikipedia.org/wiki/LGBT_in_Islam#Homosexuality_laws_in_majority-Muslim_countries

http://www.deathpenaltyworldwide.org/country-search-post.cfm?country=saudi+arabia

https://en.wikipedia.org/wiki/Sanctuary_city

https://en.wikipedia.org/wiki/Illegal_immigration_to_the_United_States

http://www.breitbart.com/big-government/2016/03/02/obama-plans-to-bring-thousands-more-syrian-refugees-into-the-u-s/

https://www.washingtonpost.com/news/fact-checker/wp/2016/05/23/recalling-hillary-clintons-claim-of-landing-under-sniper-fire-in-bosnia/

http://nasnovohrad.sme.sk/c/6979764/v-hnusti-nakupili-luxusne-lavicky-za-tisice-eur-unia-ich-nepreplati.html

http://www.telegraph.co.uk/news/2016/06/26/concern-as-online-call-for-second-brexit-vote-gains-more-than-39/

http://www.tvnoviny.sk/domace/1694184_nonsens-v-hnusti-stoji-lavicka-8-tisic-a-plamen-54-tisic.-unia-peniaze-nepreplati

 

 

 

 

 

Ja som robotník, kto je viac?

Pred pár týždňami som si prečítala veľmi pekný blog o agroturizme v Rakúsku. Bloggerka strávila víkend v rodinnom penzióne a porovnala to s možnosťami a stavom agroturizmu a poľnohospodárstva na Slovensku, čo samozrejme rozprúdilo vášnivú debatu o celkovom stave podnikateľského prostredia na Slovensku.

Je pravda, že slovenské podnikateľské prostredie porkrivkáva. Podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska sme sa v rámci svetového hodnotenia umiestnili na 35. mieste. Dôvodov je veľa. Prvým, a najväčším, je vládna regulácia. Rôzne povolenia, poplatky a procesy potrebné na podnikanie sú komplikované a všetko je drahé.

Druhým obrovským faktorom je, že väčšina populácie v produktívnom veku vyrástla alebo bola silne ovplyvnená komunizmom. Komunisti zhabali ľuďom všetko. Zhabali pôdu farmárom, zhabali dielne, zhabali podniky a každý sa stal robotníkom. Ľudia úplne stratili vzťah k súkromnému majetku, k zodpovednosti, k akémukoľvek správnemu vedeniu firmy, ba dokonca stratili vzťah k zodpovednosti za vlastné rozhodnutia vo svojom živote – veď čo, štát sa postará, štát dá.

V 90.-tych rokoch sa tu doslova udial divoký západ. Každý si myslel, že hneď zbohatne. Majetky skončili v rukách ľudí, ktorí o podnikaní nič nevedeli, nevedeli ako s majetkom správne narábať, viesť ho a zveľaďovať ho a ich jediným cieľom bolo rýchlo zbohatnúť. Niektorým sa to podarilo, iní skrachovali. Každý, kto vedie úspešnú firmu vie, že úspech sa dá dosiahnúť len tvrdou a vytrvalou prácou. Presne tak, ako to bolo v bloggerkinom prípade – malá farma/hotel je výsledkom tvrdej práce troch generácií. A poskytuje im dostatok príjmov na to, aby to udržali v prevádzke a postarali sa o seba a svojich najbližších.

Dôsledkom pôsobenia komunizmu a neznalosti niektorých jedincov sa však zo súčasného problému nevyhrabeme. Komunisti premenili ľudí na robotníkov. Všetko bolo údajne “v ich záujme” a nikto ich nebude ničím ohrozovať. Nehrozí, aby si sused kúpil BMW alebo šiel na dovolenku na Maldivy. Všetci všetko rovnako. Bolo jedno, či bol človek slabšie zmýšľajúci alebo génius. Všetci dostanú rovnako. Takéto myslenie zabíja kreativitu, inováciu a bohužiaľ aj celkové bohatstvo spoločnosti ako celku.

Na Slovensku ešte stále pretrváva kultúra robotníkov. Je to lenivosť, ktorej si ľudia privykli. Hlavne tá mentálna. Kopu stredoškolákov, hlavne učňovkárov sa spolieha, že hneď zo školy pôjdu robiť do fabriky ako operátori výroby. Kopa žien v strednom veku sa spolieha, že ak nebudú robiť pokladníčku v Agro Milku, tak pôjdu pracovať do fabriky, rovnako to platí pre mužov, ktorí nechcú nevyhnutne pracovať fyzicky.

Robotníci – a nemyslím tým len tých fabrikových, ale v podstate každý zamestnanec, ktorý zarába minimálku, alebo tesne nad minimálkou – veľakrát volajú po vyšších mzdách. Žiadajú si lepší sociálny štát, pretože to, čo zarábajú vo fabrike, im je málo, a nevystačí im na vyžitie. Stavajú sa do pozície obete kapitalizmu a žiadajú si socializmus prinajmenej. Pretože ostatní, ktorí spoločnosti prinášajú vyššiu pridanú hodnotu, sa vraj s nimi musia podeliť. Pretože oni sú robotníci a kto je viac.

Počas vysokej školy som pracovala vo výrobe, bolo to skor nepravidelné a popri škole som chodila hlavne na nočné dvanástky. Bola to firma, ktorá vyrába plastové uzávery na rôzne potravinárske aj nepotravinárske produkty, napríklad mlieka, pivné súdky, gélové pracie prášky a podobne. Mali sme limity, zvyčajne okolo sedem krabíc, podľa veľkosti a váhy modelu. Práca to bola únavná, dlhá a nudná. Navyše som bola platená cez agentúru, takže časť mojej mzdy si ponechali oni a inak sa do firmy na brigádu dostať nedalo – agentúra si to naozaj dobre vymyslela. Ako bočný príjem popri štúdiu na pokrytie bežných výdavkov to bolo fajn. Čo bolo smutnejšie však bol fakt, že okrem brigádnikov tam pracovalo stále osadentstvo asi dvadsiatich alebo tridsiatich zamestnancov, prevažne ženy. Ženy, ktoré neboli spokojné so svojou prácou. Ženy, ktoré si mysleli, že majú nárok na lepšie mzdy. Ženy, ktoré však bohužiaľ k skutočnému vzdelaniu ani nepričuchli a po nociach rozoberali televízne seriály a celebrity. Ženy, ktoré nemali ani tušenia, že aj keď za noc vyrobili sedemsto kusov uzáverov, ich cena, za ktorú ich predajú výrobcovi gélu na pranie je zrejme pár centov, nehovoriac o tom, že aj materiál, ktorý výrobca  použil ho niečo stál. V konečnom dôsledku si títo robotníci myslia, že ich práca je nenahraditeľná. Že práve oni sú ťahúňmi ekonomiky a vykorisťovateľské podniky sa na nich priživujú. Samozrejme, ani jeden z týchto pracovníkov nemá šajn o chode ekonomiky a ako to všetko funguje. Len závistlivo zazerajú na tých, čo celý deň sedia v kancelárii a “nič nerobia”.

Neviem si predstaviť celý môj život pracovať vo výrobe. Možno ako dočasné alebo núdzové riešenie. No títo ľudia si z toho urobili kariéru a vymáhajú si za to kariérny plat. Takto to však nefunguje. Na to, aby ste zložili dva kúsky dokopy nepotrebujete špeciálne vzdelanie. S prepáčením, ak by som vycvičila opicu, zvládla by to robiť aj ona. No trend momentálne smeruje k automatizácií. Čoraz viac týchto pozícií bude nahradených strojmi, pretože stroje na nesťažujú, stroje neustále robia, stroje si nevyžadujú viac peňazí, pretože sa cítia tak, že si zaslúžia viac. Presne takto ich stoje v budúcnosti vysánkujú.

Úplne identická situácia sa momentálne odohráva v USA. Určitá vrstva obyvateľstva si urobila z práce pre fast-foodové reťazce kariérnu prácu. Pôvodne boli tieto pracovné pozície určené tínedžerom, prípadne študentom alebo mladým, ktorí práve vošli na trh práce a hľadajú úplne prvú pracovnú skúsenosť. Presne tá najmenej vzdelaná vrstva však tieto pozície obsadila a keď zistili, že z minimálnej mzdy rodinu neuživia, spustili obrovskú lavínu v podobe dožadovania sa zákona, ktorý by zvýšil minimálnu mzdu o dvojnásobok! Zo šúčasných 7,25 dolára na hodinu a 15 dolárov na hodinu!!! Samozrejme, USA s ľavicovou socialistickou vládou na čele toto rozhodnutie podporuje. Firmy sa ale už na tento krok chystajú a veľa fast-foodov už zavádza samoobslužné kiosky, teda čiastočnú automatizáciu a elimináciu zamestnania, pretože s tak horibilne vysokou minimálnou mzdou si nebudú môcť zamestnancov v takom počte dovoliť. Nehovoriac o tom, že ak by sa minimálna mzda zvýšila, zvýšia sa náklady pre firmy a zvýši sa prakticky aj všetko ostatné. Pracovníci fast foodu nebudú pri minimálnej mzde 15 dolárov dvojnásobne bohatší. Akurát sa sami vysánkujú z práce.

Človek, ktorý ledva doštudoval strednú školu a celý vzdelávací proces si len povinne odsedel, bohužiaľ nemá žiadnu perspektívu a toto pravidlo funguje nezávisle od krajiny. Ak niekto nemá záujem o vzdelávanie, nedokáže spočítať 2+2, nezaujíma sa o nič, len pivko, cigaretky a jeho prvé kroky po práci vedú rovno do baru, kde po dvoch pohárikoch cítia, že im je svet niečo dlžný, nech sa páči. Dajte výpoveď, začnite podnikať. Vyskúšajte si, aké to je prísť s nápadom, ktorý by sa uchytil, vymyslieť niečo, po čom je na trhu dopyt, prejsť všetkými vládnymi nástrahami, úspešne viesť firmu, zvádzať konkurenčný boj. A potom príde nejaký robotník, ktorý povie, že sa dnes cíti sociálne a podnikatelia a ľudia, ktorí zarávajú viac ako 1500€ mesačne by mali platiť viac do systému, lebo to je priveľa a musí sa podeliť so spoločnosťou. Presne ten istý podnikateľ, ktorý by tie peniaze využil ako kapitál na otvorenie nového podniku, na vytvorenie nového pracovného miesta, možno na zvýšenie platu svojim zamestnancom alebo vytvorenie vlastných úspor. Presne tie štát vezme a dá ich robotníkovi alebo nezamestnanému. Vo forme sociálneho bytu, resp. iných sociálnych dávok alebo sociálneho poistenia.

Je veľmi smutné, ako veľmi málo ľudia vedia o podnikaní. Presne to je problém, čo nie je na Slovensku v poriadku. Každý vidí obraz – podnikateľ = podvodník s BMWčkom. Ľudia sa nechcú vzdelávať. Ľudia nechcú vedieť, ako funguje ekonomika. Ľudí to nezaujíma. Je oveľa jednoduchšie si večer pustiť Farmu, aspoň budú mať o čom na ďalší deň na poobednej hovoriť.

Ako skvelý prípad tohto robotníckeho myslenia uvediem komentáre, ktoré som čítala na Facebooku pri diskusii o tom, či by sme mali mať opäť slovenské koruny alebo ostať pri Eure. V tomto blogu sa nebudem zaoberať skúmaním či áno alebo nie. Len poukázať na to, ako myslí, resp. nemyslí väčšina, a že svojím názorom nedokážu venovať ani minútu myslenia, ich argumenty nedokážu podložiť jediným faktom alebo štatistikou. Je to skôr ako mentálny prd, ktorý naberie podobu facebookového komentu a stavím sa, že keby som sa opýtala, prečo majú tento názor, buď by mi nevedeli odpovedať, alebo by povedali nasledovné: “Keď som išiel na diskotéku a mal som 50 korún, bol som frajer. Dnes mi 2 eurá nevystačia na nič”. Toto sa tuším šírilo po internete aj ako meme a bola to presne robotnícka vrstva, ktorá to zdieľala. 50 korún na diskotéku? Možno tak v roku 1995! Ja som chodila na diskotéky keď boli koruny a môžem vám povedať, že 50 korún by mi kúpilo tak sotva vstupné! Od roku 1995 sa toho na Slovensku už veľa zmenilo. V roku 1995 bola priemerná nominálna mesačná mzda 238 eur, teda 7169 korún. V roku 2014 bola priemerná nominálna mzda 838 eur, teda 25 242 korún, čo je teda riadny rozdiel.

Takže v tomto konkrétnom prípade bola otázka do facebookového pléna: “Chceli by ste naspať slovenské koruny ?” Tu sú najlepšie perličky.

123456789101112

Ja nie som expert na slovenskú gramatiku, aj mne sa občas stane, že pochybím. Mýliť sa je predsa ľudské. No ako môže človek, ktorý absolvoval 12 alebo 13 rokov školskej dochádzky, neovládať svoj vlastný materinský jazyk a gramatiku, je priam neuveriteľné. Toto presne dokazuje, že títo ľudia nerozmýšľaju, nič ich nezaujíma, nemajú záujem o vzdelávanie. Nemyslím len to, ktorým vás prevedie systém verejného školstva. No vzdelávanie sa týmto nekončí. Ľudia sa vzdelávajú po celý život. Len preto, že ukončili školu, neznamená, že už v živote nemusia chytiť knihu do ruky (poniektorí tú knihu nechytili do ruky ani počas školy). Čo je však v niektorý prípadoch veľmi smutná realita.

Pre ľudí s týmto myslením mám len dva odkazy:

  1. Svoj hnev za nízke mzdy adresujte štátu, ktorý je za túto situáciu zodpovedný. Z výplaty si totižto ukrojí polovičku, k tomu vás ešte zaplaví s 20% DPH, a poplatkami, reguláciami a byrokraciou vo všetkom.
  2. Dostať zaplatené môžete len do hodnoty, ktorú vytvoríte. Veľmi rada by som vám dala možnosť si založiť malú spoločnosť, zistiť, ako to všetko funguje, koľko regulácií musíte spĺňať, dane, odvody, potom by som sa vás opýtala, či pri mesačnej tržbe 2000 eur budete môcť vyplatiť svojmu zamestnancovi 800 eur mesačne – pozor, to nie je superhrubá mzda, takže zamestnanec, ktorému vyplatíte 800 v hrubom vás stojí 1081 eur a váš zamestnanec potom dostane na ruku 620 eur. To je už značný rozdiel, čo? Zamestnávateľ za vašu prácu platí 1081 eur, ale vy z toho dostanete iba 620 eur.

Týmto blogom som chcela poukázať na niektoré dôvody, ktoré stoja za tým, kde žijeme, ako si tu žijeme a spoločnosť, ktorú tvarujeme. Ľudia, ktorí si zvolili kariéru robotníka, majú  dve možnosti. Kedže vstúpili do pracovného vzťahu dobrovoľne za podmienok, ktoré im boli dané vopred, môžu pokojne z tohto vzťahu vystúpiť. Druhá možnosť je si zlepšiť vzdelanie – kurzom, štúdiom alebo sebavzdelávaním a pokúsiť sa o kariéru v inej oblasti, alebo si založiť vlastnú spoločnosť. Človek, ktorý si povie, že za 450 eur ani ráno z postele nevstane, radšej ostane doma na sociálke, by nemal dostávať žiadne peniaze vo forme podpory, ktorá bola ukradnutá iným pracujúcim ľuďom.  Úplne najjednoduchšie je však nahúckať tých najjednoduchších ľudí, ktorým toho nebolo “tam hore” veľa nadeleného, a keď majú pocit, že sú vo väčšine, už čoskoro sa môžeme nájsť 30 rokov dozadu, lebo “za komunistov bolo predsa lepšie”.